Coburgovský kaštieľ
Národná kultúrna pamiatka sa nachádza na námestí v meste Jelšava. Rozsiahly kaštieľ je štvorkrídlový, v niektorých častiach dvojpodlažný a inde trojpodlažný. Vonkajšie rozmery pôdorysu sú 85 x 47 m, čo predstavuje 2 220 m2 zastavanej plochy. Vnútorné nádvorie kaštieľa má rozmery 50 x 20 m. Svojim architektonickým stvárnením kaštieľ predstavuje jedinečnú stavbu Gemera.
Z histórie kaštieľa.
Pri zapisovaní urbára Muránskeho hradného panstva v auguste 1573 zaznamenali, že v zemepanskom meste stál „spustošený dom Kráľovského Majestátu“ s priliehajúcimi poľami v jeho bezprostrednej blízkosti. Na základe tejto poznámky o pozemkoch pri dome možno jednoznačne preukázať, že išlo o objekt na mieste dnešného kaštieľa. Existencia polí v tesnom susedstve rezidencie sa totiž od 17. storočia spomínala pravidelne, pričom ich časť bola premenená na ovocnú záhradu.
Výstavba dvojpodlažného objektu s drevenou pavlačou - začiatok 17. storočia. O 30 rokov neskôr - výstavba opevnenia kaštieľa - hradbového múru s dvojicou dvojpodlažných hranolových nárožných bášt - západnej a severnej. V baštách boli na dvoch podlažiach štrbinové strieľne pre ručné palné zbrane a sprístupňovala ich drevená ochodza. Počiatky renesančného kaštieľa sa spájajú s majiteľom panstva Muráň, do ktorého patrila Jelšava, gemerským županom a rytierom Zlatej ostrohy Jurajom Széchym (†1625). Po smrti Jurajovej vdovy Márie Drugethovej (†1643) postupne celé panstvo prevzal hlavný fiľakovský kapitán, kráľovský komorník a neskorší uhorský palatín gróf František Wesselényi (⁎1605 †1667), ktorý bol manželom Máriinej dcéry Márie Széchyovej (⁎1610 †1679). Po smrti palatína Wesselényiho a následnom odhalení ním zorganizovaného sprisahania sa do podozrenia dostala aj pozostalá vdova Mária Széchyová. Postupne sa začala konfiškácia jej majetkov. Zemepanské mesto Jelšavu s miestnym kaštieľom stihla Mária pred konfiškáciou ochrániť – tento majetok založila košickým jezuitom 14. decembra 1669 za 33 333 uhorských zlatých a 33 denárov.
Okolo kaštieľa bola priekopa, na začiatku 18. storočia sa spomína zdvíhací most.
Od 80. rokov 17. storočia začal o komplex bývalých gemerských wesselényiovských statkov prejavovať záujem hlavný kapitán preddunajských vojsk gróf Štefan Koháry (*1649 †1731), ktorý 2. augusta 1694 dostal súhlas od cisára Leopolda I. s odkúpením mesta Jelšava a kaštieľa od košických jezuitov. Kaštieľ poškodený a vyrabovaný prechodmi vojsk, v čase povstaní Imricha Thökölyho a Františka II. Rákócziho, začal Štefan Koháry po roku 1711 opravovať.
Veľkolepú neskorobarokovú prestavbu kaštieľa začal hontiansky hlavný župan gróf Mikuláš Koháry (*1721 †1769), ktorú nikdy nedokončil.
Mikuláš sa významne angažoval v armáde, v roku 1758 bol vymenovaný za generálmajora, o čom svedčí výzdoba
v trojuholníkovom štíte – reliéfna kompozícia vojenských trofejí s jeho iniciálami a korunkou v strede štítu (tympanónu).
V júni 1795 v Jelšave vypukol požiar, ktorý zasiahol aj samotný kaštieľ. Následne vykonané opravy viedli len k zachovaniu predošlého stavu nedokončenej barokovej prestavby. Pokračovatelia rodu prestavbu nikdy nedokončili a kaštieľ slúžil hlavne ako sídlo správy majetkov a obydlie koháryovských úradníkov a zamestnancov.
