M08: Monty a PEČNA nebezPEČNÁ 🔫 Multi-Cache

SK: listing  cache  vtipy 😂

Presne 31. augusta 1939 o 16:00 obdržal nemecký dôstojník SS Alfred Helmut Naujocks z Berlína rozkaz s kódovým slovom "Grossmutter gestorben" (Babička zomrela). Práve on sa podieľal na zorganizovaní špeciálnej skupiny príslušníkov Abwehru a SS prezlečených do poľských uniforiem, ktorá v tento deň o 20:00 vykonala pod „falošnou vlajkou“ prepadnutie vysielača v Gliwiciach, v Hornom Sliezsku. Celá akcia mala vyvolať dojem, že nasledujúci útok na Poľsko je odvetou na ňu a že Nemecko nie je agresorom. Následne 1. septembra 1939 o 4:45 Nemecko spustilo operáciu "Fall Weiss" (Biely plán), čím iniciovalo vypuknutie druhej svetovej vojny v Európe.
Pred pár dňami, 29. augusta, sme si užili deň pracovného voľna. Pripomenuli sme si 29. august 1944, kedy zaznelo konšpiratívne heslo „Začnite s vysťahovaním“, ktoré s platnosťou od 20:00 vydal pplk. gšt. Ján Golian jednotlivým posádkam zapojeným do prípravy Slovenského národného povstania, čím dal pokyn na začiatok aktívnej obrany proti okupácii územia Slovenského štátu nacistickým Nemeckom.
Pred 51 rokmi sme si pripomenuli SNP tak, že 26. augusta 1972 otvorili Most SNP, ktorý prepojil Staré mesto s Petržalkou. V roku 1993 bol premenovaný na Nový most a 28. augusta 2012 sa vrátil k pôvodnému názvu.

Pečňa (nem. Pötschen, maď. Pö(c)csen) sa pomaly stáva známym pojmom u geocacherov, no jej vojenskú históriu pozná málokto i z rodených Petržalčanov. Pečniansky les je nádherná dunajská oblasť, ktorá vytvára akési zelené pľúca Petržalky. Jeho názov sa odvodzuje od kmeňa Pečenehov, ktorí boli okolo desiateho storočia prví stáli obyvatelia územia dnešnej Petržalky. Bol to kmeňový zväz turkických, sarmatských a ugrofínskych kočovníkov prichádzajúcich z juhoruských stepí. Najprv Pečenehovia zaútočili na Byzanciu a potom okolo druhej polovice 11. storočia prekročili Dunaj. To bol veľký prechod Pečenežskej hordy. Cisár Alexej Komnin podnikol veľkú cestu k Dunaju, aby upokojil alebo zničil Pečenehov. Bitka sa odohrala pri meste Derstra. Ale Byzantínci utiekli z bojiska, keď videli Tatusha, ktorý priviedol na záchranu 36 tisíc Polovcov. Pečenežské jednotky sa priblížili ku Konštantínopolu. 29. apríla 1091 sa konalo rozhodujúca bitka v Lyuberne. Pečenehovia boli porazení byzantsko-polovskou armádou. Po bitke boli všetci zajatí Pečenehovia spolu s ich manželkami a deťmi vyhubení Byzantíncami. 

V druhej polovici 17. storočia tu bola vybudovaná tzv. Montecuccoliho pevnostná línia (1663), neskôr známa z písomných prameňov aj ako Tököliho valy (1683). Línia opevnenia mala za úlohu chrániť nielen prístup od Viedne, ale aj strategický lodný most cez Dunaj. Bola vybudovaná medzi Pečnianskym a Chorvátskym ramenom. Pozostávala z 2 km dlhého a 8 metrov širokého valu. Ten posilňovalo dokopy osem pevností. Na korunách valov stála drevená kolová palisáda. Po skončení povstania Františka II. Rákociho opevnenie stráca na význame a postupne zaniká. Jeho pozostatky využila v čase Napoleonských vojen (1809) a počas bojov v revolučnom roku 1848 cisárska armáda. Líniu opravila a prebudovala. Dodnes sa ale zachovala len pevnosť na brehu bývalého Pečnianskeho ramena (reference point R1) v lese medzi diaľnicou D1 a trasou Viedenskej cesty. Druhá (reference point R2) stála do 50-tych rokov 20. stor. (keď bola zničená) v hájiku neďaleko reštaurácie Berg.

