Örsújfalu ( do roku 1899 Duna-Újfalu , po slovensky: Nová Stráž, v nemčine: Neudörfel) okres Komárom na Slovensku, kraj Nitriansky. Často sa označuje len ako Újfalu .
Nachádza sa 6 km západne od centra Komárna, na ľavom brehu Dunaja.
Jeho územie bolo obývané už v čase dobytia, vtedy ho podľa Kézaia vlastnil statočný rod Örs Kun. V roku 1256 sa objavuje v podobe „ Vrs “. V roku 1663 ho zničili Turci, v 18. storočí bol majetkom Zichyovcov a potom Nádasdyovcov.
András Vályi vo svojom zemepisnom slovníku vydanom v roku 1796 o obci píše takto: „ ÚJFALU. Zemský pán Gr.Zichy. Osada leží neďaleko Komáromu. “
V polovici 19. storočia o ňom Elek Fényes napísal: "Ujfalu, maďarská obec, v okrese Komárom, vedľa Örs Puszta, 3/4 hodiny západne od Komáromu, na Rónaságu. Jeho hranica je 2320 9/10 akrov, z čoho jednu tretinu tvorí orná pôda a jednu tretinu pasienky. Pôda Urbána tvorí spolu 2234 2/10, kaštieľ a kuriálny majetok 86 7/10. Je tu celá poddanská parcela 14 14/32; ktorú vlastní 24 farmárov; okrem toho sa počítajú 3 urbéski zemani a 10 obyvateľov. Jeho pôda je úrodná prášková čierna hlina. Obyvateľov má 413 duší a z hľadiska náboženstva sú katolíci a patria k matičnej cirkvi Rev-Komárom. Venujú sa poľnohospodárstvu, chovu koní a dobytka. V rámci jeho hraníc je veľa močaristých miest. Földesura gr. Miklós Zichy, ktorý vlastní celé poddanstvo a okrem toho jeho alodiálna pôda má 27 1/10 akrov a vlastní aj zalesnený dunajský ostrov. Gróf Nádasdy Leopold vlastní aj 23 5/10 jutár a farár Rév-Komárom, von 36 1/10 akrov ornej pôdy. Predtým známy ako Alsó-Őrs dáva do zálohu svoju časť majetku, ktorý vlastní manželke Györgya Csabaya, Jánosovi Pálovi.“
Podľa časti monografie Samu Borovszkého o župe Komárom: "Dunaújfalu, veľká maďarská obec, blízko Dunaja. Začiatkom minulého storočia sa nachádzala na brehu Dunaja, no pre časté záplavy bola nútená usadiť sa na súčasnom mieste. V minulosti sa volal Alsó-Örs, čo podľa Kézaia a iných kronikárov získal od kapitána Örsa kúna. Obidve Öry sa spomínajú už okolo roku 1260 (druhá je dnešná rovina Dunaörs). Bývala to zem komáromských hradných poddaných, od ktorých tu v roku 1218 Sámuel kúpil tri jutár pôdy. V rokoch 1260 až 1270 sa jedna z Örsových víl spomína v podobe Vrs. V roku 1256 IV. Béla daruje dva Öry rytierovi Szefridovi, ktorý v roku 1264 predáva časť svojich majetkov ostrihomskému arcibiskupovi Fülöpovi. Medzitým tu získavajú majetky aj mnísi svätého Lazara, ktoré kupuje aj ostrihomský arcibiskup. V roku 1305 tu majster Mykó zveľadil majetky arcidiecézy ďalším odkazom, ktorý mu tu odkázal svoje časti a toto sa neskôr nazývalo »Örs Kaptalani Puszta«. V roku 1387, keď bol majetkom hradu Komárom, sa objavuje aj názov Ujfalu, ale ešte s prívlastkom Örs, v podobe Vrs-ujfalu. V čase tuerckých nájazdov bola zničená, ale znovu sa objavuje v roku 1659, keď je majiteľom András Izdenczy, po jeho smrti dostáva sa do vlastníctva Jánosa Sigraya a jeho dedičov. V roku 1729 ho dostal arcibiskupskú donáciu Miklós Jankovich. Neskôr ho vlastnili grófske rodiny Nádasdy, Halasy, Sárközy, Vellesz a gróf Zichy, v súčasnosti tu majú väčšie majetky Ignác Darányi, Béla Ruttkay a Aurél Oszkár Ocsovszky. Počet domov v obci je 106, jej obyvateľov je 1026, pričom všetci sú Rómovia. kat. sú nábožní, ale nemajú kostol. Obyvatelia udržiavajú úverové družstvo a roľnícky krúžok. V roku 1848 sa tu odohrala bitka medzi uhorskými a rakúskymi vojskami. Obec často postihovali aj povodne. Divočina Vadas patriaca obci dostala názov podľa bývalej zvernice kráľa Mátyása. Patria sem pustatiny Cserhát, Duna-Örs, Kis- a Nagy-Gadócz, Szentpál, Tamási a Vadas a farmy Czikeháza a Losonczy. Predtým patrila lúka Cserhát grófovi Zichyekovi. Neskôr sa stala majetkom Mártona Ruttkaya, potom Károlya Vestermayera, potom Vilmosa Jokla, potom Ocsovszkých a je stále ich. Divočina Szent Pál sa objavuje už v roku 1268, kedy sa spomína aj kostol zasvätený Szent Pálovi. Kopec, na ktorom stál tento starobylý kostol, je dodnes známy ako „prázdny kostol“. Na stavbu kostola v Szent Páli boli použité kamene z ruín kostola v Szent Páli. Odtiaľ pochádza príslovie svätého Petra, že svätý Peter jedol svätého Pavla. V rokoch 1260 až 1270 sa ako župan spomína aj Jób Szentpáli a podľa osvedčenia z roku 1268 túto pustatinu obývali obyvatelia Győrskej cirkvi. Nedávno sa aj tu stali majiteľmi Zichyovci. V roku 1860 ho kúpil Márton Ruttkay a teraz je majetkom Bélu Ruttkaya. Dunaörs puszta v poslednom čase patrila grófovi Nádasdymu a teraz patrí Dr. Ignáczovi Darányimu. ministrovi pôdohospodárstva, ktorý tu má vzorovú farmu. V roku 1247 sa Gadócz Puszta uvádza ako Gothue a v tom čase bola majetkom syna Andrása Eklyiho Olthmana. V rokoch 1260-70 sa už spomína ako obec pod názvom Gotouch. V roku 1268, keď patril kostolu Majki, sa jeho meno písalo ako Kothouch. V roku 1483 patril arcibiskupskému kléru a v tom čase nesie názov posesio Gadowcn. V roku 1624 pannonhalmský opát protestoval proti tomu, aby poddaní Gadocu, patriaci kláštoru Koppán, platili zemskú daň úradníkovi hradu v Komárome. praedium v roku 1659, ktorej jedným z majiteľov je aj Máté Tatay. Začiatkom minulého storočia bol majetkom grófa Lipóta Nádasdyho, Mátyása Ghiczyho a Ferencza Sárkányho, dnes je majetkom Ignácza Darányiho.“
Pred rokom 1920 patrila do okresu Csallóközi Komáromskej župy. V rokoch 1938-1945 bola opäť súčasťou Maďarska.
Predtým samostatná obec bola v roku 1980 pričlenená ku Komárna. V Örsújfalu funguje aj pálenica pálenky, ako aj autokemping Vadas.