V čase, keď sú noci najdlhšie, príroda je ospalá a mráz zachádza až pod nechty nastáva zimný slnovrat. V histórii sa k nemu viaže množstvo legiend či zvykov, podľa rôznych kultúr, ktoré tu, na území Slovenska, žili. Symbolické znovuzrodenie Slnka v deň slnovratu si ľudia uctievali už od pradávna. Deň zimného slnovratu patril k najväčším sviatkom v roku a spájal sa s rituálmi, ktoré mali človeku zabezpečiť zdravie, silu, bohatú úrodu a odvrátiť nešťastie a choroby od rodiny.
U Keltov je slnovrat známy ako Alban Arthuan, čo v preklade znamená "sviatok Artuša". Legenda totiž vraví, že práve vo sviatok ohňa sa narodil slávny kráľ Artuš. Tento sviatok ohňa oslavovali už starí druidi, ktorí si uctievali najkratší deň v roku. U Slovanov je známy ako Kračúň, čo je pravdepodobne odvodené od slova krátiť (v zmysle skracovania dní). Slovania považovali zimný slnovrat za magický deň a pripisovali mu osobitý účinok. Podľa pohanských legiend v tento deň porodila bohyňa Zem svojho syna – Slnečného boha, ktorý utešene rastie a zosilnieva. Kresťanský svet si v období zimného slnovratu pripomína Vianoce - narodenie Ježiša Krista.
V astronómii má slnovrat alebo solstícium viacero ekvivalentných definícií:
- jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle – nepresne – dní) za rok, počas ktorých zdanlivá geocentrická ekliptikálna dĺžka Slnka je 90° resp. 270° ("zdanlivá" znamená po zohľadnení aberácie a nutácie a "geocentrická" znamená pozorovaná hypotetickým pozorovateľom v strede Zeme)
- jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých obraz Slnka (presnejšie: stred obrazu Slnka) je najďalej od svetového rovníka (inými slovami:...počas ktorých je deklinácia Slnka najväčšia resp. najmenšia, presnejšie okolo +23 resp. -23 stupňov; ešte inak:...počas ktorých je bod na ekliptike najďalej od svetového rovníka; ešte inak:... počas ktorých Slnko prechádza bodom slnovratu)
- jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najviac "preč od Slnka" alebo najviac "smerom k Slnku"
- jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na obratníku, na ktorom slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t. j. Slnko je tam v nadhlavníku (ak vztiahneme pojem slnovrat na celý deň, tak je počas dňa slnovratu postupne Slnko v nadhlavníku na celom obratníku)
- deň, keď je svetlá časť dňa takmer najkratšia alebo deň, keď je noc takmer najdlhšia ("takmer" je v definícii preto, lebo z rôznych vedľajších príčin to v skutočnosti nie je celkom presné)
Zimný slnovrat nastane počas eventu - 21. decembra 2022 o 22:48. Tento okamih je zároveň oficiálnym začiatkom zimy. Slnko sa počas zimy bude pohybovať smerom na sever a dni sa začnú predlžovať. Preto sa zimný slnovrat občas nazýva aj bodom obratu.