Obec Sečovská Polianka

Obec leží v Toplianskom výbežku Východoslovenskej nížiny na náplavnom kuželi Cabovského potoka. Východnú časť chotára tvorí niva Tople, ktorá prechádza na západ do Podslanskej pahorkatiny. Povrch chotára tvoria mladotreťohorné íly, piesky, štrky a pyroklasiká andezitov prikryté mocnými riečnymi a vetrom premiestnenými usadeninami. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 130 m a chotár v rozmedzí 112-210 m n. m. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozmedzí 8-9° C a ročný úhrn zrážok dosahuje úroveň 600 mm.

Obec Sečovská Polianka sa nachádza v južnej časti okresu Vranov nad Topl’ou (v minulosti administratívne bola začlenená do Zemplínskej župy, potom do roku 1960 do okresu Sečovce, v rokoch 1960-1968 do okresu Michalovce a od roku 1968 do okresu Vranov nad Topľou, do roku 1997 bola v rámci širšieho územného členenia začlenená do Košického, resp. Východoslovenského kraja, od roku 1997 územne patrí do kraja Prešovského). Chotárne hranice má obec s obcami Sačurov, Cabov, Stankovce, Božčice, Dlhé Klčovo a Parchovany. Pikantériou v tomto smere je, že obec vždy bola hraničnou obcou okresu, či kraja. Chotár obce sa rozprestiera na výmere 2209 ha, z čoho poľnohospodárska pôda tvorí výmeru 1784 ha (orná pôda 1651 ha) a lesná pôda 207 ha.

Príroda

Slanské vrchy sú sopečné pohorie severojužného smeru, dlhé 50 km a široké 12 km až 20 km. Zložené sú z piatich horských skupín ( Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milíč ) oddelených sedlami. Najvyšším vrchom pohoria je Šimonka ( 1092 m ). Geologický vývoj horstva bol ovplyvnený sopečnou činnosťou, pričom na jeho stavbe sa podieľajú andezity a iné vulkanické horniny. Eróziou pôvodného sopečného reliéfu vznikli rozmanité povrchové tvary, prekrásne doliny, zrázne skalné steny a bralá s kamennými morami na úpätí.

Východnú časť chotára obce tvorí niva Tople, ktorá prechádza na západ do Podslanskej pahorkatiny. Povrch chotára tvoria mladotreťohorné íly, piesky, štrky a pyroklastiká andezitov prikryté mocnými riečnymi a vetrom premiestnenými usadeninami. 

V strede obce sa nachádza park tvorený listnatými a ihličnatými stromami, ktorý poskytuje príjemné prostredie pre občanov i návštevníkov. Na území obce rastie niekoľko vzácnych stromov a jedným z nich je platan javorolistý rastúci v areáli základnej školy. V obci a jej okolí žije mnoho divej zveri ( líška, diviak, srnec ) a vzácneho vtáctva ( bocian biely a orol kráľovský ). Slanské vrchy sú na zozname chránených vtáčích území siete EÚ Natura 2000.

Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Vranov nad Topľou
Región: Horný Zemplín
Nadmorská výška: 112 – 210 m n. m.
Rozloha: 22,1 km⊃2; (2 210 ha) 
Obyvateľstvo: 2 663 (31. 12. 2021) 
Hustota: 120,5 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1272

História obce

 Je dosť zaujímavé všimnúť si ako sa vyvíjal názov obce. Od najstaršej písomnej zmienky (r. 1306) sa o obci hovorí ako o Palanke, neskôr od roku 1321 Zech, r. 1355 Polyanka,, r. 1405 Polyunka. Od roku 1447-1470 už obec nesie názov Sécs-Polyánka. Avšak v roku 1773 je to opäť Polanka. Týmto názvom sa obec menovala až do roku 1904, kedy sa názov obce zmenil na maďarský Szécsmezo. V roku 1920 sa už volá Sečovská Poľanka. A od roku 1948 nesie obec už terajší názov – Sečovská Polianka.

1306 - Začiatkom 14. storočia vlastnil Polianku šľachtic Peter syn Petena ako majetkovú súčasť sečovského panstva. V roku 1306 však Peter daroval časť polianskeho majetku svojmu vazalovi Abrahámovi, synovi Kucha. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia zachovaná správa o Polianke. Druhý rovnako starý doklad o nej je v listine o darovaní višňovského majetku, susediaceho s chotárom Polianky. 

14. storočie -  Z obsahu oboch listín je zrejme, že polianske sídlisko, dedina s ustáleným chotárnym územím, jestvovala pred 14. storočím. Tieto dve listiny sú prvou oficiálnou zmienkou o Sečovskej Polianke. Do písomnosti ju zapisovali vo viacerých pravopisných obmenách pôvodného názvu, ktorý je totožný so slovenským slovom polianka, teda menšia poľana, územie roľnícky obhospodarované obyvateľmi staršej blízkej dediny. Takou boli Božčice, prípadne Parchovany. Z toho vyplýva, že Polianku založili obyvatelia Božčíc alebo Parchovian pred 14., možno už pred 11. storočím.

1321 - Dedina Polianka patrila aj po roku 1306 šľachticovi Petrovi. Ten sa však priečil politickým zámerom kráľa, za čo mu Karol Róbert skonfiškoval sečovské panstvo a roku 1321 aj s Poliankou daroval šľachticovi z rodu Bokša.

1404 - So Sečovskou Poliankou sa stretávame aj v dokumentoch z obdobia Žigmundovcov, kedy sa delili majetky Čebiovcov. V listine zo dňa 3. augusta 1404 je uvedené, že leleský konvent vydal zákaz predaja, prenajímania ako aj používanie majetkov Jána Čebiho nachádzajúcich sa v Sečovskej Polianke.

1406 - V rodinnom archíve Soóšovcov sa nachádza listina z obdobia Žigmundovcov, napísaná dňa 4. mája 1406 v ktorej je uvedené, že: „Pavol Čapi protestoval v Trebišove u podžupana a slúžneho Zemplínskej župy proti móresom vyberačov daní. Od jeho poddaných z Polianky a Seče (Zech) stále vyberajú mýto, čo je protiprávne. Naposledy pri odovzdaní naturálnej renty od jedného z jeho poddaných násilím zobrali aj kabát s kapucňou“.

18. storočie - Z osemnásteho storočia sa zachovala správa o obci z diela Mateja Bela, kde je napísané: „Sečovská Polianka, dosť biedna dedina tých istých Barkóciovcov, obývaná pomiešanými Slovákmi a Rusínmi. Nachádza sa severne za Parchovanmi vo vzdialenosti štvrť hodinky. Hoci je tak blízko, pôda je už menej úrodná a nevhodná pre pšenicu. Inakšie ozdobuje ju veľmi príjemný les, roztiahnutý od obce až po Topľu na vzdialenosť štvrť hodiny, dostatočne široký a hojný na zver. Je chránený pre výlučný úžitok panstva.

1831 - Aj v našej obci v roku 1831, tak ako aj na mnohých miestach Zemplína zúrila strašná cholera. Zomrelo tu veľa ľudí a to strhlo obyvateľov do kruto potlačaného povstania roľníkov proti svojím pánom.