Na úvodných súradniciach kešku nehľadajte. Električková trať do Rače, známa aj ako Račianska radiála má už vyše 110 rokov. Nasledujúci článok vás prevedie jej vznikom, úpravami a predĺžením až do podoby, ako ju poznáme dnes.
(Električka na Račianskom mýte, smer do centra. Cca rok 1960)
17 rokov k prvému úseku
Postaviť električkovú trať k továrni Dynamit-Nobel („Dynamitka“, dnešný Istrochem) sa dopravný podnik, vtedy pod názvom Bratislavská mestská elektrická železnica, zaviazal už prvej zmluve s mestom z roku 1894. Táto trať mala byť pokračovaním trate z dnešného Hurbanovho nám. cez Obchodnú k Račianskemu mýtu sprevádzkovanej v roku 1899. Trať k Dynamitke bola špecifická tým, že v celom úseku pozdĺž Račianskej ulice ležala mimo mesta. Táto oblasť bola v tom čase neobývaná, nachádzalo sa tu však niekoľko veľkých podnikov. Išlo napr. o spoločnosti Siemens–Schuckert (dnes plocha pri zastávke Ursínyho), Stollwerck (dnes Figaro), Rohwer (bývalá zlieváreň a smaltovňa, neskôr Emailit, na Varšavskej ul.) a Dynamit-Nobel, ktorých robotníci mohli zabezpečiť príjem z novej trate. Vedenia tovární však spočiatku nechceli poskytnúť elektrickej železnici záruky za príjem z predplatných cestovných lístkov svojich zamestnancov. K dohode prišlo až začiatkom roka 1906, kedy sa predstavitelia tovární Dynamit-Nobel, Gebrüder Stollwerck a Siemens-Schuckert zaviazali garantovať minimálny ročný príjem 2(A)0 000 korún. K definitívnemu rozhodnutiu postaviť trať k Dynamitke prišlo však až v lete roku 1908. Spojenie mesta s Dynamitkou bolo v tom čase len prostredníctvom niekoľkých párov vlakov štátnych železníc denne, ktoré premávali z okraja vtedajšieho mesta – z Novomestskej stanice (dnes na jej mieste stojí budova VÚB na Karadžičovej ul.) a Filiálnej stanice (budova konky na rohu Krížnej a Legionárskej ul.).
Administratívna pochôdzka trasy z Račianskeho mýta k Dynamitke bola vykonaná 29. decembra 1908 na základe výnosu uhorského kráľovského Ministerstva obchodu 100537/III z 11. decembra 1908. Na trati dlhej (B),6 kilometra boli plánované dve výhybne - pri továrni Stollwerck a na konečnej pri Dynamitke, ktorá bola pri kamennom železničnom viadukte, ktorý sa dodnes nachádza pri križovatke Račianskej a Nobelovej ulice. Podmienky na výstavbu trate stanovilo Ministerstvo obchodu až začiatkom júla roku 1909.
Samotná výstavba električkovej trate bola dokončená do konca roka 1910. Technicko-policajná prehliadka novej trate za účasti komisie zloženej z vrchného inšpektora železníc a plavby, predstaviteľov mesta, mestskej elektrickej železnice, ale i podnikov Ganz Budapešť (výrobca električiek) a Siemens-Schuckert sa uskutočnila 5. januára 1911 dopoludnia. Po búrlivej diskusii ohľadne tarify a cestovného poriadku novej trate sa komisia presunula fiakrom z radnice na Račianske mýto, odkiaľ sa motorovým vozňom previezli po novej trati k Dynamitke a späť.
Noviny Pressburger Presse v článku k sprevádzkovaniu trate tvrdo kritizovali použitý rozchod 1000 mm – rovnaký ako mali bratislavské električky už predtým – miesto použitia železničného rozchodu 143(C) mm. Trať dokonca počastovali výrazom „mrzák“. Podstatou kritiky bola skutočnosť, že prevádzka na trati bola takmer izolovaná od ostatnej električkovej dopravy, preto podľa novín mohla byť postavená s normálnym rozchodom. S výnimkou robotníckych spojov museli napriek zhodnému rozchodu všetci cestujúci prestupovať na Račianskom mýte medzi električkami do centra a električkami k Dynamitovej továrni. Pre trať boli zakúpené nové električky, ktoré podľa novín už mohli byť dodané ako normálnorozchodné. Vybudovanie trate na inom rozchode než 1000 mm by si však vyžiadalo stavbu novej vozovne, čo pri zrealizovanej trati s „bratislavským električkovým rozchodom“ nutné nebolo.
