Ludwig van Beethoven bol významný nemecký hudobný skladateľ a klavirista. Primárne patrí do obdobia klasicizmu, no jeho tvorba presahuje aj do romantizmu. Jeho hudbu možno rozdeliť do troch období - rané, stredné a neskoré obdobie. Rané obdobie, v ktorom cibril svoj talent, trvalo do roku 1802. Za stredné je pokladané obdobie medzi rokmi 1802 až 1812. Tu už vidno individuálny vývoj a posun od štýlov Mozarta a Haydna. Toto obdobie je označované ako heroické a počas neho Beethoven stratil sluch. Neskoré obdobie spadá medzi roky 1812 až 1827, a tu vyvíjal hudobnú formu a výraz. Presný dátum Beethovenovho narodenia nie je oficiálny, keďže o ňom neexistujú žiadne záznamy, no stanovil sa na 16. decembra 1770. Zaznamenaný je jeho krst, ktorý sa uskutočnil 17. decembra 1770. Keďže v tej dobe bolo zvykom dávať deti pokrstiť do 24 hodín od narodenia, možno usúdiť, že sa teda narodil 16. decembra.
Ludwig van Beethoven sa narodil a vyrastal v Bonne. Jeho rodičia boli Johann van Beethoven a Maria Magdalena Keverich. Rodičia mali sedem detí, no dospelosti sa dožili len tri - druhorodený Ludwig a jeho dvaja mladší bratia - Kaspar Anton Karl a Nikolaus Johann. Ludwigovým prvým učiteľom hudby bol jeho vlastný otec. Ten bol na malého Ludwiga veľmi prísny a fyzicky ho trestal za každú chybu. Chcel mať podobne šikovného a hudobne nadaného syna podobného Mozartovi. Okolo roku 1780 ho začal v Bonne učiť Christian Gottlob Neefe, ktorý ho učil kompozíciu. V marci 1783 bolo Beethovenovi publikované prvé dielo, séria klavírnych variácií (WoO 63). Neefe Beethovena zamestnal ako pomocného organistu, najprv bez akejkoľvek mzdy, neskôr mal už za svoju prácu zaplatené.
V roku 1787 šiel študovať do Viedne, kde sa pravdepodobne stretol s Mozartom. Krátko na to zomrela jeho mama a on sa vrátil do Bonnu. Jeho otec bol alkoholik, a to ho pripravilo o prácu priamo na cisárskom dvore. Musel sa teda postarať o rodinu, a preto hrával na violu v divadelnom orchestri, alebo vyučoval hudbu. Koncom roka 1790 sa prvýkrát stretol v Bonne s Josephom Haydnom, ktorý mal namierené do Londýna. Po roku a pol sa Haydn opäť zastavil v Bonne, a tu sa dohodlo, že Beethoven pôjde opäť študovať do Viedne, tentokrát pod dohľadom samotného Haydna. Počas pobytu vo Viedni sa Beethoven venoval predovšetkým štúdiu Mozartovho diela a kontrapunktu. Študoval hru na husliach u Ignaza Schuppanzigha, či dostával cenné rady od Antonia Salieriho. Verejne debutoval 29. marca 1795 a predstavil svoj klavírny koncert v Burgtheater. Krátko po predstavení pripravil svoje prvé dielo na oficiálnu publikáciu, ku ktorej bolo už pridelené katalógové číslo. Boli to tri klavírne triá, ktoré boli venované jeho patrónovi princovi Lichnowskemu. Zároveň mu priniesli aj dostatočné hmotné zabezpečenie.
Počas tohto raného tvorivého obdobia bol aj párkrát zamilovaný - napríklad do dcéry uhorskej grófky Anny Brunsvikovej, Josephiny. Neskôr bol zamilovaný do mladej grófky, Julie Guicciardi, no vzhľadom na rozdielny spoločenský status musel na potenciálny vzťah s grófkou zabudnúť. Venoval jej aspoň Sonátu Op. 27 No. 2, ktorá je skôr známa pod názvom Sonáta mesačného svitu. Tvorivá činnosť pokračovala a priniesla balet Prometeove stvorenia, či druhú symfóniu.
