Slovenský národ mal vo svojej histórii veľa básnikov a národovcov. Niektorí boli známi ale niektorých poznalo len zopár priateľov z blízkeho okolia. Ja by som vám chcela predstaviť dvoch básnikov z nášho regiónu – Záhoria. Jedného svetoznámeho a jedného neznámeho.
NESMRTEĽNÝ BÁSNIK – JÁN HOLLÝ
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši. Prostredie rodnej obce opustil vo svojej mladosti, no s Borským Mikulášom nestratil kontakt. Práve naopak, „Búre“ mu ostali natrvalo, počas celého života inšpiráciou a mali výrazný vplyv na jeho ďalšie literárne smerovanie. K rodine, rodákom, rodnej obci a jej chotáru, ale i celému borskému kraju mal hlboký vzťah a svojmu pôvodu zostal po celý svoj život verný ako človek, básnik i kňaz, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ale i skromnom spôsobe života, úzko spojenom s tradíciami, rodným jazykom a národnou minulosťou. Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Skalici a Prešporku a teológie na Trnavskej univerzite sa stal Ján Hollý kňazom a pôsobil potom v Pobedime, Hlohovci, najdlhšie takmer tridsať rokov v Maduniciach, kde pôsobil takmer 30 rokov až po kým sa mu nestala jedna tragická udalosť. Na statku v blízkosti miestnej fary vypukol požiar a zachvátil faru. Ján Hollý bol postihnutý reumatickými ťažkosťami a preto nemohol túto faru opustiť. Ostal nažive, no mal rozsiahle popáleniny a takmer prišiel o zrak. Zanechal povolanie kňaza a odišiel za svojim priateľom Lackovičom na Dobrú Vodu, kde aj po dlhej chorobe v roku 1849 zomrel. Pred uzákonením štúrovskej slovenčiny ho navštívili aj samotný štúrovci a žiadali ho o súhlas s uzákonením novej spisovnej slovenčiny. Hollý ich v ťažkých časoch vývinu nového jazyka podporil a dal im súhlas.
Ján Hollý bol vo svojom rodisku a kraji váženou osobnosťou a ctili si ho všetky generácie. Veľmi skoro sa vytvorila tradícia, udržujúca v povedomí veľkosť jeho osobnosti a diela. Po odhalení pamätnej tabule na rodnom dome v roku 1885 sa podarilo prostredníctvom celonárodnej zbierkovej akcie, ale predovšetkým s pomocou miestnych obyvateľov a rodákov zozbierať prostriedky na pomník Jána Hollého. Vytvoril ho akademický sochár Ján Koniarek a odhalený bol 29. júna 1930. Najautentickejšou pamiatkou po básnikovi a jednou z najvýznamnejších slovenských kultúrnohistorických pamiatok je rodný dom Jána Hollého s muzeálnou expozíciou, ktorý jeho rodáci s úctou udržujú.
Najdôležitejší a prvoradý je však duchovný odkaz, zanechaný v básnickej tvorbe, ktorej základ je postavený na trvalých hodnotách kresťanstva, úcty, pokory a lásky k národu a rodnej vlasti, ktorý má čo povedať aj dnešnej dobe a dnešným generáciám. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria najmä národné eposy Svätopluk, Cyrilometodiáda, Sláv a zbierka idilických básní Selanky. Významnú časť jeho tvorby tvorili elégie (žalospevy), v ktorých opisuje smutné príbehy zo života slovenského národa. Smútil nad národom, ktorý bol využívaný a vykorisťovaný, smútil nad nerovnosťou a bezpráviu. Vyjadroval svoj odpor k odrodilcom a zradcom národa. Odlišný názor však vyjadril vo svojich ódach, ktoré zhromaždil do zbierky Pěsně a oslavoval v nich dobré a statočné skutky, priateľov, dobrodincov, ale i svetských hodnostárov. Svoje diela písal bernolákovčinou.
ZABUDNUTÝ BÁSNIK – TÓNO JURIGA
Anton Juriga sa narodil 14. januára 1918 v obci Smolinské do roľníckej rodiny Tomáša a Heleny Jurigovcov. Spolu so sestrou Ľudmilou – dvojičkou – boli najmladšími zo šiestich detí. Budúci básnik študoval na malackom františkánskom gymnáziu, kde ho však po viacero rokov viedli ako tzv. privatistu, teda externého študenta. Inak bol totiž ašpirantom saleziánskeho ústavu v Trnave, mnohí mladíci, ktorí sa tu pripravovali na prijatie do noviciátu, boli zároveň študentmi meštianskych a gymnaziálnych škôl.
Jeho počiatočná tvorba sa radí ku katolíckej moderne, neskoršia je poznačená poetizmom a nadrealizmom. Publikoval v časopisoch, jeho báseň Ulica prvého pochodia je uverejnená v zborníku nadrealistov Vo dne a v noci (1941). Samostatne knižne debutoval básnickou zbierkou Noci na prelome (1941), ktorá je ovplyvnená nadrealizmom.
Ako dvadsaťjedenročný si začal dopisovať s Rudolfom Dilongom, ktorý bol v tom čase už známym básnikom.
Podľa svedectva Svetoslava Veigla zomrelo Tónovi Jurigovi Jarinovi jeho dievča, a to ho veľmi poznačilo. Často vraj chodieval na jej hrob v Malackách, ale jej meno ostalo verejnosti neznáme.
Mladý básnik sa napokon nestal kňazom, údajne pracoval ako úradník. Poézii však ostal verný, ba z rôznych náznakov je zrejmé, že v ňom prebýval aj kus bohémskej nátury. Zomrel 28-ročný na tuberkulózu. Posmrtne vydaná zbierka Kvety bolesti (1948) je poznačená blížiacou sa smrťou. V pozostalosti zostali v rukopise ešte dve zbierky Mliečne cesty a Kocky sú vrhnuté. Pochovaný je v rodnej obci Smolinské.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
KU KEŠKE:
Súradnice vás privedú pred pamätník a zároveň aj pred rodný dom Jána Hollého. Vašou úlohou bude vyfotografovať seba (stačí ruka) alebo vaše XWG pred pamätníkom Jána Hollého v Borskom Mikuláši a druhú fotografiu urobíte v Smolinskom pred Obecným úradom s pamätnou tabuľou Tóna Jurigu kam vás privedú ďalšie súradnice.
Logy bez fotografiíí budú vymazané.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroje:
Wikipédia, web stránka obce Borský Mikuláš, Slovenská národná knižnica - Literárny archív
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Virtual Rewards 3.0 - 2022-2023
This Virtual Cache is part of a limited release of Virtuals created between March 1, 2022 and March 1, 2023. Only 4,000 cache owners were given the opportunity to hide a Virtual Cache. Learn more about Virtual Rewards 3.0 on the Geocaching Blog.