Geomorfológia pohoria Tríbeč:
Pohorie má podobu trojuholníkového výbežku od Podunajskej nížiny, ktorá Tribeč obklopuje podcelkom Podunajská pahorkatina zo západu i juhu. Východne nadväzuje Pohronský Inovec a Vtáčnik, na severe územie klesá do Hornonitrianskej kotliny.
Geológia pohoria Tríbeč:
Patrí medzi jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky Dunajskej panvy. Severozápadne od neho leží Rišňovská depresia, oddelená veľkozálužským zlomom a juhovýchodne od pohoria sa nachádza Komjatská depresia, oddelená mojmírovskými zlomami. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako zoborsko-tribečská. Severovýchodná ako rázdielsk časť.
Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými granodioritmi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami tribečskej obalovej jednotky tatrika. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny ( fylity, svory a amfibolity), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov hronika. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou veporika.
Geologické označenie tejto oblasti je Lúžňanské súvrstvie. Súvrstvie spodnotriasového veku známe z tektonických jednotiek tatrika, fatrika, severného veporika a zemplinika.
Horninové zloženie
Súvrstvie je tvorené zo stredno až hrubozrnných kremených arenitov, arkóz, drôb a pieskovcov najčastejšie hnedej, no niekedy ružovej či sivej farby. Pieskovce sú prevažne masívne, šikmé zvrstvenie nie je obvykle výrazné. Pieskovce majú nízky obsah cementu. Pieskovce sa usadzovali vo fluviálnom až plytkomorskom prostredí. Vrstevný sled odráža prechod zo silne až stredne silných divočiacich riek.
Rozoznávané sú 3 cykly. Prvý s hrubo až stredne zrnitými pieskovcami striedajúcimi sa s jemnozrnnými zlepencami, o celkovej hrúbke asi 10 – 20 m. Zlepence lúžňanského súvrstvia tvoria samostatný člen označovaný zlepence Zlatého vrchu. Druhý cyklus sa vyznačuje prítomnosťou zelenkavých až červených piesčitých bridlíc, je hrubý 20 až 25 m. Telesá bridlíc sú hrubé asi 5 cm, smerom nahor sa zvyšuje frekvencia ich výskytu, nie však ich hrúbka. Tretí cyklus tvoria fialové a pomerne jemnozrnné pieskovce a prachovcové a piesčité bridlice. Dosahuje hrúbku 10 – 30 m.
Miestami, hlavne v spodnej časti a tiež naspodku riečnych cyklov, obsahuje telesá zlepencov, obvykle obsahujúce žilný kremeň, ale aj exotické horniny ako ryolity, ryodacity a ich tufy alebo klasty s vysokým obsahom turmalínov. Zdrojom týchto hornín bolo zrejme predpolie Západných Karpát.
Vo vrchných častiach súvrstvia pieskovce prechádzajú pozvoľne do svojich jemnozrnnejších variet ale aj prachovcov a bridlíc, prípadne sa tu nachádzajú šošovky dolomitov alebo rauvakov. Ílovce a ílovité bridlice majú zelenkastú farbu a veľký objem piesčitej prímesy.
Vzťah k nadložiu a podložiu
V niektorých oblastiach možno sledovať pozvoľný prechod medzi podložnými vrchnopermskými sedimentami a kremencami lúžňanského súvrstvia.
Hrúbka
Hrúbka súvrstvia je variabilná, miestami dosahuje iba okolo 30 – 45 m, bežne 100 m. V tatriku sú známe výskyty s hrúbkou okolo 200 m. Vo veporiku dosahuje hrúbku maximálne 250 – 300 m. Výskyty vo fatriku sú iba ojedinelé a väčšinou predstavujú iba zlomok pôvodného vrstevného sledu.
Vek
Vek súvrstvia sa pre nedostatok biostratigraficky vhodných skamenelín nepodarilo presne určiť. Dosiaľ v ňom nebolo uskutočnené ani rádiometrické datovanie. Všeobecne sú považované za horniny seiského (griesbach) veku (najspodnejší trias).
Najpočetnejší výskyt hornín, ktorý sa tu nachádza predstavujú kremence a zlepence:
Kremenec alebo ortokvarcit je spevnená usadená hornina, typ pieskovca s viac ako 95% kremenných zŕn.
