Túto kaplnku dala postaviť Irena Mattiašovská v roku 1903. Postupne sa na ňu zabudlo a chátrala. V rokoch 2018/2019 sa miestny aktivista Ľudovít Senko pričinil o obnovu polorozpadnutej kaplnky. Za pomoci klubu dôchodcov vyčistil chodník a s miestnymi remeselníkmi obnovili strechu.
V tieni stromov
Keď pôjdeš po parku chodníčkom úzkym
myšlienka zaletí aj k tvojim blízkym.
Na konci chodníka kaplnka stojí
a z pod nej pramienok vyteká malý.
Kto ju tu postavil, kamene nosil,
pri nej tu kľačal a o čo prosil?
Bol tu snáď mnohokrát, lebo len málo,
o čom on rozmýšľal, čo sa sním stalo?
Chcel by sa otec mu navrátil z diaľky,
aby ho netrápil smútok, žiaľ veľký.
Nech mamka vyzdravie a nech je krásna
a nad ich rodinou zasvieti obloha jasná.
Kaplnka tu v tíši vysokých stromov,
ochraňuj pútnikov nech prídu domov.
Rozprestri ten plášť tvoj Antónko svätý,
nech šťastne vrátia sa keď prejdú svety.
Ľudo Senko