OBEC KRÁSNY BROD
História
Doteraz najstaršia písomná správa o obci pochádza z roku 1478. Dedina dlhodobo patrila do humenského panstva Drugethovcov. Po Drugethovcoch v roku 1656 získali obec predstavitelia šľachtického rodu Szirmay. Koncom 19. storočia mal v Krásnom Brode najväčší majetok knieža Reuss XXIV. a Kazimír Wollman, ktorý v roku 1896 dal na okraji krásneho parku postaviť kaštieľ v historizujúcom slohu. Nemými svedkami prvej svetovej vojny dodnes zostali tri zrekonštruované cintoríny, v ktorých je pochovaných 1971 ľudí. Po oslobodení v roku 1944 začalo obdobie novodobých premien obce. Opravou starých a budovaním nových domov či ciest sa menil vzhľad dediny.
V 50. rokoch minulého storočia v miestnom kaštieli sídlilo lesnícke učilište a v prvej polovici 60. rokoch 20. storočia v jeho priestoroch sídlilo Múzeum ukrajinskej kultúry. Od roku 1964 do roku 1990 boli k obci pripojené Rokytovce, obec ležiaca severne od Krásneho Brodu.
V Krásnom Brode najpravdepodobnejšie v 15. storočí postavili chrám východného obradu a vznikla tu farnosť s dreveným chrámom. V 17. storočí miestny správca farnosti prijal úniu a nasledovali ho aj jeho veriaci (únia bola uzavretá 24.4.1646 v hradnej kaplnke Drugethovcov v Užhorode). Začiatkom 19. storočia (1807) farníci, za materiálnej pomoci patróna, postavili nový murovaný klasicistický Chrám svätého Jána Krstiteľa. Drevená pravoslávna cerkov z 30. rokov 20. storočia bola v roku 1972 zbúraná a na jej mieste je pravoslávny kríž. V súčasnosti pravoslávnym veriacim slúži v roku 1997 vybudovaný pravoslávny Chrám sv. Jána Krstiteľa.
Súčasnosť
Obec Krásny Brod patrí do okresu Medzilaborce v Prešovskom kraji. Nachádza sa v doline horného toku Laborca 3 km južne od Medzilaboriec v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.
V severnej časti obce začína Kamjana – najznámejší horský masív v spomínanej oblasti (vo výške 433 metrov nad morom sa nachádza kóta Kameň s výraznou pieskovcovou skalou všeobecne známou pod názvom Čertov kameň). Z geologického hľadiska Kamjanu budujú výlučne flyšové horniny (pieskovce, zlepence, ílovce, ílovité bridlice...) vrchnej kriedy a paleogénu (druhohory a staršie treťohory). Z tohto materiálu sú tvorené aj pieskovcové skaly. Pod Čertovým kameňom je možné v teréne objaviť stopy po historickej úzkokoľajke, ktorá slúžila na dopravu dreva z okolitých lesov.
Neďaleko obce sa nachádzajú ruiny Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha zo 14. storočia. Neďaleko od ruín pôvodného monastiera bol vybudovaný nový baziliánsky monastier a chrám, kde je umiestnená aj zázračná ikona krásnobrodskej Bohorodičky.
V blízkosti zrúcaniny monastiera, 50 metrov východne od kaplnky je vojnový cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý v minulosti mal pôdorys štvorca v strede s latinským krížom. Na vojenskom pohrebisku je 10 masových hrobov s neznámym počtom pochovaných vojakov. Je tu tiež aj 90 hrobov vojakov neznámej identity pochovaných samostatne. Dovedna na cintoríne je pochovaných približne 1006 neznámych vojakov Rakusko-Uhorskej armády a Cárskej ruskej armády.
Kultúra a šport
Už dlhé roky v obci pôsobí folklórny súbor Krásnobridčanka, ktorá so svojím programom pravidelne vystupuje na Festivale kultúry a športu v Medzilaborciach, festivale vo Svidníku, v okolitých obciach a viackrát vystupoval na rôznych slávnostiach v Poľsku a v roku 2006 na festivale Červená ruža v Ruskom Keresture (Srbsko). Krásnobridčanka svojimi rusínskymi piesňami robí dobre meno nielen svojej obci, ale aj celému regiónu. Folklórny súbor má okolo 20 stálych členov a na celovečerné programy pozýva aj hostí. Pravidelne pripravuje kultúrne programy na rôzne oslavy a akcie v obci.
Nadšenci športu si pridu na svoje pri domacich zapasoch a turnajoch vo futbale spolu s FK Krásny Brod.
V obci žil rusínsky spisovateľ Michal Šmajda, nositeľ štátneho vyznamenania Pribinoveho kríža tretieho rádu.
BYOP - prines si vlasné pero.