Kremenec:
Zloženie a vlastnosti:
Kremence patria medzi zrelé sedimenty, veľkosť ich veľmi dobre opracovaných zŕn sa pohybuje od 2 do 0,05 mm. Obsahujú hlavne kremenné zrnká, ktoré tvoria až 95% všetkých zŕn. Farba je svetlá od sivej cez žltkastú po červenkastú. Štruktúra zvykne byť zubovitá až mozaikovitá.
Vznik:
Vznikajú v plytkom morskom - pobrežnom alebo riečnom prostredí s vysokou dynamikou alebo sú to eolické sedimenty. Podstatné je aj intenzívne prekremenenie - vylúhovanie nestabilných zŕn, vápnitých, ílovitých a kremitých sedimentov. Pri prekremenení dochádza k spojeniu kremitého cementu so zrnami kremeňa, tak že je opticky kontinuitne orientovaný. Pri silnej litifikácii kremencov dochádza k intersticiálnemu rozpúšťaniu zŕn na miestach ich vzájomného styku. Petrologická zrelosť je dôsledkom veľmi dokonalej chemickej alebo mechanickej erózie.
Výskyt:
V Západných Karpatoch sú permoskýtske (vrchný perm a spodný trias) kremence typickou horninou obalových sérií jadrových pohoriach, kde často nasadajú priamo na granitoidné masívy. Tieto svetlosivé, ružové, červené kremence, kremenné pieskovce a arkózové pieskovce tvoria lúžňanské súvrstvie. Možno ich nájsť v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Tribeči, Veľkej a Malej Fatre, Vysokých a Nízkych Tatrách a v západnej časti Slovenského rudohoria.
Zlepenec:
Zlepenec alebo konglomerát, zriedkavo aj psefit je označenie pre spevnený ekvivalent štrkov. Tento názov sa vzťahuje len horniny s prevahou opracovaných (zaoblených) úlomkov väčších ako 2 mm, na ostrohranné úlomkové usadené horniny sa zvykne používať názov brekcia.
Charakteristika:
Zlepence sú zložené prevažne z obliakov starších hornín, primárneho jemnejšieho materiálu, ktorý vypĺňa medzery - zväčša piesku alebo ílu a chemicky vyzrážaného cementu (tmelu).
Ak sa jednotlivé obliaky navzájom nedotýkajú (sú v nej voľne uložené a obalené základnou hmotou), sú zvyčajne slabo prepracované (štruktúrne nezrelé). Zrelé zlepence obsahujú malé množstvo základnej hmoty a bývajú dobre vytriedené (pričom jednotlivé horniny sa navzájom dotýkajú).
Vznik:
Zlepence vznikajú rozrušovaním starších hornín všetkých druhov. Zvetrávanie má za následok vznik veľkého množstva úlomkov (klastov), ktoré sa v dôsledku trenia a obrusovania pri transporte postupne zmenšujú. Pri prenose na krátku vzdialenosť sa zachováva najväčšie množstvo úlomkov štrkovej veľkosti. Počas ďalšej sedimentácie, sú medzery medzi jednotlivými úlomkami vyplnené základnou hmotou, najčastejšie pieskom, prachom a ílom. Ten pri ďalšom pochovaní horniny do hlbších vrstiev umožnil ich stmelenie - litifikáciu. V dôsledku diagenetických zmien sa mohol vo zvyšných pórových priestoroch vyzrážať aj sekundárny tmel.
Rozdelenie:
Zlepence nie sú homogénna skupina sedimentov, rozdeľujú sa na základe viacerých kritérií:
Podľa pôvodu úlomkov:
- epiklastické zlepence - úlomky pochádzajú so zvetrávacích procesov
- pyroklastické zlepence - vznikajú pri ukladaní sopečných produktov
- kataklastické zlepence - vznikajú pri tektonických pohyboch zemskej kôry (zosuvoch, sklzoch, kolapsoch). V tejto skupine prevládajú ostrohranné úlomky
- impaktné brekcie - vznikajú v dôsledku meteoritických impaktov.
Podľa sedimentácie:
- intraformačné zlepence - vznikajú rozrušením a následným spevnením už existujúcich sedimentov priamo v mieste sedimentačného bazénu. K takýmto procesom dochádza najčastejšie pod hladinou (mora, jazera). Jednotlivé úlomky nie sú väčšinou opracované, nakoľko ich transport je minimálny, často sa označujú aj ako intraformačné brekcie. Táto skupina zlepencov nie je veľmi rozšírená.
