Obec Malá Domaša

Prírodné pomery

Malá Domaša leží v južnej časti Nízkych Beskýd na južnom úpätí ich krajinného celku Ondavskej vrchoviny v doline rieky Ondavy na jej sútoku s Oľkou. Katastrálne územie s rozlohou 567 ha sa tiahne medzi tokmi Ondavy a Oľky. Západným okrajom obce je breh vyrovnávacej vodnej nádrže v Slovenskej Kajni, ktorá bola postavená na Ondave v roku 1966 a má rozlohu 105 ha.

Celá táto oblasť patrí do orografického celku Nízke Beskydy a je charakteristická mierne modelovaným reliéfom. Nadmorská výška v chotári obce je od 130 do 300 m. Samotná obec sa nachádza v nadmorskej výške 140 metrov. Geologické podložie je tvorené najmä sedimentárnymi horninami z treťohôr a štvrtohôr. Sú tu zastúpené ílovcovo pieskovcové súvrstvia, vápenité pieskovce, zlepence, brekcie sliene a iné horniny. Riečne sedimenty pozdĺž tokov sú zložené zo štrkov, pieskov a hlín. Svahy pokrývajú spraše a sprašové hliny eolického pôvodu.

Priemerná ročná teplota v tejto oblasti je 7 až 8 °C. K najteplejším mesiacom patrí júl s teplotami okolo 23 °C, najchladnejším je január s priemernými teplotami okolo – 4 °C. Najviac zrážok spadne v letných mesiacoch /júl, august/, najmenej v marci, prípadne vo februári. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 600 – 650 mm. Oblasť patrí do teplého, mierne vlhkého klimatického okrsku s chladnou zimou.

Rastlinstvo

Flyšový (pieskovcový) geologický podklad tejto časti okresu neposkytuje zvlášť priaznivé podmienky pre rozvoj významnejšieho a pozoruhodnejšieho rastlinstva. Z hľadiska potenciálnej prirodzenej vegetácie patrí celá oblasť do oblasti dubovo-hrabových lesov, do oblasti kvetnatých bučín, len malé plochy do oblasti dubových lesov.Údolie Ondavy patrí k jelšovým a vŕbovo-topoľovým lesom.

I keď v tomto pásme nie sú také vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva (hlavne obilninárstva) ako v nižších vegetačných stupňoch, pôvodný vegetačný kryt bol v minulosti zmenený takisto ako v nížinnom type krajiny. Okrem toho značné škody v tejto oblasti spôsobila ťažba drevnej hmoty a uhliarstvo, pôvodné biotopy postupne zanikali najskôr kvôli paseniu, neskôr pre pestovanie plodín ako zemiaky, raž, ovos. V súčasnosti sa už aj v tejto oblasti pestuje pšenica a iné obiloviny. Následkom rozvoja poľnohospodárstva bola biodiverzita krajiny úplne porušená a pôvodné biotopy v celej oblasti pozmenené. Postupným prechodom od extenzívneho obrábania k intenzívnemu sa prevažná väčšina biotopov zmenila na súčasné monokultúrne porasty.

Z krajinárskeho a biologického hľadiska sú v tejto oblasti hodnotné najmä aluviálne lúky a brehové porasty vodných tokov. Na aluviálnych lúčkach a na brehoch oboch riek rastie veronika kaukazská, pri Ondave ibiš lekársky, na štrkových nánosoch rastie myrikovka nemecká, na niekoľkých miestach aj pálka Laxmanova a ďalšie močiarne a vodné druhy ako kosatec žltý, ježohlav vzpriamený, steblovka vodná, dvojzub ovisnutý, pálky, trsť obyčajná ...

Zaujímavé mokradné spoločenstvo podobného typu sa nachádza aj pri ceste smerom na Žalobín.

V teplej poriečnej nive Ondavy bolo zistených niekoľko zaujímavých druhov - rezeda farbiarska, nevädza rozložená, kotúč poľný, ibiš lekársky a môžeme nájsť aj ružu galskú, vrabcovník obyčajný, dráč obyčajný, z chránených druhov svíb drieňový. Vo vodách Ondavy pri priehrade Domaša aj nižšie rastie stolístok klasnatý, škripec jazerný, šarina morská, červenavec kučeravý.