(Prestup medzi električkou a autobusom v Gaštanovom hájiku v roku 1954)
Pripojenie Rače ku Bratislave
Predĺženie električkovej trate do Rače začalo byť aktuálne začiatkom roka 1945, kedy sa Rača stala súčasťou tzv. Veľkej Bratislavy. Do výstavby električkovej trate od Dynamitky po Raču mal zabezpečiť dopravu do Rače autobus. Autobusová linka Dynamitka - Rača bola v polovici marca 1945 aj zavedená, ale opäť po niekoľkých dňoch jej premávka skončila, tentoraz pre udalosti spojené s prechodom frontu a ukončením druhej svetovej vojny. Škody spôsobené prechodom frontu spôsobili aj zastavenie premávky električkovej dopravy. Ako prvá však bola už 3. mája 1945 obnovená práve premávka električkovej linky 3 Dynamitka - Karlova Ves.
Po vojne sa v roku 1946 Rača po druhý raz pripojila k Bratislave a znova vyvstala otázka predĺženia električkovej trate. V tom čase však BEÚS nemal potrebný kapitál na výstavbu električkových tratí, tak aspoň opäť zaviedol spomínanú autobusovú linku. Konečná zastávka autobusu bola pôvodne na račianskej strane železničného viaduktu, takže cestujúci prestupujúci medzi električkou a autobusom museli prejsť pešo popod viadukt. Až v roku 195(D) bolo vybudované slučkové obratisko autobusov pri obratisku električiek v Gaštanovom hájiku.
(Električky na zdvojkoľajnenej trati v Gaštanovom hájiku v roku 1965)
Zdvojkoľajňovanie trate
Zdvojkoľajňovanie električkovej trate prebiehalo etapovite, pričom ako prvý bol v roku 1951 zdvojkoľajnený úsek od Gaštanového hájika približne po Kutuzovovu ulicu. V Gaštanovom hájiku končila trať úvraťovým obratiskom. Následne bol na jar 1952 aj za pomoci dobrovoľných brigád Bratislavčanov dokončený úsek po Račianske mýto a pár týždňov nato bol zdvojkoľajnený posledný úsek Račianske mýto - Americké námestie. Zaujímavosťou je, že na Račianskom mýte tesne za križovatkou v smere do Rače zostal krátky jednokoľajný úsek kvôli prekážajúcej budove transformačnej stanice, ktorá nemohla byť včas preložená na nové miesto. Na zrýchlenie premávky bola na jeseň 1952 v Gaštanovom hájiku vybudovaná jednokoľajná slučka pre otáčanie električiek.
Dvojkoľajná trať umožnila zaviesť aj ďalšiu linku a tak od 2(E). augusta 1952 premávali na Račianskej radiále už dve linky:
- Linka 3: Hlavná stanica - Gaštanový hájik
- Linka 5: Karlova Ves - Gaštanový hájik
Linka 5 bola od 5. januára 1954 po zavedení linky (F) skrátená do trasy Gaštanový hájik - Slovenské národné divadlo.
(Výstavba novej električkovej trate v Krasňanoch - 60te roky)
Výstavba trate do Rače: posúvanie, posúvanie a posúvanie termínov
S predĺžením električkovej trate do Rače plánoval dopravný podnik začať hneď po zdvojkoľajnení trate do Gaštanového hájika v roku 1952. V tom čase sa začalo aj s výstavbou nového sídliska v Krasňanoch, ktoré sa vtedy nazývalo Kolónia HBV (Hromadná bytová výstavba). Aj tu sa však vyskytlo mnoho ťažkostí. Zásadný problém spôsoboval násyp pri Gaštanovom hájiku, po ktorom viedla železnica a pod ktorým bol smerom do Rače len malý viadukt. Bolo preto potrebné nájsť riešenie, ako dostať električkovú trať cez železničný násyp. V súvislosti s výstavbou novej Račianskej ulice a výstavbou novej Východnej stanice sa plánovalo vybudovanie nového železničného premostenia – ale až v 60-tych rokoch. Nádej na predĺženie električky do Rače svitla v roku 1959, kedy železnica prisľúbila urýchlene vybudovať provizórne premostenie najneskôr do roku 1962. S budovaním predĺženia po Detviansku ulicu v Rači sa ale začalo až v máji 1961 a hneď v prvom roku nastal značný sklz výstavby, najmä pre veľký nedostatok koľajníc.
