Obec Hôrka
Geografia obce
Obec Hôrka sa nachádza v okrese Poprad, asi 7km od mesta Poprad v smere na Levoču. Obec sa skladá z miestnych častí: Kišovce, Ondrej, Hôrka, Primovce, Miklušovce. Kataster obce leží v doline Gánovského potoka. Tok Gánovského potoka spolu s ostatnými reliéfotvornými procesmi vytvoril úvalinovú dolinu. Lokalita patrí do chladnej klimatickej oblasti Slovenska.
Geologická stavba katastra obce Hôrka je tvorená dvoma odlišnými horninovými súbormi. Južnú časť územia predstavuje tiahly chrbát Kozích chrbtov tvorený odolnými horninami bazaltov a andezitov vulkanického pôvodu. Prevažne severná časť územia je tvorená paleogénnymi sedimentmi ílovcami, pieskovcami, zlepencami. Vytvárajú podstatne ľahšie denudujúce a tiež tvarovo mäkšie pretiahle oblé tvary krajiny. Oblasťou prechádza tektonický zlom s výskytom minerálnych vôd.
Podľa fytogeografického členenia Slovenska sa územie nachádza v oblasti západokarpatskej kveteny. V území je väčší počet minerálnych prameňov s recentnou tvorbou pramenitov. Na plochých miestach a na prameňoch je vysoká hladina podzemnej vody, ktorá umožnila vznik slatín s unikátnou halofitnou flórou Slovenska.
V území katastra obce Hôrka sú vyhlásené osobitne chránené časti prírody – dve prírodné rezervácie: PR Švábovská stráň – pre teplomilné spoločenstvo s hlaváčikom jarným (Adonis vernalis) a PR Primovské skaly – na ochranu zachovaných rastlinných spoločenstiev reliktného charakteru a veľmi rôznorodého pôvodu (cesnak tuhý (Allium strictum), poniklec otvorený (Pulsatilla patens)). Najcennejším biotopom územia sú „karpatské travertínové slaniská“ zahrnuté do siete Natura 2000 ako Územie európskeho významu (ÚEV) pod názvom Dolina Gánovského potoka. Najvýznamnejšími halofytnými druhmi sú sivuľka prímorská (Glaux maritima), barička prímorská (Triglochin maritima), skorocel prímorský (Plantago maritima), páperec nízky (Trichophorum pumilum), zemežlč pobrežná slatinná (Centaurium litorale subsp. uliginosum).
História obce
Hôrka – domov nielen neandertálcov a spišských kopijníkov
Kataster obce so svojimi miestnymi časťami je mimoriadne bohatý na archeologické lokality od paleolitu po stredovek a novovek. História bádania poukazuje na prvé získané nálezy a chronológiu archeologických výskumov na sledovanom území. Hôrka má z pohľadu archeológie európsky význam vďaka lokalite Smrečányiho skala, kde sa systematickým výskumom doložili tri fázy osídlenia zo stredného paleolitu (staršia, stredná a mladšia, od cca 160 000 do 40 000 rokov). K minerálnym prameňom sa pravekí ľudia opakovane vracali, štiepali tu kamenné pracovné nástroje najmä z kremeňa a rádiolaritu. Okrem štiepanej kamennej industrie sa našli zvyšky ohnísk, sprievodná fauna a flóra. Viacročný výskum mal interdisciplinárny charakter. Z obdobia neolitu sa v Hôrke našli nepočetné nálezy z troch lokalít (Za Komárovce I, Primovské skaly, Kapustnice). Zo staršieho eneolitu je v chotári obce ojedinelý nález neúplnej masívnej čepele z volynského pazúrika z polohy Západné úpätie Hôrky. Ojedinelým eneolitickým nálezom z Hôrky je kamenná sekera. Výšinné sídlisko (badenskej kultúry?) ležalo v polohe Primovské skaly, kde sa okrem črepov našli štiepané kamenné artefakty. Osídlenie sa tu zintenzívnilo v dobe bronzovej. Najdôležitejšie sídlisko sa rozkladalo v v polohe Kapustnice, kde je doložená tak staršia, ako aj stredná a mladšia doba bronzová. Kultúrna príslušnosť nálezov (črepy, štiepaná kamenná industria, terčík z črepu, kamenné brúsiky a iné) je problematická. Zdá sa, že zo staršej až strednej doby bronzovej môže byť prítomná koštianska, hatvanská a otomanská kultúra. Sídlisková vrstva s nálezmi otomanskej kultúry sa zistila aj v polohe Smrečányiho skala. Ojedinelé nálezy sú aj z Primovských skál. Pamiatky zo staršej doby železnej tu dosiaľ chýbajú. Ojedinelý nález keltsko-dáckej mince z 3.