Obec Lipníky

Súčasnosť

Lipníky - jedna z najmladších obcí na Slovensku

Obec Lipníky patrí k najmladším obciam na Slovensku. Vznikla spojením osád: Lipníky, Taľka a Pohrabina do jedného sídelného celku s vlastnou obecnou správou. Každá z nich má svoju históriu. Lipníky pôvodne existovali ako osada Šarišskej Poruby. K obci Nemcovce boli pričlenené až v roku 1971 Osada Taľka bola súčasťou Nemcoviec už i v dávnejšej minulosti. Podhrabina začala vznikať až po 1. svetovej vojne. 28.8.1990 bola uznesením rady ONV v Prešove obec Lipníky schválená za samostatnú s časťami Taľka a Podhrabina.

V súčasnosti obec má svoj erb, spoločný kataster, Obecný úrad i obecné zastupiteľstvo.

Prvým starostom obce Lipníky sa stal Juraj Smolko. Funkciu vykonával po štyri volebné obdobia. Vo voľbách v roku 2006 za starostu obce Lipníky bol zvolený Jozef Plančár.

Poloha obce

Obec Lipníky sa nachádza na juhozápadnom okraji Beskydského predhoria. Leží v malebnom údolí potoka ústiaceho do Ladzinky, v nadmorskej výške 300 m. Zo severovýchodnej strany ju obkolesujú nízke kopce - výbežky Hanušovskej Pahorkatiny: Mravčie (365,2 m.n.m.), Zadný Petič (342,9) a Dubník (357,5).

Z južnej strany sa v pozadí obce vypínajú hrebene Slanských vrchov. Takmer po okraj dediny siaha chrbát jedného z nich - chrbát Kráľovčíka. Od mesta Prešov je obec vzdialená 15 km a je na neho napojená železničnou traťou i štátnou cstou č. 18. Prirodzenou hranicou, ktorá delí obec od okresu Vranov nad Topľou je sedlo Petič. Pod jeho povrchom vedie 500 metrov dlhý železničný tunel. Za Petičom v smere na východ vedľa hlavnej cesty vo vzdialenosti dvoch kilometrov sa nachádza osada Podlipníky. Tá patrí do okresu Vranov nad Topľou.

Charakteristika zástavby

Obec má asymetrický tvar. Časť domov sa rozprestiera vedľa hlavnej cesty vedúcej z Prešova. Charakter radovej zástavby má ulica na Lanoch(Vagašská), zbudovaná v druhej polovici 20. storočia.
Najstaršia časť obce - Taľka sa nachádza za železničnou traťou. Leží na južnom svahu pahorku Mravčie. Ďalšia časť - Podhrabina je od centra obce vzdialená cca 2 km a rozprestiera sa po ľavej strane cesty č. 73 - Lipníky - Giraltovce. Excentricky od obce stoja aj domy starej osady Miroľa. Najstaršie domy sú: V časti Lipníky dom č. 43, ktorého súčasťou je "Vojtaškova" voziareň. Ten je evidovaný už aj v sčítacom hárku z roku 1869.
V časti Taľka najstaršou budovou je veľký podpivničený "sypanec"(sýpka na obilie), stojaci na malej vyvýšenine nad osadou, postavený v roku 1835. Stojí tam ešte aj väčšia časť želiarskeho domu evidovaného taktiež v roku 1869.

Stred obce

Prirodzeným stredom obce je priestor medzi budovou nákupného strediska a križovatkou hlavnej cesty s pôvodnou cestou, spájajúcou bývalé osady Lipníky a Taľku s Miroľou. Vynovená autobusová zastávka tiež je situovaná do stredu obce. Zo starej cesty, ktorej pokračovaním je Vagašská ulica, ide vedľajšia cesta k futbalovému ihrisku, ďalej ku kameňolomu Borovník s odbočkou ku Zlatej studni a pod Širokú Stráň. Ku kostolu a cintorínu zo stredu obce sa chodí po novom moste, postavenom v roku 2005.
Od roku 1992 obec má aj vlastný kataster. Jeho rozloha je 384 ha. Vznikol vyčlenením z katastra obcí: Nemcovce, Šarišská Poruba a Chmeľov. Prevažnú časť v ňom zaberajú lúky, súkromné a urbárske lesy a len menšiu časť orná pôda. Lúky i ornú pôdu obhospodaruje PD Kapušany. Vlastníkmi pozemkov sú miestni občania, v dôsledku dedenia aj tí, ktorí majú trvalé bydlisko v iných obciach.

