Strom, ktorý vidím ja ...
Rada by som vás touto cestou upozornila na niekoľko, možno len pre mňa, zaujímavých stromov.
Milujem stromy a uvedomujem si ich obrovský význam pre celú planétu.
Okrem statných bukov, líp, dubov, či smrekov, borovíc a veľa iných „domácich“ stromov, objavili sa u nás aj „cudzinci“. Či za to môžu ľudia, vtáky alebo zmena klímy, sú tu. Nápadné aj nenápadné.
Pri uvedených súradniciach teraz nájdete strom 6., ktorý sa volá...
Platan javorolistý
Platan javorolistý (česky: Platan javorolistý, latinsky: Platanus acerifolia)
Platan je teplomilným stromom a je niekoľko druhov platanu. Prevažne je to opadavý strom, ale jedna výnimka z tropického pásma, potvrdzuje tento fakt. Objavenie Platanu javorolistého sa datuje do 17. storočia a vznikol ako náhodný kríženec Platanu východného a západného v Anglicku. Jeho odolnosť na chladnejšie podnebie je vyššia a preto sa i u nás vyskytuje pomerne hojne. Platan je ozdobou parkov, je to nádherný košatý, majestátny strom dosahujúci 20-30 metrovú výšku. Veď sa presvedčte samy.
Jeho listy sa podobajú javoru (latinsky Acer), preto ten názov, len sú o hodný kus väčšie. Ako som sama namerala, dlhé cez 20 cm.
Kôru má tento platan oproti "rodičom" farebne kontrastnejšiu. Drevo platana nie je veľmi tvrdé, zle sa štiepy a rýchlo rozkladá. Strom je skôr ozdobný, rýchlo rastie, vytvára objem, v parkoch tieň a dobré znáša mestské splodiny.
Guľôčky, čo vidíme visieť na platanoch sú súplodia. Samčie a samičie kvety sú na jednom strome, ale každé vo svojom súkvetí. Keď samčie kvety pomocou vetra opelia tie samičie, vzniknú ježkaté súplodia z jednosemenných podlhovastých nažiek. Keď nažky dozrejú, súplodie sa rozpadá a nažky obalené jemnými chĺpkami sa rozletia do ďaleka. ...a alergici môžu mať problém.
A teraz prečo tento laskársky platan... Odhadujem, že bude mať okolo 200 rokov. Zasadili ho do parku majitelia kaštiela, ktorý tu kedysi stál. Miestny obyvatelia zaniknutej obce Laskár parku vraveli Panská záhrada. Ale o tom viac možno v inej cache.
Fotku tohoto krásneho platanu z roku 1982 mi poslal pán Radomír Dědič, ktorý bol v tom čase v Laskári na vojne.