-2. stor. pred Kr. je známy z Kišoviec, z bližšie neznámej polohy. Spiš je husto osídlený nositeľmi púchovskej kultúry z 2. stor. pred Kr. až 2. stor. po Kr. V Hôrke sú nepočetné nálezy črepov z polôh Kratiny a Kapustnice. Naproti tomu sú výraznejšie stopy sídlisk z neskorej doby rímskej až počiatkov sťahovania národov, patriace do severokarpatskej skupiny. Najdôležitejšie sídlisko sa rozkladalo v polohe Kapustnice, kde sa okrem typickej keramiky našiel aj denár cisára Traiana z prvej tretiny 2. stor. po Kr., ktorý súvisí pravdepodobne až s týmto osídlením z konca 4. až prvej tretiny 5. stor. po Kr. Najstaršie slovanské osídlenie je datované do 8.-9. stor. Zvyšok sídliskovej jamy s črepmi sa odkryl v polohe Smrečányiho skala. Rozsiahle osídlenie z 8.-10. stor. bolo na známej lokalite Kapustnice. V polohe Na Borovské sa odkryla zemnica z 9.-10. stor. s početnými nálezmi. Prínosom archeológie je tiež identifikácia viacerých stredovekých osád, vrátane sídiel kopijníkov (najmä Komárovce). Menej sa výskum zameral na stavebno-historický vývoj (Kostol sv. Márie Magdalény), či lokalizáciu zaniknutých kostolov (Kostol sv. Mikuláša). Napriek bohatému osídleniu je komplexný archeologický výskum tunajších lokalít nedostatočný.
Stredoveké dejiny Hôrky a jej dnešných častí
Obdobie stredoveku predstavuje prvú epochu, od ktorej, počnúc 13. storočím, sledujeme dejiny Hôrky a jej miestnych častí vďaka dochovaným písomným prameňom. Kapitola venovaná tomuto obdobiu (do roku 1526) je členená do troch nosných častí. Úvodná časť približuje rámcovo predošlú historickú spisbu a staršie, neraz kontroverzné názory na kopijníkov, ich pôvod, funkcie a postavenie v uhorskej spoločnosti. Pretože všetky obce tvoriace dnešnú Hôrku patrili pôvodne kopijníkom a patrili i k najstaršiemu jadru ich samosprávy, predstavené sú tu najstaršie privilégiá (z r. 1243) tohto špecifického výsadného obyvateľstva a sledované zmeny kopijníckych práv a povinností počas nasledujúcich storočí. Druhá časť kapitoly skúma počiatky a identifikáciu jednotlivých sídiel a prináša celý rad nových zistení. Dnešný kataster Hôrky aj s priľahlými oblasťami tvoril pôvodne majetkový komplex vystupujúci v listinách pod názvom Seek. Najstaršia písomná zmienka spomedzi skúmaných lokalít sa zachovala ku Komárovciam (r. 1270), no po analýze ich treba pokladať za staršie, minimálne z prvej polovice až začiatku 13. storočia. Primovce sa prvýkrát ako dedina zmieňujú až v roku 1312, no ich založenie spájame v kráľovským hosťom Pirinom, ktorý na seba vzal kopijnícke povinnosti a po ňom pomenovanú dedinu založil medzi rokmi 1248 – 1270. Chotár Svätého Ondreja bol vymedzený už v roku 1273, s prvou písomnou zmienkou o dedine sa stretávame v r. 1315. Kišovce a Miklušovce sa prvýkrát v prameňoch ako dediny uvádzajú v roku 1311. Treba tu však upresniť, že dedina Mikuláša Šedivého sú neskoršie Kišovce, Miklušovce získali svoje meno po inom Mikulášovi/Miklušovi a ich pôvod treba spájať aj s jestvovaním kostola, resp. dediny pri kostole svätého Mikuláša. Najmladšou v písomných zmienkach je Hôrka (r. 1348 ako Bossafalua), no aj jej pôvod siaha podľa predloženej analýzy do 13. storočia. Po objasnení neraz spletitých vlastníckych, rodinných a feudálnych vzťahov pri hľadaní počiatkov uvedených sídiel pokračuje tretia časť kapitoly už podľa jednotlivých dedín, sledujúc chronologicky podľa dochovaných listín ich historický vývoj. U väčšiny môžeme sledovať na základe kúpno-predajných zmlúv, dedenia a delenia majetkov alebo zálohovania a iných transakcí pomerne bežný vývoj a zmeny, na báze širšej príslušnosti k Stolici X spišských kopijníkov. Turbulentné dejinné zvraty zaznamenávame v Primovciach, keď sa ako pôvodne kopijnícka dedina stávajú od roku 1317 súčasťou Spoločenstva spišských Sasov a získavajú mestské práva. Začiatkom 15. storočia však už boli vo vlastníctve Levoče a od roku 1411 sa po výmene ze Stojany stávajú súčasťou majetkov spišskoštiavnického cistercitského opátstva, za čo museli Levoči (po zisku Stojan) platiť Sobotčania tzv. zlatý nájom za Primovce. V prípade Komároviec došlo k inému typu zmien, zo stredovekej kopijníckej dediny sa začiatkom 16. storočia stalo už len prédium.