Infraštruktúra obce

V obci Lipníky v súčasnosti je 112 rodinných domov. Celá obec je elektrifikovaná a od roku 1973 funguje v nej aj verejné osvetlenie. Prevažná časť domov je napojená na verejný zdroj pitnej vody.
V roku 1996 bol do obce zavedený plyn. Na jeho prívod v súčasnosti je napojených 93 domácností.
K charakteristickým budovám v obci patrí:

• prízemná budova základnej a materskej školy, postavená v roku 1968
• katolícky kostol, ktorý miestni cirkevníci začali stavať v roku 1968 (jeho výstavba bola v rokoch totality pozastavená, budova na príkaz vládnej moci upravená na modlitebňu a dom smútku, takže ukončený bol až v roku 1989, kostolná veža bola nainštalovaná v roku 2006)
• budova kultúrneho domu, v ktorom sa nachádza obecný úrad a knižnica, bola postavená v roku 1975
• dom smútku, postavený v rokoch 2000-2004 a svojmu účelu odovzdaný 2. novembra 2004. Pýchou obce Lipníky je futbalové ihrisko. V roku 2005 bolo na ňom nainštalované elektrické osvetlenie s prípojkou na sieť obce, a v roku 2006 boli pri ňom postavené nové šatne.

V obci Lipníky je aj železničná stanica, v grafikone vedená pod názvom Nemcovce.

Obyvateľstvo obce

Pri poslednom sčítaní domov a ľudí v roku 2001 Lipníky mali 449 obyvateľov. Z toho počtu bolo 217 mužov a 232 žien. Počet obyvateľov k 1.1.2008 sa zvýšilo o 23 osôb a stúpol na 472.

Perspektíva

Obec Lipníky vzhľadom na svoju polohu a prírodné krásy má všetky predpoklady ďalšieho napredovania. Rysujú sa možnosti rozšírenia podnikateľských aktivít, najmä v oblasti služieb a turizmu. Perspektívu má pešia turistika, cykloturistika, v zime preteky na lyžiach. K doterajším trasám, z ktorých jedna vedie na Pusté pole a odtiaľ k Hanušovskému sedlu pribudol nový chodník. Má náučno-vzdelávací charakter a jeho trasa vedie od Zárezu Stravného potoka v Pavlovciach k chate na Dzíloch, k Ďurechovej bani, na pusté pole a späť k minerálnemu prameňu v Tajchu.

Štát: Slovensko
Kraj: Prešovský kraj
Okres: Prešov
Región: Šariš
Vodný tok: Ladianka
Nadmorská výška: 285 m n. m.
Rozloha: 3,79 km⊃2; (379 ha) 
Obyvateľstvo: 552 (31. 12. 2021) 
Hustota: 145,65 obyv./km⊃2;

História

Z histórie osady Taľka a osady Lipníky
Taĺka a Lipníky v najstarších písomnostiach.
Historicky staršou ako Lipníky je osada Taľka. Vznikla v dvadsiatych rokoch 14. storočia.
Prvá písomná zmienka o Taľke je z roku 1318. "Vtedy zemania z Chmeľovca predali Tomášovi, synovi Bartolomeja a jeho príbuzným časť majetku po maďarsky nazývaného Naghtelek, ktorý dovtedy patril do chotára Chmeľovca. Tomáš sa na majetku usadil a jeho synovia používali v prídomku názov získaného majetku."(Uličný, F:Dejiny osídlenia horného Šariša)
Pomenovanie Taľka vzniklo teda z maďarského telek - pozemok a pôvodne označovalo časť chotára. Len neskôr sa používalo na pomenovanie osady.
Taľka - ako uvádza spomínaný historik - bola v 14. - 15. storočí zemianskou osadou. V prvej polovici 16. storočia sídlisko zaniklo.

