POZOR: autom dostupná len v smere Nitrianske Pravno-Vyšehradné/Martin (odstavná plocha hneď vedľa cesty) – v opačnom smere autom neloviť!
Prícestný kríž – Nitrianske Pravno - smer Vyšehradné
Pri prašných cestách vedúcich do polí, ale aj pri moderných asfaltových diaľniciach sa po celom Slovensku nachádzajú kríže a kaplnky. Mnohé z nich sú staré aj niekoľko desaťročí, niektoré však dýchajú novotou. Rozhodol som sa im venovať pár kešiek – zvyčajne sú to ľahko dostupné miesta, ktoré ponúkajú príležitosť sa zastaviť v dnešnom hektickom svete, chvíľu posedieť, pomeditovať, pomodliť sa – skrátka na chvíľu vypnúť.
A ponúknu aj ľahký a rýchly, zvyčajne drive in bodík. A to bez dlhých rečí – kto ale chce, môže si prečítať o prícestných krížoch nižšie, stačí len raz, lebo tento listing bude spoločný pre všetky takéto kešky, pre všetky kríže, ktorým kešku venujem. Túto odbornú časť napísala etnologička pani Katarína Nádaská a je prebratá zo staršieho čísla Katolíckych novín (28/2013)
Prícestné kríže a kaplnky – prejav viery našich predkov
Pre kresťanský svet je Kristov kríž symbolom smrti, ale aj obety, vykúpenia a večného života. Ako nástroj Kristovho umučenia, v ktorom sa zároveň spája víťazstvo a triumf, je kríž veľmi obľúbený aj v slovenskej ľudovej zbožnosti, z čoho vyplýva stavanie prícestných krížov. Medzi najznámejší patrí typ latinského alebo rímskeho kríža, kde je vertikálne rameno dlhšie ako horizontálne. História stavania krížov pri cestách, na krížnych cestách a v chotároch obcí sa viaže na obdobie prijatia kresťanstva. Niekedy stáli na miestach, kde si ľudia v predkresťanskom období s veľkou pravdepodobnosťou uctievali rôzne božstvá. Neraz sa prícestná kaplnka stala obľúbeným pútnickým miestom. Veľký rozmach v stavaní krížov nastal v 17. storočí počas rekatolizácie, keď sa kríž či kaplnka, respektíve iný drobný sakrálny objekt, stali symbolom katolicizmu nad potlačením reformácie. Kríže sa stavali ako výraz úcty a zbožnosti s jediným zámerom – aby sa pri nich ľudia pristavili v krátkej modlitbe. Na väčšine pútnických miest nájdeme postavené božie muky či sošky a obrazy Panny Márie, ktoré majú často charakter votívneho daru (prosebného či ďakovného). Nech už vznikli v ktoromkoľvek období – podávajú svedectvo o zručnosti tvorcov, ich estetickom cítení aj o náboženskej úcte našich predkov.
Kríž na krížnych cestách
Takmer každá obec mala v minulosti a často má aj teraz na hranici chotára svoj kríž. Stavať kríže na hranici chotára, rázcestiach, okraji obce či v poli si náš národ zvykol takmer hneď po prijatí kresťanstva. V predkresťanskom období sa jednotlivé hraničné medze definovali tzv. balvanovým kameňom alebo hraničnými stĺpmi. Po prijatí kresťanstva sa hraničné a chotárne medze často označovali krížom. V minulosti nebolo ničím nezvyčajným pochovávať na krížnych cestách najmä samovrahov a nebožtíkov, o ktorých si pozostalí mysleli, že sa môžu stať revenantmi (navrátilcami), ľudí, ktorí boli už za svojho života považovaní za strigôňov, bosorky či mory. Pre pokoj ich duše sa potom zvykol na danom mieste postaviť kríž. Ku krížnym cestám mali ľudia takzvanú poverovú úctu, dokonca z nich mali až strach, preto kríž postavený na krížnej ceste symbolizoval ochranu pred temnými silami. Na krížne cesty sa viaže množstvo povestí o zjavovaní sa záhadných bytostí a nebožtíkov, ktorí nenašli po smrti pokoj. Rozšírené sú povesti o vílach – nevestách, ktoré zomreli v období medzi ohláškami a sobášom a potom sa zjavovali pri kríži, či o miestnych samovrahoch a iných mŕtvych, ktorí zahynuli za záhadných okolností alebo sa o nich vedelo, že počas života niekomu veľmi ublížili či viedli nezriadený život.