- extraformačné zlepence - je to najvýznamnejšia časť zlepencov. Vznikajú zvetraním a následným odnosom zvetraného materiálu na miesto sedimentácie.
Podľa štruktúry:
- ortozlepence - ich vnútorná stavba je tvorená kontaktami obliakov a hrubších zŕn. Neobsahuje zrná ílovej veľkosti, prípadne len stopové množstvá.
- parazlepence sú zlepence, ktoré obsahujú viac jemnozrnného materiálu ako hrubých úlomkov (jednotlivé horniny sú chaoticky rozmiestnené v základnej hmote).
Ako sa dostať k ferrate?
Ferrata sa nachádza pod vrcholom Pyramída a prístup k nej je odbočka od modrej turistickej značky priamo z Pyramídy (cca. 15 minút na zostup k ferratám) alebo zdola aj z modrej turistickej značky (Nitra ARTin – cca. 1 hodina na výstup k ferratám, rázcestie Podhájska cesta – cca. 40 minút na výstup k ferratám).
Nezabudnite, že pohyb po ferratách je možný iba na vlastné riziko a s povinnou výbavou, ktorú tvorí výstroj (ferratový set).
Podmienky potrebné na zalogovanie:
Ak chcete logovať túto keš je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky a odpovede poslať mne na e-mail v profile. Odpovede na otázky nájdete na uvedených súradniciach. Súradnice pod stromami a v skalnatom teréne nemusia byť presné a signal tu dosť skáče, tak sa riaďte popismi k jednotlivým úlohám. Jedná sa o T5 keš, kde budete musieť prejsť min. jednu trasu Via Ferraty Zobor, preto nepodceňte prípravu a zabezpečte si ferratové vybavenie:
Q1 - N48°20.515 E018°06.199 - Pozorujte horniny v kamennom mori. Sú v nich pozorovateľné nejaké žily kremeňa? Opíšte mi ich (hrúbka, odlišnosti od okolitej horniny).
Q2 - N48° 20.535 E018°06.355 – Po ferratovej ceste nahor pozoruj lavice rozlámanej horniny a napíš mi ich farbu, zrnitosť, štruktúru a zloženie? (je jedno ktorú trasu si vyberieš: Dubovú, Brezovú).
Q3 - N48° 20.535 E018°06.346 - Charakteristickým znakom kremencov je lavicová vrstevnatosť (lavica je geologický pojem, označujúci hrúbku vrstvy 20 až 100 cm). Aká je hrúbka vrstiev vo vami pozorovaných horninách pri lanovom moste smerom na výstupovú trasu (kremencové lavice pod zlepencom)?
Q4 - N48° 20.535 E018°06.346 - Pred nástupom na lanový most alebo „Výstupovú“ trasu prídeš na naklonenú platňu, kde sa nachádza zelená infotabuľka s názvom „Výstupová“. Vyberieš sa cestou cez lanový most a na jeho konci sa nachádza unikátny útvar zlepenecová brána. Pozoruj túto horninu a napíš mi podľa rozdelenia zlepencov do ktorej skupiny by si ich zaradil podľa pôvodu úlomkov a štruktúry?
Q5 - N48° 20.540 E018°06.329 - Po absolvovaní Via ferraty Zobor ťa čaká posledných pár metrov stúpania akoby po schodoch. Kráčaš po ďalších lavicovo usporiadaných kremencových skalách. Je možné pozorovať eróziu kremenca v podobe prasklín a puklín? Aký májú smer a aký je podľa teba pôvod mechanickej erózie?
Q6 Pridaj fotku z ľubovoľného miesta s horninou kremenca alebo pieskovca na ferrate.
Keš kľudne logujte, nemusíte čakať na potvrdenia správnych odpovedi. Ak odpovede budú nesprávne, alebo neúplne, budem Vás kontaktovať emailom. Pokiaľ Váš email nepríde do 3-och dni po logu, log bez upozornenia mažem.
Použité zdroje:
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Tribe%C4%8D
- https://sk.wikipedia.org/wiki/L%C3%BA%C5%BE%C5%88ansk%C3%A9_s%C3%BAvrstvie
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Kreme%C5%88
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Zlepenec
