Bitka pri Trnave
Počas „spanilých jázd“ vrhli v 15. storočí z Čiech na naše územie husitské vojská viackrát. Ich prvotným cieľom bolo šírenie myšlienok rovnosti všetkých ľudí a snaha o nápravu cirkevných a spoločenských pomerov. Okrem ničenia panských sídiel a majetkov cirkvi vyplienili mnoho mestečiek a dedín, čím si po počiatočných sympatiách a nadšení znepriatelili aj pospolitý ľud.
V apríli 1430 sa odohrali medzi husitskými bojovníkmi a uhorským vojskom kráľa Žigmunda tri krvavé bitky,
v ktorých bojovalo proti seba približne desaťtisíc bojovníkov na oboch stranách. Posledný, najzávažnejší stret, ktorý je známy z histórie ako „Bitka pri Trnave“ sa odohral 28. apríla. Uhorské oddiely napadli husitov a prerazili ich obrannú vozovú hradbu, ale pre taktickú chybu boj víťazne nezavŕšili a husiti prešli do protiútoku. Na bojovom poli ostalo ležať údajne 2000 husitov a 6000 uhorských vojakov. Aj napriek veľkým stratám na strane Uhrov tento stret však zastavil postup husitov a donútil ich ustúpiť na Moravu. Husitské nebezpečenstvo však ani táto bitka definitívne nezažehnala.
Toľko hovorí história, ale jedna vec je neznáma. Kde sa spomínaná bitka pri Trnave odohrala? Najčastejšie sa spomína močaristé územie a rybníky medzi Modrankou a Vlčkovcami. Rybníky tu už neexistujú, ale tento názov vieme nájsť aj na súčasných mapách. Presný stret by nám mohli napovedať akékoľvek, aj malé nálezy z miesta bitky, ale archeológovia žiadnymi nedisponujú. Čo je pri tak veľkom množstve bojovníkov a obetí až záhadou.
Jedno z miest, ktoré by vyhovovalo aj z taktického hľadiska, je návršie so širokým prehľadom neďaleko bývalých rybníkov na mieste zvanom Chríb, ležiace na starej ceste z Opoja smerom na Trnavu. Či sa tu bitka naozaj odohrala, možno sa raz dozvieme. A čo je tu teraz, zistíte na mieste kešky.
Miestne názvy „Rybník, Pri Rybníku“ pri starej ceste z Opoja do Trnavy. Poloha vyvýšeniny Chríb a možné miesto Bitky pri Trnave z roku 1430