Pred prácou sa prežehnali a pomodlili
Kríže, ktoré sa stavali v poli a pri ceste, mohli mať ďakovný, prosebný či ochranný ráz. Ľudia, ktorí išli ráno na pole a večer sa vracali domov, sa pri kríži zvykli krátko pristaviť a pomodliť alebo sa aspoň prežehnali. Každodenná práca roľníka sa tak začínala s Božou pomocou. Kríže pri ceste tiež „vyprevádzali“ spoluobyvateľov vydávajúcich sa na cestu a „vítali“ tých, ktorí sa vracali domov. Niekde celá dedina chodila vyprevádzať ku krížu pútnikov smerujúcich do niektorého pútnického miesta. Počas troch „krížových prosebných dní“ pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána veriaci putovali ku krížom na poliach a v chotároch, aby si v modlitbách vyprosili dobrú úrodu a ochranu pred prírodnými živlami. Ak v lete dlho nepršalo, konali sa tzv. prosebné procesie do polí za dážď; v jesennom období to zase boli ďakovné dožinkové procesie. Procesie sa zvyčajne konali za účasti miestneho kňaza a takmer celej dediny.
Akt pokánia
Kríže sa však stavali aj ako akt pokánia (pokuty) za určitý hriech, niekedy na návrh kňaza, inokedy si formu takéhoto pokánia určil sám kajúcnik. Išlo napríklad o pokánie za previnenie sa proti susedom, ak jeden druhému rozoral medzu a privlastnil si kus poľa, alebo za krádež či ublíženie na zdraví. Menšie typy krížov sa stavali na miestach nešťastí, najmä tam, kde vyhasli ľudské životy. Tento zvyk je na celom území Slovenska rozšírený dodnes na miestach automobilových nehôd, pri riekach, kde sa niekto utopil...
Votívne dary
Prícestné kríže a kaplnky boli postavené z finančného príspevku jednotlivca, rodiny, celej farnosti alebo obce. Ku krížom a mariánskym kaplnkám a sochám niektorých svätcov sa nosili ako obeta naturálie. Medzi najjednoduchšie prosebné a ďakovné dary patria kvety a sviece. Nachádzame však aj kovové a kamenné doštičky so stručným poďakovaním. Najmä na východnom Slovensku boli na týchto miestach často uviazané ženské šatky ako dar za uzdravenie ženy, dieťaťa či za narodenie vytúženého potomka. V niektorých oblastiach sa k päte kríža uväzovala šatka ako obeta, respektíve ako akt pokánia, ak sa žena „prespala“. Ku krížom, soškám a na reprodukcie mariánskych obrazov v kaplnkách ľudia zvykli prikladať osobné devocionálie (ružence, medailóny) a byliny, ktoré sa používali na prípravu čajov, ba dokonca osivo.
Výzdoba kvetmi
V určité dni roka sa krížom, kaplnkám a soškám svätých prejavovala zvláštna úcta mimoriadnou výzdobou. Kríže sa zdobili pred Veľkou nocou, na Všetkých svätých, na sviatok Povýšenia Svätého kríža a počas „krížových dní“. Mariánske kaplnky sa zdobili na mariánske sviatky a sochy svätých na liturgickú spomienku toho-ktorého svätca.
Drevo
Prevažná väčšina krížov bola a je vyrobená z dreva, menší počet z kameňa a betónu. Aj sochy Panny Márie boli vytvorené najmä z dreva, niekde sú osadené na podstavci alebo vložené do murovaných kaplniek. Kríže merali zväčša viac ako tri metre a bohato sa zdobili. Preto bol kríž často dobre viditeľný aj z diaľky a slúžil ako dobrý orientačný bod. Akýmsi prototypom v zdobenosti sú známe detvianske kríže, ktorých rôznorodé variácie sa stále objavujú na celom území Slovenska. Drevené kríže vyrábali stolári, ktorí pracovali na zákazku. Zhotovovali ich však aj zručnejší chlapi, ktorých bolo v každej dedine nadostač. Drevený kríž bol často na hranách profilovaný rezbou a mal oblúkovitú striešku z plechu, na okrajoch posiatu čipkovitými zúbkami smerujúcimi nadol. Korpus Krista bol drevený alebo plechový a bohato pomaľovaný. Najmä na východnom Slovensku sa ešte udržal zvyk umiestniť pri päte kríža malú záhradku s latkovým plotom alebo aspoň malý výčnelok, na ktorý možno položiť vázu s kvetmi a zapálenú sviecu.