Súčasťou predĺženého úseku električkovej trate bola aj výstavba novej meniarne v Krasňanoch, ktorú dokončili v roku 1963 a do prevádzky uviedli už v roku 1964. Slávnostné otvorenie predĺženej električkovej trate sa konalo 31. decembra 1965 a pravidelná premávka začala (G). januára 1966 električkovou linkou 5 od Národného divadla do Rače. Konečná zastávka bola na Čachtickej ulici, kde bolo za križovatkou s Detvianskou ul. vybudované trianglové obratisko. Spočiatku boli na predĺženú linku 5 nasadené električky Tatra T2 (26 vozňov), ale ich kapacita nepostačovala, preto boli počas špičky skúšobne posilnené aj niekoľkými súpravami električiek T2. Toto riešenie však pre nedostatočné energetické zabezpečenie električkovej siete nebolo v tom čase ešte vhodné, pretože súpravy električiek odoberali na vtedajšie možnosti priveľa elektrického prúdu. Preto už od 1. apríla 1966 boli na linku 5 nasadené kapacitnejšie súpravy úspornejších starých dvojnápravových električiek z linky 3, na ktorú boli presunuté T2-ky z linky 5.
Linka 3 bola predĺžená od Gaštanového hájika do Rače od 1. októbra 1967 a zároveň bola na Račiansku radiálu presmerovaná aj linka 7, ktorá začala premávať z Karlovej Vsi k ŽST Vinohrady. Linka 7 v roku 1969 prestala premávať do Karlovej Vsi a v priebehu nasledujúcich desaťročí premávala z Gaštanového hájika na rôzne konečné - Národné divadlo, Nám. Ľ. Štúra, Nám. SNP, Tunel, ale i do Jurajovho dvora. Od 3. marca 1980 vznikla linka 11 z Rače na Nám. Ľ. Štúra ako dôsledok nerozvážnych krokov organizácii električkovej dopravy na prelome 70- a 80-tych rokov, pričom linka 11 premávala až do roku 2009, kedy bola nahradená dočasnou linkou 1(H) z Rače do Ružinova.
(Nový záhon a rozostavaná budova vozovne Krasňany v roku 1968)
Ďalšie predĺženie na Komisárky
V roku 1966 sa začalo s výstavbou novej vozovne pre električky a autobusy za Gaštanovým hájikom v smere do Rače, ktorej myšlienka výstavby vznikla už v 50-tych rokoch pri budovaní vozovne na Trnávke. Vozovňa Krasňany mala byť pôvodne dokončená do konca roku 1968, ale aj jej výstavba sa o niekoľko rokov natiahla pre rôzne komplikácie a zmeny v projekte. Do skúšobnej prevádzky bola nová vozovňa uvedená až začiatkom roka 1973. Vozovňa pôvodne vypravovala električky typu T a K(I) na račianske linky 3 5 a 7. Pred sprevádzkovaním novej vozovne sa v roku 1972 vykonala rekonštrukcia električkovej trate v úseku Račianske mýto – Gaštanový hájik.
(Bývalé obratisko električiek na Detvianskej ulici - 70te roky)
V roku 1988 bola električková trať v Rači predĺžená od Detvianskej cez Záhumenice na Komisárky, kde bolo opäť vybudované trianglové obratisko, na ktorom sa otáčalo cúvaním. Zaujímavosťou bol indikátor polohy výhybky pre vodičov s horším odhadom pri manipulácii s vozidlom pri reverznom chode - koľkokrát indikátor blikol, toľko súkolí odtlačilo jazyky výhybky. Ani to však nepomohlo a na obratisku dochádzalo k častým vykoľajeniam. Pri predĺžení vznikol koľajový oblúk medzi koncom Čachtickej ulice a Záhumenicami s malým polomerom, ktorý musí byť prechádzaný rýchlosťou len 15 km/h. Dôvodom je to, že vedenie novej trate bolo prispôsobené tak, aby nedošlo k výraznejšiemu obmedzeniu premávky na starom obratisku do vybudovania predĺženia trate. Toto riešenie dodnes spôsobuje dlhšie cestovanie pre východnú časť Rače a zvýšenú hlučnosť električiek. Linky 3 5 a 11 začali po predĺženej trati premávať od 21. mája 198(J). Pár týždňov predtým bola linka 5 na opačnom konci trasy predĺžená z Karlovej Vsi do Dúbravky.
A čo keška?
Vašou úlohou je zistiť správne hodnoty (A) až (J) a dosadiť ich do vzorca. Finál nájdete na súradniciach: N 48° (A+1)(B).(C-5)(D/3)(E+1)' E 017° (F-5)(G-1).(H-6)(I*2)(J/2)'
Pri odlove buďte maximálne opatrní, nakoľko miesto je občas dosť exponované. Krabičku vždy ukladajte presne na to isté miesto ako ste ju našli, viď umiestnenie podľa hintu. Ďakujem.
Pravidlá pre výmenu obsahu kešky:
1., Do kešky patria iba SWG, xWG a Travel Bugy.
2., Dodržuj fair trade a vymieňaj férovo. Mysli na to že po tebe prídu aj iní kešeri.
Prineste si prosím vlastné písadlo.
Foto: archív IMHD, internet