Lipníky
Názov osady Lipníky vznikol rovnakým spôsobom ako pomenovanie Taľka. To znamená, že pôvodne bola ním označovaná časť chotára. V literatúre i v starých listinách sa vyskytuje v podobe Lipnik. Lipníky pôvodne boli osadou Šarišskej Poruby a Šarišská Poruba bola majetkovou súčasťou panstva z Kapušian.
Prvá zmienka o Šarišskej Porube je z roku 1410 a tá sa vzťahuje aj na Lipníky. Z toho vyplýva, že v osade už i vtedy stáli prvé domy.(Uličný, F., Tamtiež)

Taľka a Lipníky v 2. polovici 19. storočia
V roku 1848 bolo v Uhorsku zrušené poddanstvo. Zatiaľ čo v Šarišskej Porube a v Nemcovciach žili viaceré sedliacke rodiny, zbavené poddanských povinností, v osadách Lipníky a Taľka v tom čase bývali prevažne želiari. Tí pracovali na majetkoch rodiny Lászlóa Ghillányiho. Podľa záznamov v sčítacom hárku z roku 1869 v osade Lipníky bolo 6 domov. Bývalo v nich 59 ľudí. Nájomníkom v dome č. 52 a správcom Ghillányiho majetku bol Majer Andras (nar. v r. 1817). Žil tam s manželkou a dvomi deťmi. V dome bývali aj podnájomníci (sluhovia, pastieri, kočiši a bíreši). Pochádzali z okolitých obcí.
Okrem bývania dostávali aj naturálnu odmenu - komenciju, preto sa nazývali komencijaši. Na majetku v tom čase chovali 4 kone, 4 voly, 10 kráv, 7 teliat a 300 oviec. Správcom Ghillányiho lesov bol M. Petrovics.
Nájomníkom v dome č. 55 bol Lichtig Ádolf, izraelita. Žil s manželkou, synom a dcérou. Mali 2 slúžky. Ádolf Lichtig vlastnil časť pozemkov a bol aj krčmárom. V osade Lipníky v tom čase stála aj kováčska dieľňa. Pracovali v nej dvaja kováči - Andrej Gajdoš, pochádzal z Lady, a Tomáš Vaľko, pochádzal z Giraltoviec. Na začiatku 20. storočia kováčske práce v tamojšej vyhni vykonával Matej Nemčík. 12. november 1909 tu v malej osade Lipníky v rodine Mateja Nemčíka sa narodil syn Július. Ten Július, ktorý po vyučení za stolára a neskorších akademických štúdiách v Prahe stal sa popredným slovenským maliarom, pozdejšie aj národným umelcom, a ktorý zobrazil premeny slovenskej povojnovej krajiny tak ako žiaden iný. Matka Júliusa Nemčíka bola Ľudmila, rodená Demčáková. V jednom z ďalších lipnických domov (č. 57) bývali Vaško Onofrej. Na Ghillányiho panstve robil funkciu strážcu majetku. Pochádzal z Kokyne (dnešný Trnkov). Jeho syn v neskorších rokoch bol na Ghillányiho panstve hajníkom.

V osade Taľka bol v uvedenom roku evidovaný jediný dom. Bolo v ňom 14 miestností (7 izieb, 3 predizby - kuchyne, 1 komora, 2 pivnice a 2 pajty - podkrovné miestnosti). Žilo v nich 51 ľudí. Nájomníkom domu - správcom majetku bol Samuel Baláž a jeho pomocníkom syn Ján. Ostatní obyvatelia domu, podľa záznamov v sčítacom hárku, bývali tam ako podnájomníci. Boli to tiež komencijaši - sluhovia, služnice, dvaja juhási, traja bíreši, štyria pomocníci. Podľa náboženskej príslušnosti tam vtedy žilo 25 rimokatolíkov, 17 evanjelikov a 9 gréckokatolíkov.

V roku 1895 správcom na Ghillanyiho majetku v osade Taľka bol istý pán Karl Korach. Spravoval ho do rozpadu Rakúsko - uhorskej monarchie, čiže do vzniku ČSR.

V roku 1910 osada "Talyko" mala 71 obyvateľov. Vtedy začali tam stavať vlastné domy, už aj bývali želiari. Medzi prvými boli rodiny: Kokindova, Mihalčíkova, Krochtova, Smolková, Kaščákova, Bačova, Kuskova, a ďalšie.

