Keška

Nachádzate sa na východných svahoch Devínskej Kobyly, na mieste výskytu skamenelín treťohorných morských mäkkýšov, prevažne lastúrnikov z čeľade hrebenatkovité (Pectinidae), podľa ktorej je aj lokalita pomenovaná - Pekténová lavica, alebo Pekténový záliv.

Na lokalitu nevedie žiaden chodník, dostanete sa tam pešo lesom, najrýchlejšie ak odbočíte z asfaltky na waypointe WE (Studnička/Well). Ďalšie skameneliny môžete nájsť v odkryvoch, ak sa budete pohybovať od súradníc kešky smerom na waypoint OU (Odkryv/Outcrop) po vrstevnici 350 - 360 m.n.m.

Podmienky logovania

Earthcache nemá fyzický logbook kde sa môžete zapísať. Aby ste mohli zalogovať návštevu, musíte zodpovedať na nasledovné otázky a zaslať mi odpovede na profilový e-mail, alebo cez message centrum.

Zalogovať môžete okamžite po odoslaní odpovedí, nemusíte čakať na potvrdenie ich správnosti. Dodržuje prosím následnosť: 1) poslanie odpovedí na úlohy; 2) logovanie.

1. Pozorujte horniny v sutine. Aká je ich súdržnosť?
2. Nájdite v úlomkoch nejaké skameneliny. Opíšte mi pozorované tvary (ako alternaívu opisu môžete použiť fotografie vašich nálezov).
3. Podľa popisu v listingu, dokážete na skamenelinách identifikovať znaky typické pre lastúry hrebenatiek?

Fotografia nie je súčasťou úloh, ale ako dôkaz návštevy mám právo o ňu požiadať, tak ako je to uvedené v Help Centre.

• Poprosím teda o fotku Vás, alebo vašej osobnej veci takým spôsobom, aby ste boli jednoznačne identifikovateľný na lokalite.

Hrebenatky

Hrebenatky (Pectinidae) sú bežná a široko sa vyskytujúca rodina lastúrnikov. Obývajú prevažne plytké moria, ale niektoré druhy sú aj hlbokomorské. Obľubujú piesčité morské dno. Prvé hrebenatky sú známe z triasu (druhohory), obdobia približne pred 200 miliónmi rokov. Na konci druhohôr došlo k ich masívnemu vymieraniu, no v treťohorách sa začínajú objavovať nové druhy. Celkovo je známych približne 7000 druhov čeľade Pectinidae (vyhynutých aj existujúcich).

Hrebenatka svätojakubská (Pecten jacobaeus).

Schránky hrebenatkiek pozostávajú z dvoch lastúr - ľavej a pravej, ktoré sú súmerné podľa roviny. Lastúra, ktorá leží na morskom dne sa nazýva pravá (spodná), býva často hlbšia a zaoblenejšia ako ľavá (vrchná) lastúra, ktorou sa živočích prikrýva.

Základné rozlišovacie znaky lastúr hrebenatiek.

• A: záves (uši)
• B: Zobák
• C: Rebrá

Lastúry sú spojené plochým závesom, ktorý vytvára pár krídel, nazývanch uši alebo ušnice, čo je znak, jedinečný pre všetky hrebenatky. Tvar lastúry je približne polkruhový s viditeľnými ryhami, takzvanými rebrami, rozširujúcimi sa vejárovito od stredu závesu (zobáka) k okrajom lastúry. Rebrá dodávajú lastúre pevnosť v tlaku.

Umierajúce more

Počas treťohôr sa väčšina územia dnešného Slovenska ešte stále nachádzala pod morskou hladinou. Rozprestieralo sa, nielen tu, ale na rozľahlom území tiahnúcom sa severovýchodne od vtedy čerstvo vyvrásnených Álp cez celú strednú a juhovýchodnú Európu, až kamsi k hraniciam dnešného Kazachstanu plytké more Paratethys.

Paratethys, približná rozloha.

More vzniklo približne pred 34 miliónmi rokov oddelením od oceánu Tethys. Rozdelenie spôsobil výzdvih reťaze pohorí ako Alpy, Dinárske vrchy, Taurus a Kaukaz, až po Alborz v dnešnom Iráne, ktoré vytvorili prirodzenú bariéru, oddeľujúce vody Tethys a Paratethys. Ako alpínske vrásnenie pokračovalo a spod hladiny sa vynárala ďalšia a ďalšia pevnina, vodná plocha sa postupne zmenšovala, a rozpadla sa na niekoľko menších, izolovaných morí. Relikty Paratethys, ktoré sa zachovali až do súčasnosti sú Čierne a Kaspické more a taktiež Aralské jazero.

