Na mnohých miestach Slovenska nájdeme rôzne sochy, pomníky, sgrafitá či budovy, ktoré vyzerajú ako keby boli vystrihnuté z renesančného mesta a v ich interiéroch často môžme vidieť rôzne obrazy a iné umelecké diela oslavujúce prácu, výstavbu, rodinu, multikulturalizmus, vesmírny výskum, vedecký pokrok či dokonca priamo minulý režim. Takéto diela sa radia do zvláštneho slohu nazývaného socialistický realizmus. Toto ponuré ale o to zaujímavejšie umelecké obdobie v Československu otvára politika po prevrate vo februári 1948 a uzatvára opad Stalinovho kultu osobnosti v roku 1956. Sorela, alebo v dlhšom názve socialistický realizmus, je vnímaný ako násilné prerušenie modernej umeleckej tradície. Názov kešky taktiež poukazuje na jednu z vlastností dobového umenia, ktoré malo „radostne spievať“ o nových politických, sociálnych a aj umeleckých zajtrajškoch a krajšej budúcnosti.
Mária Medvecká: Deti mieru, 1952
Socialistický realizmus sa venoval viacerým hlavným témam, ako napríklad:
Budovanie kultu práce
Súčasťou novej socialistickej politiky bolo budovanie kultu práce a obrazu ako vyjadrenia budovateľského entuziazmu. Nešlo iba o maľby, ale aj o celý prístup k zobrazovaniu a štylizácii obrazu a v neposlednom rade aj o priebeh samotného „pracovného“ umeleckého výkonu. Ako som už v listingu spomínal, uprednostňované boli idealizované obrazy práce, budovania, zberu úrody - teda obrazy hospodárskych úspechov. Výtvarníkov posielali študovať motívy priamo do baní, závodov a na veľké stavby. Aj pri týchto témach často dochádzalo k nedorozumeniam a výjavom z tovární bola vyčítaná pochmúrnosť. Vyžadoval sa obraz sebavedomého robotníka, ktorý velí stroju a z práce sa neustále len teší, pretože ju vykonáva pre novú spoločnosť.
František kudláč: Stavba hutného kombinátu, 1952
Ladislav Čemický: Nastali nové časy, 1951
Július Nemčík: Industrializácia nášho kraja, 1951
Slovenské národné povstanie
Maliarske spracovávanie druhej svetovej vojny, bolo v dejinách slovenského umenia zatienené národnou témou Slovenského národného povstania, a nadobudlo výsadné postavenie. Spontánne zaujatie výtvarníkov zobrazovaním Povstania nebolo spôsobené iba politickým a patriotickým zaujatím, svoju úlohu tu zohrala aj istá „heroická“ a „estetická“ príťažlivosť témy – obraz slovenských hôr spolu s obrazom romantických hrdinov v dlhých plášťoch s kapucňami so zbraňou v ruke pôsobil aj na dokumentárnych fotografiách ako už hotová monumentálna kompozícia. Motivujúcim bol určite aj osobný aspekt. Mnohí z výtvarníkov boli v Povstaní aktívne zapojení, mnohí v ňom stratili svojich blízkych a podobne.
Jozef Fedora: Výzva do povstania, 1954
Ján Mudroch: Partizánka na stráži pod Rozsutcom, 1954
Architektúra
Socialistický realizmus priniesol do teórie architektúry novú požiadavku, popri funkcii a účele si nárokoval aj obsah a umeleckú formu. Od formy, ktorá mala byť klasická, sa vyžadovalo, aby niesla význam – aby vyjadrovala vyššie obsahy. Agitačná úloha architektúry nebola prezentovaná skryto, ale verejne. Špecifické miesto patrilo pamätníkom, jednou z prvých bola súťaž na pamätník SNP v Banskej Bystrici. Najvyššie ocenenie, vtedy už obligátnu druhú cenu (prvé ceny sa takmer neudeľovali), získal architekt Ján Svetlík. Jeho návrh veľmi pripomína neskôr realizovaný pamätník Červenej armády – Slavín v Bratislave, ktorého bol tiež autorom. Najviac stavebných realizácií sa uskutočnilo v občianskej a bytovej výstavbe. Ako napríklad dom kultúry v Modre, pred ktorý Vás dovedú úvodné súradnice. Na Slovensku je najucelenejším dielom tohto typu Nová Dubnica od architekta Jiřího Krohu, ktorá je vlastne realizáciou ideálneho socialistického mesta.
Jiří Kroha: Plán na nové socialistické mestečko Nová Dubnica, 1952
Film
Sorela sa vyskytovala taktiež aj vo filmoch, predovšetkým v tých budovateľských. Úsmevnú ukážku, po ktorej nebude treba ďaľšie vysvetľovanie, nájdete na tomto linku: (1) 1953 Rodná zem HD - YouTube od času 1:35:00.
Ku keške: Na úvodných súradniciach kešku nehľadajte. K odlov budete potrebovať poskladať puzzle(Jigsaw Puzzle | Prerušená pieseň | 130 pieces | Jigidi), ktoré Vám povedia viac o umiestnení kešky. Keďže park býva najmä ráno okolo ôsmej a poobede okolo štrnástej hodiny veľmi frekventovaný, buďte naozaj nenápadný a zamaskujte prosím kešku čo najlepšie.
Obrázky a niektoré texty boli použité a upravené s dovolením Slovenskej národnej gelérie.