Kešku prosím poriadne vložte späť, aby nevypadla. Súčasťou kešky je aj ceruzka na zapísanie sa do logbooku.

Táto keška je venovaná obci Slovenská Ves.

Prvá písomná zmienka o obci je datovaná do roku 1311. Údaj o obci hovorí, že Slovenská Ves podporí kartuziánov    v Slovenskom raji pomerne vysokou sumou. Z toho vyplýva, že už v tých časoch bola pravdepodobne bohatou obcou. Slovenská Ves vznikla na území, ktoré dostali darom Görgeyovci. Tak sa rod Görgeyovcov zo Spišského Hrhova dostal na severný Spiš a dlho ostal hlavným zemepanským rodom v Slovenskej Vsi. Görgeyovcom patrila značná časť severného Spiša, medziiným  aj Plavečský hrad. Kráľ Ondrej III. im ho však odňal a ako náhradu pridelil obec Švábovce. Odvtedy sa táto vetva Görgeyovcov začala nazývať Šváby, Švábovský. Slovenská Ves patrila práve týmto Švábyovcom. Švábyovci zo Slovenskej Vsi založili niekoľko obcí. Jedna z nich sa nachádzala v súčasnom katasri obce, v lokalite Landi – Schewerberg. V dokumentoch z 15. storočia sa  uvádza ako obec, osada, neskôr majer. Pri archeologickom prieskume chotára obce archeológovia vykopali základy stredovekých budov zaniknutej dediny.Vývin obce nebol priamočiary, ale pod vplyvom rôznych vnútropolitických udalostí a živelných pohrôm. Veľkou pohromou bola napr. veľká morová epidémia v rokoch 1710 – 1711 a jej obeťou sa stalo 294 ľudí. Obec na počesť dala postaviť na miestnom cintoríne morový stĺp v roku 2006. V staršej obecnej kronike sa uvádza, že 5. júna 1443 bola obec postihnutá silným zemetrasením a v rokoch 1444 – 1663 celá obec vyhorela a tak sa nová dedina vystavala na inom terajšom mieste. O významných udalostiach v živote obce sa nedá toho veľa uviesť pre nedostatok archívnych záznamov.

Medzi zvláštnosti obce v minulosti patrili početné šľachtické rodiny a ich kúrie, ktorých tu bolo sedem. Obec mala pôvodne zemepána len jedného, rodinu Švábyovcov, ktorá bola aj je zakladateľom a patrónom miestneho kostola, ktorý dala tiež postaviť. Ešte začiatkom 17. storočia bola rodina najzámožnejšou rodinou v obci. Obraz o počte šľachticov v obci poskytuje dikálny súpis z roku 1700. Matrikami sú dosvedčené významné funkcie slovenských šľachticov. Napríklad Tomáš Matyasovszky bol podžupanom Spišskej stolice. Matriky dosvedčujú aj to, ako boli jednotlivé rodiny pospájané manželskými zväzkami, čo bolo spojené s majetkovými záujmami.

Hlavným zamestnaním obyvateľov obce od jej vzniku bola poľnohospodárska výroba.  Hlavnými plodinami boli ešte začiatkom 18. storočia raž, jačmeň a ovos. Pestovanie ľanu a zemiakov (grulí) je doložené roku 1794. Doplnkovým zamestnaním bola výroba plátna a drevorubačstvo. Rozsiahly chotár, najmä svahy Spišskej Magury umožňovali chov oviec a dobytka, z ktorého ťažili hlavne zemepáni obce.

Značný podiel na počte obyvateľstva obce malo služobníctvo v kúriách zemepánov, hosp. dvoroch, na majeri a na salašoch. Zemepanskými služobníkmi boli aj krčmári a mlynári. Bolo tu zopár krajčírov, obuvníkov, kováčov, kolárov a pekár.

Do 20. storočia vstúpila Slovenská Ves ako sídlo notárskeho úradu. Už začiatok tohto storočia bol úspešný. Roku 1902 bolo za iniciatívy evanjelického farára Karola Kallatha založené potravné družstvo.

