Meruôsme roky
V histórii slovenského národa sú aj také udalosti, ktoré majú pre nás zásadný význam. Jedným z takých krokov bolo Slovenské povstanie v rokoch 1848 - 49, nazývané aj povstanie meruôsmych rokov. Bolo to národné hnutie proti porevolučnej uhorskej vláde, ktorú ovládli maďarskí šovinisti a ktorí odmietali existenciu nemaďarských národov v Uhorsku.
Proti ich zámeru sa postavil na uhorskom sneme Ľudovít Štúr, a následne na zhromaždení na Myjave vyhlásil Slovenskú národnú radu za najvyšší politický a povstalecký orgán, ktorá vypovedala poslušnosť maďarskej vláde a vyzvala Slovákov do národného povstania. Pod slovenskými zástavami sa zhromaždilo viac ako 9000 dobrovoľníkov.
Povstanie 1848 – obraz Gustáva Mallého
Medzi slovenskými povstalcami a maďarským vládnym vojskom sa odohralo v okolí Brezovej pod Bradlom, Myjavy, Senici viacero bojových stretov. Kým prvé boje boli zo strany slovenských povstalcov úspešné, v bitke pri Senici maďarské sily 26. septembra 1848 zvíťazili a donútili dobrovoľníkov na ústup.
Slovenskí dobrovoľníci - obraz Petra M. Bohúňa
Po potlačení povstania nastali represálie voči podporovateľom a účastníkom bojov. Súd v Senici odsúdil a na šibenici pri osade Suroviny popravil štyroch miestnych obyvateľov. Na ich počesť tu stojí pomník popravených.