Lipníky a Taľka v rokoch prvej ČSR
K výraznejším zmenám v rozvoji osád Lipníka a Taľka došlo po vzniku ČSR. V apríl 1919 v Prahe vyšiel zákon o zábere veľkostatkárskej pôdy. Podľa neho mali byť rozparcelované majetky s výmerou nad 150 ha ornej a 250 ha všetkej statkárskej pôdy. Táto mala byť prevedená do Pozemkového fondu českosloveského štátu a štát mal právo ju prideľovať novým vlatníkom.
I keď proces parcelácie veľkostatkov bol zdĺhavý, nakoniec došlo k deleniu pozemkov aj na panstve Chilániho.
V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa v osadách Taľka a Lipníky postupne začali usadzovať noví "gazdovia", zámožnejší roľníci.
V roku 1922 sa na Lipníky prisťahovali bratia Marušinovi z Lipovej, 2 bratia Koločíkovi z Nemcoviec a v roku 1937 rodina Vojtaškových z Podhradíka. Prisťahoval sa tu aj Ján Michňák a ďalší. Pozemky si kúpili buď priamo od zemepána alebo od židov.

Ghillányiho majetok v osade Taľka ako tzv. zostatkový na začiatku 20 tych rokov dostal od československého štátu Inocent Richter (1887 - 1947). Pochádzal z Ostravy a na Taľke hospodáril do roku 1944. Ten časť pozemkov v roku 1930 predal Jánovi Hlavturovi. Hlavtur v osade Taľka býval aj s rodinou a hospodáril tam do roku 1943, kedy vo veku 66 rokov zomrel. Pochovaný je na parcele, ktorú už skôr daroval občanom Taľky a osady Lipníky na účely cintorína. Na jeho náhrobku čítame epitaf:"Všetko je márnosť a trápenie. Krása zvädne, bohatstvo sa rozplynie, len bázeň božia zostane."

Prvé súkromné podniky
V osade Lipníky v 20. - 30. rokoch vznikajú ich prvé súkromné prevádzky - spracovateľské podniky. Hanušovský rodák Juraj Lukáč, ktorý bol 3 krát v Amerike, v roku 1926 postavil tam mlyn aj s bytom pre svoju rodinu. Mlyn bol v prevádzke do znárodnenia v r. 1947. Jozef Ďurech v r. 1938 sa stal novým správcom polesia a dal do prevádzky motorovú pílu. V lesoch sa zintenzívnila ťažba i spôsob zvážania dreva. V r. 1922 bola tam postavená lesná úzkokoľajová železnica. Viedla zo skládky na Dziloch po pílu v Kapušanoch. V prevádzke bola do r. 1927. (Archív OU - Obecná kronika)
Ku kováčskej vyhni pribudla aj kolárska dieľňa. Kolesá aj bežné pracovné náradie vyrábal v nej Ján Michňák. V osade Taľka v 30tych rokoch začal stolárčiť Štefan Havlík.

Druhou etapou intenzívnejšieho rozvoja osady Lipníky aj osady Taľka je obdobie vojnového slovenského štátu(1939 - 1944). Keď sa v septembri 1939 začalo s výstavbou železničnej trate Kapušany - Strážske, naskytli sa nové pracovné príležitosti aj pre miestnych obyvateľov. Niektoré pracovali na trati už počas jej výstavby, viacerí aj v čase povojnovej obnovy. (Trať bola ukončená v septembri 1943, jej rekonštrukcia v r. 1947)

Osady Lipníky a Taľka v 2. polovici 20. storočia
Najintenzívnejšie tempo v rozvoji osád Lipníka a Taľka nastalo v povojnovom období, čo možno dokumentovať počtom postavených domov a verejných budov. V rokoch 1946 - 1990 bolo to 88 rodinných domov, v rokoch 1991 - 2001 11 a zrekonštruovaných bolo 6. Za roky 1946 - 2001 spolu 109 domov. (archív OU). Okrem Štátnych lesov v týcgh rokoch mali v osade Lipníky prevádzky aj štátne cesty Prešov: v Borovníku bol drvič kameňa a v osade výhrevňa živíc. Poľnohospodárska pôda v rokoch kolektivizácie bola roľníkom odňatá a daná do správy ŠM v Prešove, hospodársky dom Chmeľov.