Priebeh I. svetovej vojny mal v obci podobné dôsledky ako všade inde. O skončení vojny sa obec dozvedela od vojakov vracajúcich sa z frontov, no 18 sa ich už do obce nevrátilo. V roku 1944 bolo v obci rušnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Boli tu ubytovaní niekoľkí sovietski zajatci, ktorých Nemci používali pri presune munície. Školský rok sa začal až 31.októbra, pretože školu mala obsadenú nemecká jednotka. Od jesene sa chodilo na zákopové práce do Ždiaru i okolia Spišskej Novej Vsi.

Please put the cache back properly so that it does not fall out. The cache also includes a pencil for writing in the logbook.
This cache is dedicated to the village of Slovenská Ves.

The first written mention of the village dates back to 1311. The information about the village says that Slovenská Ves will support the Carthusians in the Slovak Paradise with a relatively large amount. It follows that even at that time it was probably a rich village. Slovenská Ves was established on the territory that the Görgeys received as a gift. Thus, the Görgey family from Spišský Hrhov reached northern Spiš and for a long time remained the main landowner family in Slovenská Ves. The Görge family owned a large part of northern Spiš, including the Swimming Castle. King Andrew III however, he took it from them and assigned the village of Švábovce as a replacement. Since then, this branch of the Görge family has been called Šváby, Švábovský. Slovenská Ves belonged to these Šváby family. The Šváby family from Slovenská Ves founded several villages. One of them was located in the current cadastre of the village, in the locality Landi - Schewerberg. In documents from the 15th century, it is mentioned as a village, settlement, later majer. Archaeologists dug the foundations of the medieval buildings of the defunct village during an archaeological survey of the village's area. A great disaster was e.g. a great plague epidemic in the years 1710 - 1711 and 294 people fell victim to it. The village had a plague pillar built in honor of the local cemetery in 2006. The older municipal chronicle states that on June 5, 1443 the village was hit by a strong earthquake and in 1444 - 1663 the whole village burned down and the new village was built at another current location. . Not much can be said about significant events in the life of the village due to the lack of archival records.

Among the peculiarities of the village in the past were numerous aristocratic families and their manors, of which there were seven. The village originally had only one landowner, the Šváby family, who was also the founder and patron of the local church, which she also had built. At the beginning of the 17th century, the family was the wealthiest family in the village. The picture of the number of nobles in the village is provided by a dical census from 1700. The registries attest to the important functions of Slovak nobles. For example, Tomáš Matyasovszky was the mayor of Spiš. The registries also testify to how individual families were connected by marriage, which was connected with property interests.

The main occupation of the inhabitants of the village since its inception was agricultural production. The main crops were rye, barley and oats at the beginning of the 18th century. The cultivation of flax and potatoes (grulins) is documented in 1794. Additional work was the production of linen and logging. Extensive areas, especially the slopes of Spišská Magura, allowed the breeding of sheep and cattle, which benefited mainly the landowners of the village.

A significant share of the population of the village had servants in the manors of landowners, hosp. courtyards, on the majora and on the mountain huts. The landowners' servants were also innkeepers and millers. There were a few tailors, shoemakers, blacksmiths, wheelwrights and bakers.

Slovenská Ves entered the 20th century as the seat of a notary's office. Already the beginning of this century was successful. In 1902, a food cooperative was founded on the initiative of the evangelical pastor Karol Kallath.

The course of World War I had similar consequences in the village as elsewhere. The village learned about the end of the war from soldiers returning from the fronts, but 18 of them did not return to the village. In 1944 it was busier in the village than in previous years. Several Soviet prisoners were accommodated here, which the Germans used to move ammunition. The school year did not begin until October 31, because the school was occupied by a German unit. From the autumn, trench work was held in Ždiar and the surroundings of Spišská Nová Ves.

Výhľad na Tatry/ View of the Tatras