Prírodné podmienky
Obcou prechádza potok Petrovička, v okolí ktorého sa nachádzajú jeľšovo-vŕbové porasty, taktiež je dané územie aj súčasťou územií európského významu Natura 2000 pod kódom SKUEV0644. Oblasť je silne ohrozovaná ťažbou a znečisťovaním. Z katastra obce sú hlásené pravidelné pozorovania šeliem (rysy, medvede, či vlky). Vo vrchnej časti katastra sú lesy hlavne smrekové, či bukové a občasne s jedľami. Nižšie sa už objavujú i pôvodné dubovo-hrabové lesy.
Dejiny
Obec bola založená v druhej polovici 13.storočia Prvá písomná zmienka o Petroviciach pochádza z roku 1312, v dokumente nazvanom ako Peter (richtár v Petroviciach), v ktorom boli spomenutí svedkovia plebán Konrád a Herman.
Richtár mal právo zriadiť mlyn, jatku, kováčsku a obuvnícku dielňu, pekáreň, mal súdnu moc okrem hrdelných zločinov. Osudy ľudí v 14.storočí sa nespomínajú v písomných zmienkach. Ľudia sa venovali poľnohospodárstvu, pestovali hlavne obilniny (raž, ovos, jačmeň). Neskôr sa rozšíril aj chov dobytka (ošípané a hydina). V 15.storočí sa zhoršili všeobecné pomery: zemepáni začali zavádzať nové povinnosti, obmedzilo sa slobodné sťahovanie poddaných, zvýšila sa feudálna renta.
Na osud Petrovíc vplývalo časté menenie vlastníctva bytčianskeho panstva v 15. a 16.storočí, čo trvalo až do roku 1558, keď bola uzavretá vzájomná dohoda medzi Rafaelom Podmanickým a Jánom Imrafim. Daňový zápis potvrdzuje, že v roku 1553 Petrovice so všetkým dedinami bytčianskeho panstva patrili pod hrad Hričov. Od roku 1563 až do roku 1626 bytčianske panstvo vlastnili Thurzovci, jedna z najbohatších feudálnych rodín na Slovensku. Obyvateľstvo nemalo jednoduchý život, museli odovzdávať dávky, štátne aj stoličné dane, cirkevný desiatok. Počas vojny každá sedliacka usadlosť mala povinnosť dať jedného robotníka na 6–12 dní práce pri budovaní opevnení. V roku 1593 žilo v Petroviciach 13 rodín.
V 17.storočí panovali v krajine vnútorné nepokoje a od roku 1608 boli poddaní pripútaní k pôde. V tom čase žilo v Petroviciach okolo 6 sedliackych a 8 želiarskych rodín. Podželiari pracovali za stravu, oblečenie alebo menši peniaz u bohatších sedliakov.
V 18.storočí sa bytčianske panstvo dostalo do rúk Esterháziovcov, ktorí ho vlastnili až do zrušenia poddanstva. Krajina sa začala obnovovať po vojnách a nepokojoch. Hlavným zamestnaním bolo stále poľnohospodárstvo a druhy pestovaných obilnín sa v priebehu storočí takmer nezmenili. V obci žilo 64 želiarskych rodín. Ich ale poľnohospodárstvo nemohlo uživiť, preto museli hľadať spôsob obživy inde. Jozef II. neskôr zrušil nevoľníctvo a uvoľnil viazanosť k pôde.
V 19.storočí v obci žilo 36 sedliackych a 103 želiarskych rodín (obec mala 609 obyvateľov). Zemepánovi odvádzali dávky, prevažovala peňažná renta nad materiálnou. Pre bytčianske panstvo bola hora Petrovská stálym zdrojom príjmov, celý lesný komplex mal 600 urbárskych jutár. Poddanstvo bolo na ústupe a v roku 1848 bol prijatý zákon o zrušení poddanstva, ale želiari a zmluvní roľníci (viazaní k panskej pôde zmluvou) museli zostať aj naďalej u Esterháziovcov. V druhej polovici 19. storočia základnú masu tvorili drobní roľníci a bezzemkovia. Vykúpiť od všetkých povinností sa podarilo v Petroviciach až veľa rokov po zrušení poddanstva.