Politicko – administratívne pomery 1526 – 2014
Stolica X spišských kopijníkov (Sedes decem lanceatorum, Sedes nobilum de Scepus), tzv. „Malá župa“ existovala až do roku 1803. Stolica nemala pevné sídlo. Od roku 1769 sa stoličné zhromaždenia – generalis congregatio schádzali v Betlanovciach, kde bol postavený stoličný dom. Kopijníci sa museli zúčastniť bojov v roku 1702 na pokyn kráľa Leopolda I. proti Františkovi Rákocimu II., ktorému sa podarilo utiecť z väzenia. Kopijníci sa od ostatného obyvateľstva líšili vlastnými symbolmi – pečaťou, erbom a vlajkou. K zlúčeniu Spišskej stolice a Stolice X spišských kopijníkov došlo začiatkom roka 1803 podľa zák. čl. 10/1802 na vlastnú žiadosť kopijníkov. Súviselo to aj s tým, že v 17. storočí mnohé zemianske rodiny schudobneli. V roku 1900 boli obce Hôrka, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Svätý Ondrej zlúčené pod spoločný názov Landzsásfalu, ktorý bol pravdepodobne v roku 1908 zmenený na Landzásötfalu. V tomto roku sa už Komárovce nespomínajú, pravdepodobne splynuli s obcou Hôrka. Všetky obce mali spolu 498 obyvateľov, takmer všetci boli rímskokatolíci a mali slovenskú národnosť. Obce sú vzdialené jedna od druhej asi 800 – 1000 m. V Hôrke sa zachovali náhrobné kamene šľachtickej rodiny Glós z konca 19. storočia. Spomienky na život šľachtickej rodiny Kissoczy začiatkom 20. storočia poskytol žijúci priamy potomok Jozef Kissoczy.
Centrom všetkých osád boli Kišovce, kde sa nachádzal aj obecný úrad. Názov obce Landžašovce (od roku 1918) na Hôrka bol zmenený pravdepodobne v roku 1930, ako to dokazujú obecné pečiatky v zápisniciach obecného zastupiteľstva. Obvodný notársky úrad pre obce Švábovce, Hôrka a Hozelec sa nachádzal vo Švábovciach. Dňom 30. júna 1925 bol zrušený a vytvoril sa nový Obvodný notársky úrad v Strážach pod Tatrami. V prvých obecných voľbách v roku 1923 bol za starostu zvolený Jozef Melioris, ktorý vo funkcii pôsobil až do roku 1938. V tomto roku žilo v politickej obci Hôrka spolu 684 obyvateľov. Počas druhej svetovej vojny postihli represálie židovské obyvateľstvo aj v Hôrke. Obec Hôrka bola oslobodená 28. januára 1945. Nebola následkami vojny veľmi zničená, iba mosty.
V roku 1945 vznikli národné výbory ako nové orgány štátnej správy a samosprávy. 9. marca 1945 sa v Hôrke konala schôdza, na ktorej boli zvolení funkcionári prvého národného výboru v obci. V rokoch bezprostredne nasledujúcich po 2. svetovej vojne a zriadení MNV nebola v obci vhodná budova, ktorá by mohla slúžiť ako sídlo národného výboru. Predsedovia MNV úradovali vo vlastných domoch. Až v 50. rokoch 20. storočia sa pre potreby MNV v miestnej časti Kišovce zrekonštruovala budova bývalého kultúrneho domu, ktorá miestnej samospráve slúži dodnes. 1. januára 1955 bol v obci zriadený matričný úrad s pôsobnosťou pre obce Machalovce, Jánovce, Gánovce, Hozelec, Švábovce a Hôrka. Národné výbory existovali až do roku roku 1990, kedy bol prijatý zákon o obecnom zriadení, ktorý reformoval verejnú správu. Obec sa stala základným územným samosprávnym a správnym celkom, vznikli obecné úrady. Občania obce získali právo slobodne voliť poslancov obecné zastupiteľstva a starostu obce. Starostami obce od roku 1990 boli Karol Lev Irrgang (1990 – 2010) a Ing. Vladimír Boška (2010 – dodnes).
O obci:
Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Poprad
Región: Spiš
Nadmorská výška: 600 m n. m.
Rozloha: 11,35 km⊃2; (1 135 ha)
Obyvateľstvo: 2 132 (31. 12. 2021)
Hustota: 187,84 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1311