Živočíšstvo

Obojživelníky majú vďaka prítomnosti vyrovnávacej vodnej nádrže a mokrade za obcou v katastri dobré podmienky pre rozmnožovanie. Zatiaľ sa tu zistil výskyt týchto druhov: rosnička zelená, ropucha obyčajná, ropucha zelená, skokan hnedý, kunka obyčajná. Z plazov tu žije jašterica obyčajná, slepúch lámavý, užovka obyčajná a užovka stromová.

Skupina vtákov je veľmi bohato zastúpená. Rieka Ondava predstavuje významnú migračnú trasu pre sťahovavé vtáky. Vyrovnávacia vodná nádrž nie je pre výrazné kolísanie vodnej hladiny v priebehu dňa vhodná na hniezdenie, ale je významným oddychovým miestom pre skoro 50 druhov vtákov viazaných na vodu. K pravidelným migrantom patrí: potáplica malá, potápka chochlatá, potápka malá, volavka popolavá, labuť veľká, kačica divá, kačica hvizdárka, kačica ostrochvostá, kačica chrapka, 14 15 kačica chrapačka, lyžičiarka pestrá, chochlačka sivá, chochlačka vrkočatá, hlaholka obyčajná, potápač malý, chriašteľ vodný, sliepočka vodná, lyska čierna, cíbik chochlatý, kulík riečny, močiarnica mekotavá, kalužiak červenonohý, kalužiak močiarny, kalužiak sivý, kalužiačik malý, pobrežník malý, bojovník bahenný, čajka smejivá, čajka bielohlavá, čajka malá, čorík čierny.

Vzácnejšie sa tu vyskytuje potáplica severská, potápka čiernokrká, potápka červenokrká, kormorán veľký, beluša veľká, bučiačik obyčajný, hus divá, hus bieločelá, chochlačka malá, turpan hnedý, potápač prostredný, potápač veľký, kršiak rybár, čajka sivá, čajka čiernohlavá, čajka trojprstá, rybár riečny.

V porastoch pálky na západnom brehu vodnej nádrže hniezdi trsteniarik malý, trsteniarik veľký, svrčiak slávikovitý, strnádka trstinová. Počas ťahu tu bola pozorovaná aj fúzatka trstinová. Vo vŕbových brehových porastoch žije ďateľ malý, kúdeľníčka lužná, slávik veľký, slávik obyčajný, vlha obyčajná. V hlinitých brehoch Ondavy si svoje hniezdne nory vyhrabáva rybárik obyčajný a brehuľa riečna.

V intraviláne obce hniezdi lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, trasochvost biely, vrabec poľný, vrabec domový a žltochvost domový. V záhradách a kroviskách sa k nim pridáva hrdlička záhradná, krutohlav obyčajný, ďateľ veľký, ďateľ hnedkavý, vrana obyčajná, straka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka belasá, drozd čvíkotavý, drozd plavý, drozd čierny, pŕhľaviar čiernohlavý, slávik obyčajný, červienka obyčajná, trsteniarik obyčajný, penica obyčajná, penica popolavá, muchár sivý, strakoš obyčajný, stehlík zelienka, stehlík obyčajný, stehlík konôpka, škorec obyčajný, kanárik poľný, pinka obyčajná a strnádka obyčajná. Staré hniezda po vranách a strakách využíva myšiarka ušatá.

Hniezdenie bociana bieleho je v obci zaznamenané od roku 1958, aj keď je možné, že tu bocian hniezdil aj skôr. Od roku 1987 je hniezdenie pravidelne sledované. V tom roku bocian hniezdil na elektrickom stĺpe pri obecnom úrade, hniezdo bolo po vyhniezdení zhodené. Bociany sa presťahovali na pôvodné hniezdo v areáli poľnohospodárskeho družstva. V roku 1995 bolo hniezdo premiestnené na podložku. Počas sledovaného obdobia bociani pár vyviedol spolu 44 mláďat.

Na poliach a pasienkoch hniezdi bažant obyčajný, prepelica poľná, jarabica poľná, škovránok obyčajný, vzácnejšie chrapkáč poľný. Za potravou sem z okolitých lesov prilietava myšiak hôrny, orol krikľavý, včelár obyčajný. V kroviskách tŕnky, hlohu a ruže šípovej si robí hniezdo strakoš veľký, penica jarabá, v trávnatých porastoch aj prhľaviar obyčajný a strnádka lúčna.

