Obec Veľký Slivník
Samosprávny kraj: Prešovský
Okres: Prešov
Región: Šariš
Počet obyvateľov: 343
Rozloha: 609 ha
Hustota: 56 oby/km2
Nadmorská výška: 391 m.n.m.
Prvá písomná zmienka: v roku 1282
Územie obce Veľký Slivník leží v centrálnej časti Šariša, na rozhraní južnej časti pohoria Čergov a juhovýchodnej časti Spišsko-šarišského medzihoria. Obec Veľký Slivník je jednou z 89 obcí a 2 miest okresu Prešov, ktorý podľa administratívneho členenia patrí do Prešovského samosprávneho kraja. Veľký Slivník sa nachádza v severnej časti okresu, pričom severná hranica katastra tvorí hranicu s okresom Bardejov. Rozloha katastra je 608,66 ha , na základe čoho môžeme obec zaradiť medzi stredne veľké až malé obce okresu Prešov. Počet obyvateľov obce je 335.
Najnižší bod katastrálneho územia obce sa nachádza v nadmorskej výške 320 m n.m. a najvyšší vo výške 502 m n.m. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 391 m. V okolí obce je prekrásna príroda s množstvom lesných plodov, húb a zveriny.
Prírodné pomery a klíma
GEOMORFOLÓGIA
Z hľadiska geomorfologického členenia patrí okres Prešov do subprovincií Západných Karpát a Východných Karpát, do oblastí Slovenského rudohoria, Fatransko-tatranskej oblasti, Lučensko-košickej zníženiny, Matransko-slanskej oblasti, Výchdných Beskýd, Podhôľnomagurskej oblasti a Nízkych Beskýd. Najväčšie oblasti patria do celkov Šarišskej vrchoviny a Košickej kotliny.
PÔDNE POMERY
V okrese Prešov z hľadiska pôdnych typov prevládajú najmä kambizeme (modálne a kultizemné nasýtené až kyslé, modálne a kultizemné nasýtené, pseudoglejové nasýtené, modálne kyslé, podzolové) a pseudogleje (modálne, kultizemné a luvizemné nasýtené až kyslé). Na území sú taktiež zastúpené andozeme, fluvizeme, hnedozeme, luvizeme, pararendziny, podzoly, rendziny a čiernice.
Pôdne typy:
Najviac zastúpenými pôdnymi druhmi v okrese sú piesočnato-hlinité pôdy a íly a ílovité pôdy. V okrese sa tiež nachádzajú hlinité, ílovito-hlinité a piesočnaté / hlinito piesočnaté pôdy.
VODSTVO
Povrchové vody:
Najväčšou a najvýznamnejšou riekou okresu Prešov je rieka Torysa, ktorá je jedným z dôležitých prítokov rieky Hornád. Prameň rieky sa nachádza neďaleko obce Torysky v Levočských vrchoch v nadmorskej výške 1080 m n.m. S dĺžkou 129 km je dvanástou najdlhšou riekou Slovenska a odvodňuje povodie veľké 1349 km2 . Najvýznamnejším prítokom je rieka Sekčov (ľavostranný). Ďalšími prítokmi sú Kučmanovský potok, Ľutinka, Dzikov, Delňa a ďalšie.
KLIMATICKÉ POMERY
Územie okresu patrí do viacerých klimatických okrskov (teplých, mierne teplého a mierne chladného). V rámci okresu prevládajú mierne teplé okrsky. Vyššie polohy v Slanských vrchoch radíme do mierne chladného klimatického okrsku.
Krajinná štruktúra
Katastrálne územie obce Veľký Slivník má celkovo rozlohu 608,64 hektárov. Prevažnú časť katastra tvorí poľnohospodárska pôda 455,39 hektárov, čo je 74,82 % z celkovej rozlohy katastra. Z poľnohospodárskej pôdy je najviac zastúpená orná pôda, ktorá sa rozprestiera na 306,07 hektároch, čo je viac než polovica katastrálneho územia. V území obce sa taktiež nachádzajú pozemky využívané ako záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty. Absentujú chmelnice, ako aj vinice. Nepoľnohospodárska pôda je prevažne zastúpená lesnými pozemkami, rozkladajúcimi sa na 113,25 hektároch. Druhú najväčšiu rozlohu majú v nepoľnohospodárskej pôde ostatné plochy – 17,74 hektárov.
HISTORICKÝ PREHĽAD
Nepriama správa o tejto dedine je v listine kráľa Bela IV. z roku 1248, vzťahujúcej sa k dedine Malý Slivník, ktorý je v listine zapísaný v maďarizovanom názve v zmysle Nový Slivník. Je evidentné, že Nový, resp. Malý Slivník mohol dostať taký názov len za existencie staršieho Veľkého Slivníka. Kráľ Belo IV. okolo roku 1253 daroval časť slivníckeho majetku Uzovi a Zombatovi za ich vernú službu kráľovi. Vtedy vznikla prvá priama správa o tejto dedine. V písomnostiach z 13. storočia vyskytuje sa pod názvom Silwa, od 14. storočia Nagyzilua. Boli to maďarské názvy vzniknuté prekladom pôvodného slovenského názvu Slivník a Veľký Slivník. Je nepochybné, že pôvodný názov Slivník korení v slove slivka. Do písomností sa dostal až v 16. storočí. Vo Verkom Slivníku od 11. do 13. storočia sídlili strážcovia pohraničia, ktorých tu umiestnili uhorskí králi. Tí však, ako svedčí slovenský pôvod názvu Slivníka, nevybudovali novú dedinu, ale usadili ich už v jestvujúcom sídlisku. Uvedené poznatky vedú k názoru, že Veľký Slivník jestvoval pred 11. storočím.
Veľký Slivník Patrí spolu s Terňou a Tulčíkom k najstarším slovenským dedinám v okolí. Je pravdepodobné, že aj obyvatelia Veľkého Slivníka sa podieľali na výstavbe, udržiavaní hradiska, pri ktorom neskôr vznikla dedina Hradisko. Veľký Slivník bol do polovice 13. storočia majetkom uhorských kráľov a časť pozemkov v chotári užívali kráľovskí strážcovia pohraničia. Od polovice 13. storočia tunajšie majetky postupne získavali od kráľa zemania. Väčšinu majetku v roku 1282 nadobudo1 zeman Michal, syn Ju1a z Méry. Potomkom zemana Michala patrila časť tunajšieho majetku aj v 14. storočí. Iná časť patri1a zemanom Meršeovcom zo Svine. V 15.- 16. storočí boli vlastníkmi Veľkého Slivníka Meršeovci, Monakiovci, Šebešiovci, Bomemisovci a Darholcovci. O tunajšom kostole je správa z roku 1543 Hoci kostol možno jestvoval už v 15. storočí. Verkoslivnícke sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené danou kráľovi od 29 port, takže Veľký Slivník bol vtedy stredne veľkou dedinou. Neskôr sa časť sedliakov odsťahova1a, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sed1iakov zdanili od 8, 7, resp. 6 port, pričom v roku 1567 hospodárilo 19 domácností, z toho jedenásť na polovičných a osem na štvrtinových usadlostiach. V tých rokoch bolo 6, 4, a 8 želiarskych domácností. Sídlisko v roku 1600 mala 19 obývaných poddanských domov, kostol, faru, zaiste aj školu. Po úbytku sedliackych domácností zníži1 sa v 16. storočí aj počet obývaných domov. Napriek tomu aj koncom 16. storočia bol Veľký Slivník stredne veľkou dedinou. Okrem osadenstva fary mal len poddanské obyvateľstvo.
