Pečiatka neslúži na výmenú je súčasťou kešky!!! - A pecsét a láda része nem cserélheto!!!
SK/
Holub hrivnák (iné názvy: hrivnák obyčajný, hrivnák, zastarano aj hrivniak, divý holub; lat. Columba palumbus) je holub z čeľade holubovitých. Hniezdi v severnej Afrike, v západnej a centrálnej Palearktíde a v Oriente. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov holub hrivnák patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci. Dokáže obsadiť biotopy pozmenené ľudskou činnosťou, na Škandinávskom polostrove sa rozšíril smerom na sever a obsadil aj Faerské ostrovy. V rokoch 1980 – 2013 jeho stavy v Európe mierne stúpli.
Opis
Je to najväčší európsky holub. Dosahuje dĺžku 40 – 42 cm, hmotnosť 400 – 500 g.
Na hlave, šiji a na hrdle je tmavomodrý, na prsiach červenkastosivý a inde svetlomordý až sivý. Starým holubom sa na krku tvorí golier, po bokoch biele škvrny. Samec aj samica sú sfarbení rovnako. Dôležitým poznávacím znakom je biela škvrna na krídlach, dobre viditeľná najmä počas letu.
Výskyt a stav na Slovensku
Je to sťahovavý vták, na Slovensko prilieta v prvej polovici marca a začína hniezdiť v polovici apríla, odlieta v septembri až v októbri, najčastejšie do teplejších oblastí juhozápadného Francúzska. Obýva celé územie Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa, najvyššie hniezdenia boli preukázané 1 250 m n. m. na Vtáčniku a 1 330 m n. m. na Poľane.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 60 000 - 120 000, zimujúcich jedincov 0 – 20. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.
Biotop
V starších publikáciach sa uvádza, že je plachý, divoký a že žije v prírode ďaleko od miest, kde vyhľadáva vysoké ihličnaté stromy a žije skrytým životom, no v posledných rokoch ho často stretneme aj v mestských parkoch, v blízkosti ľudských obydlí či dokonca v mestách.
Hniezdenie
Hniezdi 1 – 2 razy do roka, len ojedinele býva aj tretie hniezdenie. Vytvára veľmi nedbalé hniezdo zo suchých konárov. Rodičia sa o potomstvo striedavo starajú a mláďatá opúšťajú hniezdo približne 30 dní po vyliahnutí. Neskôr sa zdržujú v okolí hniezda a rodičia ich ešte prikrmujú.
Potrava
Ako potravu obľubuje v lesoch Európy najmä semená dubov, bukov a ihličnatých stromov, na poliach sa semenami obilnín. Zbiera aj kukuricu, hrach a šošovicu, živí sa aj semenami burín a podobne. Ak nie je dostatok semien, ozobáva aj zelené časti rastlín, mladé ihličie, puky listnatých stromov, rôzne bobule, plody, hálky i koreňovú zeleninu, v obciach a mestách sa naučil na chlieb a pečivo. Príležitostne prijímajú aj živočíšnu potravu hlavne červce (Coccoidea), húsenice a kukly, tiež ale zriedkavejšie článkonožce a dážďovky. Z dôvodu príjmu vápnika žerie kamienky, mäkkýše a lastúrniky. Na rozdiel od ostatných holubov a hrdličiek žijúcich v strednej Európe vyhľadáva potravu nielen na zemi ale aj na kríkoch a stromoch. Pri zbere potravy mimo svojho teritória sa spája do malých skupín. Vo viacerých oblastiach ho poľnohospodári považujú za škodcu.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Holub_hrivn%C3%A1k
HU/
Örvös galamb (Columba palumbus) a madarak osztályának galambalakúak (Columbiformes) rendjéhez és a galambfélék (Columbidae) családjához tartozó faj.
Elterjedése
Európában, Ázsiában, valamint Észak-Afrikában honos. Megművelt földeken, de városokban, emberi településeken is megtalálható. A Kárpát-medencében rendszeres fészkelő, még Budapesten is megtalálható. Magyarországon vadászható apróvad.
Alfajai
- Columba palumbus palumbus – Európa
- Columba palumbus azorica – Azori-szigetek
- Columba palumbus maderensis – Madeira-szigetek – kihalt (1924)
- Columba palumbus excelsa – Észak-Afrika
- Columba palumbus iranica – Irán
- Columba palumbus casiotis – Ázsia
- Columba palumbus ghigii
- Columba palumbus kirmanica
- Columba palumbus kleinschmidti
Megjelenése
Testhossza 40–42 centiméter, szárnyfesztávolsága 75 centiméter és a testtömege 280–600 gramm közötti. A legnagyobb európai galambféle. A felnőtt madaraknak jellegzetes fehér folt van a nyakukon, a fiataloknál ez még hiányzik. Mindkét ivar egyforma, nyakuk és farkuk szürke, mellük vörhenyes-szürke. Hátuk és szárnyuk szürkésbarna. A felrepülő madaraknál feltűnő a szárnyon lévő fehér folt.
Életmódja
A költési időn kívül nagy csapatokban él. Gyommagvakkal, gabonamagvakkal és a tölgy makkjával táplálkozik. Megfelelő körülmények között állandó, de rövidtávra vonul.
Szaporodása
Az ivarérettséget egyéves korban éri el. Erdőkben, ártereken fákra vagy bokrokra készíti fészkét. A fészek kis gallyakból, vékony gyökerekből, és vékony fűszálakból vagy szárakból készül. Fészekalja két, tiszta fehér tojásból áll, melyeken 16–18 napig költ. Az első táplálék, amit a fiókák kapnak kikelésükkor, az a begytej, amit a szülők termelnek. A fiatal madarak 28–30 nap után repülnek ki. Egy évben többször is fészkelhet.
Forrás: https://hu.wikipedia.org/wiki/%C3%96rv%C3%B6s_galamb
