Hrebenatky
Hrebenatky (Pectinidae) sú bežná a široko sa vyskytujúca rodina lastúrnikov. Obývajú prevažne plytké moria, ale niektoré druhy sú aj hlbokomorské. Obľubujú piesčité morské dno. Prvé hrebenatky sú známe z triasu (druhohory), obdobia približne pred 200 miliónmi rokov. Na konci druhohôr došlo k ich masívnemu vymieraniu, no v treťohorách sa začínajú objavovať nové druhy. Celkovo je známych približne 7000 druhov čeľade Pectinidae (vyhynutých aj existujúcich).
Hrebenatka svätojakubská (Pecten jacobaeus).
Schránky hrebenatkiek pozostávajú z dvoch lastúr - ľavej a pravej, ktoré sú súmerné podľa roviny. Lastúra, ktorá leží na morskom dne sa nazýva pravá (spodná), býva často hlbšia a zaoblenejšia ako ľavá (vrchná) lastúra, ktorou sa živočích prikrýva.
Základné rozlišovacie znaky lastúr hrebenatiek.
- A: záves (uši)
- B: Zobák
- C: Rebrá
Lastúry sú spojené plochým závesom, ktorý vytvára pár krídel, nazývanch uši alebo ušnice, čo je znak, jedinečný pre všetky hrebenatky. Tvar lastúry je približne polkruhový s viditeľnými ryhami, takzvanými rebrami, rozširujúcimi sa vejárovito od stredu závesu (zobáka) k okrajom lastúry. Rebrá dodávajú lastúre pevnosť v tlaku.
Umierajúce more
Počas treťohôr sa väčšina územia dnešného Slovenska ešte stále nachádzala pod morskou hladinou. Rozprestieralo sa, nielen tu, ale na rozľahlom území tiahnúcom sa severovýchodne od vtedy čerstvo vyvrásnených Álp cez celú strednú a juhovýchodnú Európu, až kamsi k hraniciam dnešného Kazachstanu plytké more Paratethys.
Paratethys, približná rozloha.
More vzniklo približne pred 34 miliónmi rokov oddelením od oceánu Tethys. Rozdelenie spôsobil výzdvih reťaze pohorí ako Alpy, Dinárske vrchy, Taurus a Kaukaz, až po Alborz v dnešnom Iráne, ktoré vytvorili prirodzenú bariéru, oddeľujúce vody Tethys a Paratethys. Ako alpínske vrásnenie pokračovalo a spod hladiny sa vynárala ďalšia a ďalšia pevnina, vodná plocha sa postupne zmenšovala, a rozpadla sa na niekoľko menších, izolovaných morí. Relikty Paratethys, ktoré sa zachovali až do súčasnosti sú Čierne a Kaspické more a taktiež Aralské jazero.
Výzdvih karpatského oblúka približne pred 12 miliónmi rokov odčlenil od Paratethys menšie more, nazývané Panónske. To pokrývalo hlavne územie dnešného Maďarska, ale jeho okraje zasahovali aj do susedných štátov. Panónske more sa nakoniec od Paratethys úplne odpojilo a stalo sa vnútrozemským morom. A postupným zanášaním sedimentami zaniklo približne pred miliónom rokov.
Panónske more, už oddelené od Paratethys. Vek: približne 10 mil. rokov.
Prostredie a životné podmienky v Paratetys boli, hlavne ako postupne zanikalo spojenie so svetovým oceánom, iné. More bolo plytké a vďaka subtropickej klíme treťohôr teplé. Malo kolísavý obsah soli. Niektoré organizmy v takomto prostredí vyhynuli, iné sa naopak dokázali prispôsobiť a rozvinuli sa do zaujímavých foriem. Známe sú napríklad trpaslíčie veľryby a delfíny. V pobrežných vodách sa dobre darilo rôznym mäkkýšom (lastúrnikom a ulitníkom) a kôrovcom.
Pripomienky dávnych čias
Na miestach, kde sa kedysi rozprestieralo more, sú v súčasnosti mnohé lokality s výskytom treťohorých fosílií. Na Slovensku k nim patrí masív Devínskej Kobyly, ktorej svahy obmývalo Panónske more a dajú sa tu nájsť početné odkryvy morských, ale aj pevninských sedimentov.
Lokality na Devínskej Kobyle s výskytom skamenelín:
1 – Šibeničný vrch; 2 – Lomnická; 3 – Štítová; 4 – Terasy; 5 – Glosusová lavica; 6 – Lingulová lavica; 7 – Dúbravská hlavica; 8 – Pekténová lavica; 9 – Starý lom; 10 – Fuchsov lom; 11 – Štokeravská vápenka-Bonanza; 12 – Glavica; 13 – Sandberg 1; 14 – Sandberg 2; 15 – Malý Sandberg; 16 – Waitov lom
Asi najznámejšie nálezisko je Sandberg, kde sa našlo asi 300 druhov skamenelín morských bezstavovcov ako rôzne lastúrniky, ulitníky, ježovky, hubky, ale aj väčších živočíchov - početné zuby žralokov, stavec veľryby (Mesocetus hungaricus), taktiež aj fragmenty kostier suchzemských cicavcov: opíc (Pliopithecus antiquus a Sivapithecus darwini) a tuleňa.
Pekténova lavica sa nachádza na východnom svahu Kobyly, neďaleko vrchu Dúbravská Hlavica. V odkryvoch, alebo v sutinách pod odkryvmi sa dajú nájsť fragmenty lastúrnikov (hrebenatiek, ustríc), ulitníkov a machoviek. Vzácne sa tu dajú nájť aj zvyšky rýb, žralokov a desaťnožcov.
Fragment lastúry hrebenatky z Pekténovej lavice.
Vek pieskovcov sa odhaduje a 12 miliónov rokov. Podľa objavenej fauny sa odhaduje, že prostredie bolo plytkovodné, v blízkosti pobrežia s prúdiacou, teplou a presvetlenou vodou. Analýzy dierkavcov (foraminifera, mikroplanktón) poukazujú na výrazné kolísanie obsahu rozpustenej soli vo vode. Piesky sú vápnité, jemnozrnnné, slabo spevnené tmelom. Nie je badateľné žiadne zvrstvenie.