V lesnom poraste okrem mnohých vtákov hniezdiacich v záhradách môžeme pozorovať aj tieto druhy: sova obyčajná, tesár čierny, sojka obyčajná, brhlík obyčajný, kôrovník dlhoprstý, oriešok obyčajný, penica slávikovitá, kolibiarik sykavý, kolibiarik spevavý, muchárik bielokrký a vrchárka modrá.

Fauna cicavcov nebola zatiaľ systematicky sledovaná. Z drobných cicavcov tu žije jež východoeurópsky, piskor obyčajný, piskor malý, krt obyčajný, veverica obyčajná, plch obyčajný, myš domová, ryšavka žltohrdlá, potkan obyčajný, hraboš poľný, hrdziak lesný, hryzec vodný, ondatra obyčajná, zajac poľný. Z poľovnej zveri tu žije líška obyčajná, kuna skalná, srnec lesný, jeleň obyčajný a diviak obyčajný. V podkrovných priestoroch budov majú svoje úkryty netopiere – večernica malá, večernica pozdná, ucháč sivý. Nad vodnou hladinou loví veľký počet netopierov vodných a raniakov hrdzavých. V roku 2005 bol na ceste pri moste ponad Ondavu nájdený zrazený bobor európsky, ktorý sa už niekoľko rokov zdržiaval v rieke Ondava.

O obci:

Štát: Slovensko 
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Nadmorská výška: 140 m n. m.
Rozloha: 5,66 km⊃2; (566 ha) 
Obyvateľstvo: 663 (31. 12. 2021) 
Hustota: 117,14 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1317