Nachádzajú sa tu aj krátkodobé fortifikačné stavby Francúzskeho šiancu (reference point R3) vybudované napoleonskými vojskami počas obliehania Bratislavy v roku 1809. Šianec mal polygonálny pôdorys a bol po obvode obohnaný priekopou. Jeho pozostatky sa kvôli hustému lesu v teréne horšie sledujú. Najlepšie ich vidieť na východnej strane. Dnes sa výška šianca pohybuje v rozpätí od 0,75 do 1,50 metra. Pričom priekopy sú hlboké viac než 1 meter.

Pevnosť Jelení háj (reference point R5) vyzerá ako mohutná priekopa s vysokým a výrazným valom. Vybudovala ju začiatkom 19. stor. cisárska armáda a slúžila ako jeden z predsunutých obranných bodov mesta. Má štvorcový pôdorys so vstupom situovaným na východnej strane. Dodnes vedie cez priestor brány na nádvorie cesta. Valové opevnenie dosahuje miestami výšku 9 metrov, priekopa je široká približne 10 metrov a hlboká 5 metrov.

Okrem toho sa tu nachádzajú bunkre Petržalskej obrannej línie vybudovanej v rokoch 1935 – 1938. Konkrétne B-S1 Štěrkoviště, B-S2 Mulda, B-S3 Paseka a bunkre zničené pri výstavbe diaľnice B-S5a Vídeň I. a B-S5b Vídeň II. V 30-tych rokoch minulého storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byť podľa pôvodných plánov zdvojené. Opevnenia sa mali budovať až do roku 1951. Po „Mníchovskej zrade“ a následnom rozdelení Československa boli práce na tomto obrannom systéme zastavené.
Konštrukcie bunkrov boli odvodené od známej francúzskej Maginotovej línie, ale boli podstatne vylepšené. Tieto bunkre už boli vybavené kanónmi a mali ďalšie štandardizované zbrane a vybavenie.

oslobodenie Bratislavy a Petržalky:
V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské Nivy a prístav do vnútorného mesta. Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky. Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla.

Koncom mesiaca bolo vnútorné mesto, spolu s obcami Prievoz, Vajnory, Rača a Dúbravka, vypustené sovietskym velením z „bojového pásma“. Petržalka, Lamač a Devín ostali jeho formálnou súčasťou až do polovice júna.

Na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných 742 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto. Na strane nepriateľa padlo 470 vojakov. Počas bojov o mesto zahynulo aj okolo 120 civilistov a zničených bolo vyše tisíc domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice. Škody na mestských podnikoch boli vyčíslené na vyše 57 miliónov korún, niekoľkonásobné škody však utrpeli veľké priemyselné závody v meste, ako Apollo, Siemens, Philips.

Tadiaľto sa tiahla aj Železná opona - imaginárna hranica, ktorá po druhej svetovej vojne rozdelila Európu a pomyselne aj celý svet na dve časti: západný blok vedený Spojenými štátmi a východný blok vedený ZSSR. V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (alebo imperialistický) a socialistický. Zakázané pásmo siahalo asi 2 kilometre od štátnej hranice. Charakteristickou súčasťou „zátarasy“ bol ostnatý plot. Ploty boli v skutočnosti dva až štyri. Prvý (zo slovenskej tzv. tylovej strany), ktorý bol asi dva metre vysoký, tvoril plot z ostnatých drôtov, ktorej účelom bolo zabrániť alebo skomplikovať prístup. Ďalší plot v tvare písmena T, vysoký 2,5 až 3 metre, bol signálny s elektrickým napätím najprv 12 alebo 24 voltov a v období roku 1953 až 1963 pod vysokým napätím 2000 až 6000 voltov. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby smerom od hranice nemohla preniknúť k elektrickému plotu. Medzi plotmi sa často nachádzalo zorané pásmo v šírke cca 20 m, nazývané kontrolný pás, v ktorom bolo možné ľahko nájsť stopy prípadného „narušiteľa“ a miesto, kde prekonal prvý plot. Na niektorých úsekoch bola po roku 1970 ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám. Vstup do hraničného pásma (za zátarasy) bol povolený len držiteľom priepustky. Pohraničiarska signálka približne kopíruje priebeh prísne stráženej slovensko-rakúskej štátnej hranice pred rokom 1989.

Dosť bolo histórie. Na úvodných súradniciach sa nachádza informačná tabuľa, kde sa dočítate o bunkroch s číslami A, B a C.
V prvom odseku sa nachádzajú 3 rozmery v centimetroch, ktoré ti pomôžu nájsť tajný sklad munície. Poznač si ich ako X, Y a Z.
Montyho bunker sa nachádza v obrovskom strome na N 48° 08.[X-Z-A-B-C]' E 017° 04.[Y - A*B*C*10]'.