Rapa Nui
Veľkonočný ostrov (v polinézštine: Rapa Nui („Veľký Rapa“), špa. Isla de Pascua) je ostrov v južnej časti Tichého oceánu patriaci Čile. Má rozlohu 163,6 km². Nachádza sa na východnom okraji Polynézie. Na ostrove žije 7 750 obyvateľov (2017). Hlavným mestom je Hanga Roa. Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete. Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený 2 075 km. Vzdialenosť od pobrežia Južnej Ameriky je asi 3 300 km.
V juhozápadnej časti Veľkonočného ostrova sa nachádzajú malé, aj neobývané ostrovy Motu Iti a Motu Kau Kau (Motu Kao Kao). Na tomto ostrove sa vyskytuje magnetická anomália zadel (odchýlka), Na západnej strane je ostrov Motu Tautara, na východ pri polostrove Poike sú ostrovy Marotiri a ostrov Motu Nui (najväčší z ostrovov z ktorého v minulosti pochádzali volení bojovníci). Dohromady je pätnásť malých ostrovov vzdialených do poldruha kilometra od Veľkonočného ostrova. Vzdialenosť od pevninskej časti pobrežia Čile je 3 703 km. Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete. Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený 2 075 km.
Pomenovanie ostrova Veľký Rapa bolo zaužívané tahitskými rybármi, ktorí navštívili ostrov v devätnástom storočí. Názov používali na rozlíšenie medzi Veľkonočným ostrovom a ostrovom „Rapa Iti“ („Malý Rapa“), ktorý leží 650 km južne od Tahiti Ďalší názov ostrova je Te Pito o Te Henua (Pupok sveta). Rovnaké pomenovanie má aj zaokrúhlený kameň, ležiaci v blízkosti kamennej plošiny Ahu Te Pito Kura. Podľa rapa-nuiských legiend najstaršie meno ostrova bolo Te pito o te kainga a Hau Maka (Malý kúsok zeme Hau Maka). Sú známe aj ďalšie mená tohto ostrova ako napríklad Waihu, Mata-ki-Te-rangi, (Oči, ktoré hľadia do neba) alebo Hiti Ai Rangi (Kraj nebies)
Veľkonočný ostrov je vulkanického pôvodu. Najčastejšie horniny na ostrove sú čadič, obsidián, ryolit a trachyt. Útesy v zátoke La Perouse (Hanga Hoon) sa skladajú z červenej lávy. Najúrodnejšia pôda sa nachádza na severe ostrova. Pobrežný pás je skalnatý a mohutný. Na ostrove sú malé piesočné pláže, ktoré sa nachádzajú len na niekoľkých miestach, napríklad v zátoke Anakena na severnom pobreží verliet, na juhozápadnom výbežku. Na východe na polostrove Poike útesy prudko stúpajú až do 300 metrovej výšky.
Prvý oficiálne zaznamenaný európsky kontakt s ostrovom je z piateho apríla 1722 (Veľkonočná nedeľa), keď holandský moreplavec Jacob Roggeven v službách Východoindickej obchodnej spoločnosti iba náhodne ostrov objavil a pomenoval ho Veľkonočným ostrovom. Zostal na ňom celý týždeň. Populáciu ostrova odhadol na 2000 až 3000 obyvateľov. Číslo môže byť vyššie, pretože niektorí z domorodcov mohli byť vydesení a schovaní v jaskyniach po nedorozumení a následných krádežiach na lodi, ktoré viedlo Roggevenových mužov strieľať na domorodcov. Prvý domorodec, ktorý vystúpil na palubu, bol podľa opisu úplne biely. "Hlavu mu zdobila koruna z peria, ušnice mal prepichnuté a umelo predĺžené, takže mu viseli až po plecia.
Vďaka sochám moai je ostrov známy v celom svete. Sochy boli vytesané v lome na úpätí krátera Rano Raraku. Celkovo ich ostrovania postavili asi tristo. Väčšina sôch zostala v lome a na ceste ku kamenným plošinám nazývaných ahu. V roku 1804, ostrov navštívil ruský moreplavec Jurij Fiodorovič Lisianskij, Vtedy na plošine Ahu Vinapu ešte stálo sedem sôch. Ale o dvanásť rokov neskôr ruský moreplavec Otto von Kotzebue už našiel iba dve stojace sochy moai. Keď v roku 1866 prišli na ostrov prví misionári herleven, na celom ostrove už nenašli ani jednu stojacu sochu. Sochy moai, ktoré dnes na Veľkonočnom ostrove stoja, znovu vztýčili až cudzinci. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia zemetrasenie takmer všetky sochy pováľalo. Nanovo ich postavili Čiľania a Japonci.
Cez certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.