História

Obec vznikla na domácom zvykovom (obyčajovom) práve nazývanom aj slovenským právom už pred 14. storočím. Spomínané právo predstavuje určitý súbor právnych noriem a vzniklo z vôle určitej skupiny obyvateľov t. j. našich slovenských predkov. Podľa názoru historika prof. Ferdinanda Uličného DrSc. však obec jestvovala už pred 11. storočím. Vyplýva to aj z faktov, ktoré sme už uviedli v časti venovanej vývoju názvu obce. Podľa historika PhDr. Jána Beňka CSc. Malá Domaša vznikla v rámci zvykového práva zo staršej obce Domaša (villa Domasii) pravdepodobne už pred rokom 1250.
14. a 15. storočie
Prvá písomná zmienka o obci Malá Domaša však pochádza z roku 1317. Toto tvrdenie vychádza z obsahu darovacej listiny datovanej dňom 2. januára 1317, v ktorej sa prvýkrát uvádza obec Malá Domaša spolu s obcami Stročín, Modré Pole, Ohradzany a Veľká Domaša. Z obsahu listiny sa dozvedáme, že kráľ Karol Róbert skonfiškoval v nej uvedené majetky Petrovi Petenovi (doterajšiemu majiteľovi obce Malá Domaša), lebo sa pridal k palatínovi Kopaszovi (Kopoz), ktorý povstal proti kráľovi a podaroval ich „magistro Mychk filio Mycaelis, comiti et castelanus de Sarus“ (magistrovi Mičkovi, synovi Michala, komesovi a kastelánovi na hrade Šariš) z rodu Ákoš.
V blízkosti obce bol začiatkom 14. stor. brod krajinskej cesty cez rieku Ondavu, o ktorom je písomný doklad z roku 1323.
Počas vlády kráľa Žigmunda Luxemburského (od r. 1387) tento panovník v roku 1403 podaroval svojmu prívržencovi Ladislavovi z Dudiniec a jeho bratom dedinu Malá Domaša, ktorá sa do kráľovských rúk dostala odúmrtným právom.
V 14. a 15. storočí, keď bola obec súčasťou stropkovského panstva, sa do Malej Domaše sťahovali nové rodiny na čele so šoltýsom. Zvyšoval sa počet poddaných v obci. Došlo tak aj k premiešavaniu starousadlíckeho obyvateľstva s novými prisťahovalcami, ktorí sem prichádzali na základe nemeckého zákupného práva. Aj pôvodné obyvateľstvo naň postupne prechádzalo zo zvykového práva. Na čele obce stáli šoltýsi a to ešte aj v 16. storočí.
16. storočie
O hospodárskych pomeroch v obci sa dozvedáme z urbárov stropkovského panstva z rokov 1557 a 1569 (urbár v spomínanom roku bol spísaný nariadením Spišskej kráľovskej komory spravujúcej panstvo Stropkov - pričlenené k Blatnému Potoku, ktoré bolo v tom čase ešte v kráľovom majetku podliehajúcom centrálnej správe Uhorskej kráľovskej komory). V roku 1557 v dedine okrem šoltýšskej domácnosti hospodárilo sedem sedliackych domácností, z toho päť domácností na celých a dve na polovičných usadlostiach a sedem želiarskych, teda spolu tu hospodárilo 15 poddanských usadlostí.
Podľa urbára z roku 1569 boli dôchodky plynúce z obce Malá Domaša ocenené na hodnotu 3000 rýnskych zlatých. V tom čase okrem šoltýsa bolo v obci spolu 16 poddanských domácností, z toho sedem želiarskych domácností.
Podľa už spomínaných urbárov mali tamojší šoltýsi majetok v rozsahu jednej sedliackej usadlosti. Každoročne platili zemepánom daň tri zlaté. Ak šoltýs vlastnil mlyn, odovzdával zemepánovi 12 gbelov ovsa, ak ho nevlastnil, odovzdával polovicu, teda 6 gbelov ovsa. Na Vianoce odovzdával zajaca a na Veľkú noc jahňa. Šoltýsovi podľa nemeckého zákupného práva okrem vlastníctva majetkov a výnosov z nich patrili aj peňažné pokuty poddaných za ich priestupky trestané do výšky jedného zlatého.
Každá sedliacka domácnosť hospodáriaca na celej usadlosti platila zemepánom ročnú daň dva zlaté. V naturáliách odovzdávali jeden gbel ovsa, dve sliepky a desať vajec, pol husi, desať hlávok kapusty, topené kravské maslo. Domácnosti hospodáriace na polovičnej usadlosti platili polovičné dávky. Všetky sedliacke domácnosti spoločne odovzdávali zemepánom ešte zajaca, teľa a jatočnú kravu. Z úrody obilia a sena odovzdávali deviatok (t.j. desatinu úrody). Desiatok, hlavne z úrody obilia a sena, sedliaci odovzdávali miestnemu farárovi a vyšším cirkevným hodnostárom. Poddanské domácnosti boli pre zemepánov povinné vykonávať požadované nie presne stanovené roboty.
O veľkosti obce v roku 1567 napovedajú aj výšky daní, keď miestni sedliaci zaplatili kráľovskú daň od 5,25 porty a v roku 1582 od šesť port. V roku 1569 bola Malá Domaša považovaná za slovenskú obec, pretože na stropkovskom panstve, kde patrila, prebiehala valašská kolonizácia, ale Malú Domašu nezasiahla. V tom istom roku bol vyhotovený súpis port kvôli výške štátnej (portálnej) dane. Pod stropkovské panstvo vtedy patrilo okrem samotného mesta ešte 44 dedín a Malá Domaša so siedmimi portami patrila k najväčším obciam panstva podobne ako Veľká Domaša či Kelča. Spomínaný rok 1569 je z hľadiska histórie obce pamätný tým, že 1. septembra 1569 kráľ Maximilián II. novou donačnou listinou za sumu 35 200 rýnskych zlatých vydal panstvo Stropkov Jánovi Petemu, pričom dedina Malá Domaša bola súčasťou panstva. Pôvodne mu kráľ už v roku 1568 daroval spomínané panstvo donačnou listinou za sumu 20 tisíc zlatých, ale rôzne okolnosti zabránili Peteovcom panstvo prevziať.
V roku 1598 bol v U horsku prvýkrát urobený súpis domov. Podľa neho malo sídlisko v Malej Domaši 12 domov, z toho obývaných jedenásť poddanských domov a pravdepodobne aj dom šoltýsa (na porovnanie vo Veľkej Domaši bolo 13 domov, Holčíkovciach 7 domov). Začiatkom 17. storočia prešli majitelia obce Peteovci na majerský spôsob hospodárenia a založili majer. Na prelome 16. a 17. storočia bola Malá Domaša stredne veľkou dedinou so slovenským roľníckym obyvateľstvom.

Vývoj názvu obce

1317 – Kyusdamasa
1403 – Kyzdamas
1408 – Kysdamas
1408, 1410, 1506 – Kysdamasa
1557 – Domasse Mala
1600 – Kys Domasa
1600, 1788 – Kis Domassa
1773 – Mala Domassa
1837 – Kis Domasa
1919 – Malá Domaša