Začiatok 19. storočia nezačal pre Beethovena veľmi šťastne. Začal postupne strácať sluch. Na radu lekára žil chvíľu v mestečku Heiligenstadt. Tu sa snažil najmä psychicky vysporiadať zo stratou sluchu. Komponovať dokázal aj naďalej, horšie to bolo s koncertovaním. To bolo hlavným zdrojom príjmov a zároveň sa stávalo čoraz náročnejším. Po návrate do Viedne začína jeho „heroické“ obdobie. Počas neho skomponoval napríklad tretiu symfóniu (Eroica), ktorá bola inšpirovaná životom Napoleona Bonaparteho. Ďalej skomponoval Rasumovského sláčikové kvartetá, klavírne sonáty Waldstein a Appassionata, oratórium Kristus na Olivovej hore, operu Fidelio, či štvrtú až ôsmu symfóniu. To mu postupne prinášalo slávu a samozrejme aj peniaze.
Začiatkom roka 1813 zažíval Beethoven zložité obdobie a takmer vôbec nekomponoval. Príčinou boli rodinné problémy, smrť jeho brata Kaspara a súdne pojednávania ohľadom opatery jeho synovca Karla. Komponovať začal až v júni 1813 a na počesť porazenia Napoleona vojvodom z Wellingtonu zložil dielo Wellingtonovo víťazstvo (Op. 91). Ďalšiu tvorivú pauzu mal medzi rokmi 1815 až 1819. Podlomené zdravie a pokračujúce spory o synovca Karla boli príčinou tohto „hluchého“ obdobia. Počas týchto rokov komponoval veľmi málo a naplno začal opäť skladať až v roku 1819. Venoval sa dvom veľkým projektom. Prvý vyústil do diela Missa solemnis (Op. 123) a bolo venované arcivojvodovi Rudolfovi, ktorý sa stal olomouckým arcibiskupom. Pôvodne mala zaznieť na intronizácii Rudolfa za arcibiskupa, no Beethoven nestihol skladbu dokončiť včas. Druhým projektom bola pozvánka od vydavateľa Antonia Diabelliho, ktorý vyzval 50 viedenských skladateľov (okrem Beethovena to boli aj Franz Schubert, Carl Czerny, alebo 8-ročný Franz Liszt), aby zložili variáciu na tému, ktorú poskytol. Beethovenovi sa podarilo v polovici roku 1819 zložiť až 20 variácií, z ktorých sa napokon stalo dielo 33 Diabelliho variácií (Op. 120).
V posledných rokoch (1823 - 1827) dokončil diela Missa solemnis, Deviatu symfóniu a Diabelliho variácie. Rozhorčený s tým, ako boli jeho diela (ne)prijaté a odignorované vo Viedni, sa rozhodol, že Missa solemnis a Deviata symfóniu budú odpremiérované v Berlíne. Napokon boli odohrané v Kärntnertortheater vo Viedni a zožali obrovský úspech. Beethovena museli fyzicky natočiť k divákom, aby aspoň uvidel ich reakciu, keďže nepočul potlesk. Neskôr komponoval sláčikové kvartetá, z ktorých Kvarteto v C minor (Op. 131) pokladal za jeho najlepšie. Zdravotný stav sa mu v decembri 1826 zhoršil a bol veľmi vážny. Začali ho navštevovať jeho priatelia a známi, keďže tušili to najhoršie. Niektorí mu poslali dary, napríklad krabicu s drahým vínom. Keď víno prišlo, Beethoven vraj povedal: „Škoda - príliš neskoro.“ Zomrel 26. marca 1827. Je pochovaný na cintoríne Zentralfriedhof vo Viedni.