Výzdvih karpatského oblúka približne pred 12 miliónmi rokov odčlenil od Paratethys menšie more, nazývané Panónske. To pokrývalo hlavne územie dnešného Maďarska, ale jeho okraje zasahovali aj do susedných štátov. Panónske more sa nakoniec od Paratethys úplne odpojilo a stalo sa vnútrozemským morom. A postupným zanášaním sedimentami zaniklo približne pred miliónom rokov.

Panónske more, už oddelené od Paratethys. Vek: približne 10 mil. rokov.

Prostredie a životné podmienky v Paratetys boli, hlavne ako postupne zanikalo spojenie so svetovým oceánom, iné. More bolo plytké a vďaka subtropickej klíme treťohôr teplé. Malo kolísavý obsah soli. Niektoré organizmy v takomto prostredí vyhynuli, iné sa naopak dokázali prispôsobiť a rozvinuli sa do zaujímavých foriem. Známe sú napríklad trpaslíčie veľryby a delfíny. V pobrežných vodách sa dobre darilo rôznym mäkkýšom (lastúrnikom a ulitníkom) a kôrovcom.

Pripomienky dávnych čias

Na miestach, kde sa kedysi rozprestieralo more, sú v súčasnosti mnohé lokality s výskytom treťohorých fosílií. Na Slovensku k nim patrí masív Devínskej Kobyly, ktorej svahy obmývalo Panónske more a dajú sa tu nájsť početné odkryvy morských, ale aj pevninských sedimentov.

Lokality na Devínskej Kobyle s výskytom skamenelín:
1 – Šibeničný vrch; 2 – Lomnická; 3 – Štítová; 4 – Terasy; 5 – Glosusová lavica; 6 – Lingulová lavica; 7 – Dúbravská hlavica; 8 – Pekténová lavica; 9 – Starý lom; 10 – Fuchsov lom; 11 – Štokeravská vápenka-Bonanza; 12 – Glavica; 13 – Sandberg 1; 14 – Sandberg 2; 15 – Malý Sandberg; 16 – Waitov lom

Asi najznámejšie nálezisko je Sandberg, kde sa našlo asi 300 druhov skamenelín morských bezstavovcov ako rôzne lastúrniky, ulitníky, ježovky, hubky, ale aj väčších živočíchov - početné zuby žralokov, stavec veľryby (Mesocetus hungaricus), taktiež aj fragmenty kostier suchzemských cicavcov: opíc (Pliopithecus antiquus a Sivapithecus darwini) a tuleňa.

Pekténova lavica sa nachádza na východnom svahu Kobyly, neďaleko vrchu Dúbravská Hlavica. V odkryvoch, alebo v sutinách pod odkryvmi sa dajú nájsť fragmenty lastúrnikov (hrebenatiek, ustríc), ulitníkov a machoviek. Vzácne sa tu dajú nájť aj zvyšky rýb, žralokov a desaťnožcov.

Fragment lastúry hrebenatky z Pekténovej lavice.

Vek pieskovcov sa odhaduje a 12 miliónov rokov. Podľa objavenej fauny sa odhaduje, že prostredie bolo plytkovodné, v blízkosti pobrežia s prúdiacou, teplou a presvetlenou vodou. Analýzy dierkavcov (foraminifera, mikroplanktón) poukazujú na výrazné kolísanie obsahu rozpustenej soli vo vode. Piesky sú vápnité, jemnozrnnné, slabo spevnené tmelom. Nie je badateľné žiadne zvrstvenie.

Cache

You are located on the eastern slopes of Devínska Kobyla, at the site of fossils of Tertiary marine molluscs, mainly bivalves from the scallop family (Pectinidae). Locality is named after them - Pecten bed, or Pecten bay.

There is no trail leading to the location, you can get there through the forest, the fastest way is direct from waypoint WE (Studnička/Well). You can find more fossils in outcrops if you move from the coordinates of the cache towards waypoint OU (Odkryv/Outcrop) along the contour line 350 - 360 m.

Logging conditions

EarthCache does not have a physical logbook. In order to log a visit, you must answer the following questions and send me the answers through my profile e-mail, or through Message center.

You can log immediately after sending the answers, you don't have to wait for confirmation of their correctness. Follow this sequence please: 1) sending answers; 2) log.

1. Observe the rocks in the outcrops. What is their cohesion?
2. Try to find some fossils there. Describe the observed shapes of them, observable characteristic markers (as an alternative to the description, you can use photos of your finds).
3. According to the description in the listing, can you identify the features typical for scallop shells on the fossils? Or by another way - if you think you've found a scallop fossil, what makes you think so?

Photography itself is not a part of tasks, but I can request it as a proof of visit, as stated in Help Center.

• So, I kindly ask you a photo of you, your navigation device, your XWG... Just something that clearly identifies you on the site.

Scallops

Scallops (Pectinidae) are a common and widely occurring family of bivalves. They mainly inhabit shallow seas, but some species are also deep-sea. They like the sandy seabed. The first scallops are known from the Triassic, a period approximately 200 million years ago. At the end of the Mesozoic occured their massive extinction, but in the Tertiary, new species begin to appear. In total, approximately 7,000 species of the Pectinidae family are known (both extinct and living).