Maľovanie krížov
Pri zdobení maľbou sa celý kríž nafarbil na čierno, aby na ňom potom vynikli ďalšie pestré farby. Používala sa biela, modrá, zelená, červená, žltá. Zvyčajne sa dbalo na to, aby boli farby trvácne a odolné proti vplyvom počasia. Tento typ výzdoby je veľmi obľúbený hlavne na východe našej krajiny. Ornamentálnu výzdobu môžeme rozdeliť na rastlinné motívy, geometrické tvary, antropomorfné (figurálne motívy), zoomorfné a ostatné motívy (monogramy, symboly, znaky, pracovné náradie). Posledné tri typy výzdoby patria skôr k starším typom krížov z 18. a 19. storočia. Touto výzdobou bola pokrytá celá stredná časť kríža. Z rastlinných motívov sa tešil priazni motív viniča a hroznových strapcov, tulipánu, jablka, stromu života, vetvičiek, kvetov. Rastlinný motív často vyrastal z motívu srdca či geometrického ornamentu. Tieto motívy a tvary na nových typoch krížov nájdeme už len zriedkavo. Pri geometrických tvaroch išlo najmä o vzory kruhu – predkresťanského symbolu svetla a slnka a tiež o symboliku ročných období, s ktorou sa spája prúdenie života. Do týchto motívov sa vkladali obrázky Ježiša Krista, Panny Márie a svätých. K najznámejším zoomorfným motívom patrí baránok (symbol Božieho Syna) a holubica (Duch Svätý). Na starších kamenných typoch krížov či podstavcov pre sochy svätých z 19. storočia vidieť často kalich s hostiou (Oltárna sviatosť), monogram JHS, motív Božského Srdca Ježišovho a nástroje Ježišovho umučenia: bič, kladivo, klince, kopiju, rebrík. Vertikálna časť kríža je zdobená zo všetkých štyroch strán, výnimku tvoria jednoduché kríže, ktoré sa najmä v minulosti vytvárali zo stromu rastúceho priamo na mieste. Po jeho otesaní mu ľudia pridali priečne rameno. Predná časť kríža s dreveným alebo plechovým korpusom Krista bola často prezdobená. Kríže z tvrdého dubového dreva sa zdobili vyrezávanými ornamentmi, zatiaľ čo kríže z mäkkého dreva sa maľovali. Pri malých krížoch na miestach nehôd zvyčajne výzdoba absentuje; kríž je jednoduchý, môže na ňom byť meno zosnulého s dátumom smrti a obyčajne je na ňom kvetinový veniec. Menej časté sú kamenné kríže (z pieskovca), ktoré sa vo všeobecnosti považovali za trvanlivejšie a boli aj cenovo náročnejšie. Objednávali sa v kamenárskych dielňach alebo u ľudových kamenárov. Kamenné prícestné kríže boli menej zdobené. Často boli ďakovným votívnym darom. V tom prípade sa na kríži objavilo meno darcu. Koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia sa môžeme stretnúť s betónovými krížmi, ktoré vyrábali dedinskí kamenári, často samoukovia. Do pripravenej drevenej formy naliali tekutý betón, a keď ho vyhladili, vyryli doň požadované ornamenty.
Sošky svätých
Okrem krížov sa do chotárov, polí a k cestám umiestňovali sošky svätých na kamenné či betónové podstavce vysoké jeden až dva metre. Sošky mohli byť drevené alebo kamenné a pomaľované. Medzi svätcov, ktorých sošky sa dodnes nachádzajú v prícestných kaplnkách, patria Jozef s Dieťaťom Ježišom, Ján Nepomucký, Anton Paduánsky, Mária Magdaléna, Vendelín, Michal, archanjel, Krištof, Anjel strážny, Anna, Katarína, Barbora, Urban. Osobitná pozornosť sa venovala soškám Panny Márie a Piety. Na západnom a strednom Slovensku išlo o rôzne modifikácie šaštínskej Piety a obmeny sošky mariatálskej Panny Márie. Na strednom Slovensku badať vplyv Banskej Štiavnice a Starých Hôr. Sošky tam vyrábali remeselní rezbári, ale aj baníci. Z hľadiska ikonografie môžeme mariánske sošky rozdeliť na typ: Pieta (Panna Mária s mŕtvym Kristom), Panna Mária Bolestná, Panna Mária Lurdská, Immaculata, Kráľovná nebies. Sošky znázorňujúce Madonu s Dieťaťom sú inšpirované rôznymi ikonografickými typmi známymi z našich i zahraničných pútnických miest. Ľudoví rezbári ich reprodukovali spamäti alebo prostredníctvom tlačenej predlohy. Hoci rezbár pracoval s predlohou, nemôžeme hovoriť o presnej kópii originálu, pretože každý tvorca si vyberal len to, čo zodpovedalo jeho technickým zručnostiam, umeleckému vkusu a celkovému cíteniu. Výtvarná kvalita prícestných krížov a sošiek je živým prejavom ľudového výtvarného cítenia anonymných tvorcov. Starostlivosť o prícestné kríže a drobné sakrálne objekty umiestnené v intraviláne a extraviláne obce je v súčasnosti doménou najmä starších občanov. V niektorých obciach tieto aktivity preberá ružencový spolok, v menšej miere mládež. Sú to najmä dievčatá združené vo farskej skupine kresťanskej mládeže, ktorá sa v niektorých obciach stará o údržbu a výzdobu sakrálnych pamiatok. Staršia generácia považuje udržiavané kríže a kaplnky za vizitku svojej obce. V niektorých obciach sa o jednotlivé kríže, sochy svätých a kaplnky starajú už viac generácií po sebe rodiny, ktoré majú k spomínaným objektom citový alebo donorský vzťah.
Príjemné pozastavenie sa a úspešný odlov
Štartovacia výbava: logbook
Ak náhodou udelíte nejaký FP, budem to brať ako uznanie pre našich predkov za výber (pekného) miesta, alebo našim súčasníkom za starostlivosť o dané miesto.