Súradnice označujú PRESNÉ miesto skrýše.
Keška a jej obsah/Cache and its contents: PET, logbook, ceruzka / pencil
Listing (only in SK):
Miesto, kde nevieš, na ktorú stranu sa skôr kochať. Zo severu na teba majestátne dozerajú Veľký a Malý Kriváň Malej Fatry, na juhu vytŕča Kľak a Magurka Veľkej Fatry. Lokalita je pasienkom, kde je často vidno srnky, daniele, orly, myšiaky a občas aj medvede. Je to krásne naturálne miesto nikým nevyrušované. Ak si chcete oddýchnuť v lone prírody a pozorovať zver, stačí si pri keške sadnúť a rozhliadať sa po okolí. Je odtiaľ niekoľko kilometrový výhľad na okolité pastviny.
Malá Fatra
Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.
Severozápadný okraj pohoria lemuje Žilinská kotlina, severným smerom pokračuje horská krajina Kysuckou vrchovinou a východne sa rozkladá Oravská vrchovina. Nasleduje hlboké údolie Oravy a Váhu s Kraľovianskym meandrom, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Následne sa krajina otvára do rozsiahlej Turčianskej kotliny, ktorá pohorie vymedzuje východným smerom, južná časť potom susedí s pohorím Žiar. V najjužnejšej časti krátkym úsekom susedí Hornonitrianska kotlina a posledným susediacim celkom sú na západe ležiace Strážovské vrchy.
Veľká Fatra
Veľká Fatra je krajinný celok geomorfologickej Fatransko-tatranskej oblasti.
Patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Zo severu ohraničujú Veľkú Fatru Oravská vrchovina a Malá Fatra, na západe rozsiahla Turčianska kotlina a južným smerom plynulo nadväzujú Kremnické a Starohorské vrchy. Na celom južnom úseku je skutočná hranica vedená trochu komplikovane a prihliada na geologickú stavbu; preto je vymedzenie údoliami len orientačné. Východným smerom sú Revúckou a Korytnickou dolinou oddelené Nízke Tatry a Podtatranská kotlina (podcelok Liptovská kotlina), údolie Likavky oddeľuje Chočské vrchy.