St. James' scallop (Pecten jacobaeus).

The shell of a scallop consists of two sides or valves, a left valve and a right one, divided by a plane of symmetry. Most species of scallops rest on their right valve, and consequently, this valve is often deeper and more rounded than the left (i.e., upper) valve, which in many species is actually concave.

Basic identify marks of shells of scallops:

• A: ears
• B: beak
• C: ribs

The scallop shell consists of two similarly shaped valves with a straight hinge line along the top and producing a pair of flat wings or ears (or auricles), a feature which is unique to and apparent in all adult scallops. Scallops with ridged valves have the advantage of the architectural strength provided by these ridges called ribs - a series of lines originates at the center of the hinge, at a spot called the beak. These lines increase in size downwards until they reach the edge of the shell.

The dying sea

During the Tertiary, most of the territory of today's Slovakia was still below sea level. It spread, not only here, but on a vide area from the then newly grown Alps through the whole of central and southeastern Europe, up to somewhere near the borders of today's Kazakhstan, the shallow sea Paratethys.

Paratethys, approximate area.

The sea was formed approximately 34 million years ago by separation from the ocean Tethys. The division was caused by the uplift of a chain of mountains from the Alps and Dinarides, through Taurus and Caucasus, up to the Alborz in today's Iran, which formed a natural barrier, separating the waters of ocean and Paratethys. As Alpine orogeny continued and more and more land emerged from beneath the surface, the body of water gradually shrank and broke up into several smaller, isolated seas. Relics of the Paratethys that have survived to the present day are the Black and Caspian sea, as well as the Aral Sea.

The finish of uplifting of the Carpathian arc approximately 12 million years ago separated a smaller sea, called the Pannonian sea, from the Paratethys. It mainly covered the territory of today's Hungary, but its edges also extended into neighboring states. The Pannonian Sea eventually became completely disconnected from the Paratethys and became an inland sea. It disappeared approximately one million years ago due to gradual sedimentation.

Pannonian Sea separated from Paratethys, 10 mil. years ago.

The environment and living conditions in Paratetys were different, especially as the connection with the world ocean disappeared. The sea was shallow and warm, because of subtropical climate of the middle Tertiary and it had a fluctuating salinity. Some organisms in this an environment extinct, while others were adopt and developed into interesting forms. For example, miniature whales and dolphins are known. In the coastal waters lived various molluscas (bivalvia and gastropoda) and crustaceans.

Memories of the past age

In the places where the Paratethys Sea once spread, there are many localities with the occurrence of the Tertiary fossils. In Slovakia, they are dominantly located on the slopes of Devínska Kobyla, which were washed by the Pannonian Sea.

Localities on the Devínska Kobyla with occurrence of Tertiary fossils:
1 – Šibeničný vrch; 2 – Lomnická; 3 – Štítová; 4 – Terasy; 5 – Glosusová lavica; 6 – Lingulová lavica; 7 – Dúbravská hlavica; 8 – Pekténová lavica; 9 – Starý lom; 10 – Fuchsov lom; 11 – Štokeravská vápenka-Bonanza; 12 – Glavica; 13 – Sandberg 1; 14 – Sandberg 2; 15 – Malý Sandberg; 16 – Waitov lom

Probably the most famous site is Sandberg, where about 300 types of marine invertebrate fossils were found, such as various bivalves, gastropods, sea urchins, sponges, but also rests of the larger animals - numerous shark teeth, a whale (Mesocetus hungaricus), as well as fragments of skeletons of terrestrial mammals: monkeys (Pliopithecus antiquus and Sivapithecus darwini) and a seals.

Pekten bed is located on the eastern slope of Devínska Kobyla, not far from Dúbravská Hlavica hill. Fragments of bivalves (scallops, oysters) and gastropods can be found in the outcrops. The remains of fish, sharks and decapoda can rarely be found here.

A fragment of a scallop shell from the Pektén bed.

The age of the sandstones is estimated at 12 million years. Based on the discovered fauna, the environment was shallow sea, near the coast with flowing, warm and translucent water. Analyzes of foraminifera (microplankton) show significant fluctuations in the content of dissolved salt in the water. The sands are calcareous, fine-grained, weakly cemented. No layering is observable.

Zdroje/sources

• Devínska Kobyla – a window into the Middle Miocene shallow-water marine environments of the Central Paratethys (Vienna Basin, Slovakia)
• Geologická exkurzia Paleoklubu "Sarmatské lokality Devínskych Karpát a ich fauna"
• Late Miocene megalake regressions in Eurasia
• Sandberské vrstvy – vrchnobádenské marginálne sedimenty východného okraja Viedenskej panvy
• Wikipedia: Paratethys
• Wikipedia: Scallop/Hrebenatka