Knieža František Koháry (*1760 †1826), posledný mužský člen rodu, si v svojej poslednej vôli želal, aby boli všetky dedičské práva prenesené na jeho dcéru kňažnú Antóniu Koháryovú (*1797 †1862) a jej manžela princa Ferdinanda Sachsen-Coburg-Gotha (*1785 †1851). Princ Ferdinand za právo zdediť koháryovské panstvá Muráň, Sitno a Čabraď zaplatil rakúskemu cisárovi Františkovi I. 225 000 zlatých konvenčnej meny.
Posledným majiteľom kaštieľa z rodu Coburgovcov bol Ferdinand von Sachsen Coburg-Gotha (*1861 - †1948). Po štúdiách pôsobil v armáde, kde získal hodnosť nadporučíka. Jeho záľubami bola botanika, poľovníctvo, cestovanie. Po obnovení bulharského štátu sa v roku 1887 stal bulharským panovníkom, v roku 1908 bulharským cárom. Po 1. svetovej vojne musel abdikovať a opustiť Bulharsko, žil striedavo v Coburgu, Viedni, Sv. Antone a na Prednej Hore.
Kaštieľ po celý ten čas slúžil ako sídlo správy coburgovských majetkov.
Po konfiškácii majetkov v polovici 20. stor. kaštieľ naďalej poskytoval zázemie lesnému hospodárstvu, napr. filiálke Semenárskeho závodu Štátnych lesov, Štátnej horárskej škole, neskôr poľnohospodárskemu učilišťu. V zadnej časti kaštieľa bývali rodiny s deťmi, ktoré sa však v priebehu 70-tych rokov priebežne vysťahovali a kaštieľ v zlom technickom stave začal ešte viac chátrať.
Na kaštieli v správe štátnych majetkov v 80-tych rokoch zrekonštruovali krov a osadili medenú strešnú krytinu. Ostal však bez účelu využitia a stal sa terčom vandalov.
V 90-tych rokoch sa zmenili vlastnícke vzťahy a kaštieľ prešiel do vlastníctva Mesta Jelšava.
Kaštieľ a jeho súčasnosť.
Tri desaťročia opustený kaštieľ bez akéhokoľvek využitia postupne chátral.
Mestu Jelšava však jeho osud nie je ľahostajný. Keď sa nenašiel vhodný kupec pre tento rozsiahly objekt, začali sa podnikať kroky na jeho postupnú záchranu. Od roku 2015 sa v rámci projektu „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva,“ ktorý je finančne podporený Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny začali záchranné práce a kaštieľ sa podarilo v krátkom čase dostať do stavu, kedy je ako pamiatka prezentovateľný verejnosti aj počas jeho obnovy.
Prvé kultúrno-historické podujatie „Kováčske umenie pre jelšavský kaštieľ“ sa na nádvorí a v priestoroch kaštieľa uskutočnilo v jeden augustový víkend roku 2015 a vzbudilo veľký záujem širokej verejnosti (viac ako tisíc návštevníkov v priebehu víkendu).
Od toho roku sa v kaštieli každoročne konajú kultúrne podujatia s bohatým programom a rôznymi atrakciami pre deti aj dospelých.
Zámerom vlastníka je objekt postupne využívať, a preto sa uchádza aj o iné zdroje financovania. Z nórskych fondov sa do roku 2024 komplexne zrekonštruuje zadná časť kaštieľa a vznikne tu Historicko-remeselné a ekologické centrum Gemera.
Iná časť kaštieľa od roku 2021 ponúka návštevníkovi nevšedný zážitok v podobe nocľahu v presklených kontajneroch. Táto zážitková expozícia je realizovaná v spolupráci s občianskym združením Čierne diery.
Prezentácia objektu počas pamiatkovej obnovy dostala zelenú a tak Mesto Jelšava v priestoroch kaštieľa priebežne pripravuje rôzne kultúrne podujatia. Viac informácii na internetovej stránke www.jelsava.sk V prípade záujmu o priebežné informácie o pripravovaných podujatiach i priebehu pamiatkovej obnovy sa môžete zaradiť do databázy na e-mailovej adrese kastiel@jelsava.sk.
Hlavný zdroj informácii: Mgr. Tomáš Janura, PhD.
Keška nie je pred vchodom do objektu, nato aby ste si uvedomili, aký je kaštieľ veľký, je potrebné pozrieť sa naň aj zboku :-)