Reduta pod Čupcom
V polovici 16. storočia napadli Turci južné Slovensko a tak vyvstala otázka obrany moravsko-uhorskej hranice. Z toho dôvodu boli na obchodných cestách a priechodoch cez Biele Karpaty a Javorníky budované obranné línie. Sprvu to boli jednoduché záseky zo stromov a tiež umelé drevené prekážky, ktoré mali slúžiť k zastaveniu, či spomaleniu menších skupín tureckých nájazdníkov.
V 17. storočí pretrvávajúca hrozba vpádu osmanských Turkov i protihabsburských povstalcov bola dôvodom pre dôkladnejšie posilňovanie obrany hraníc a priesmykov. Táto obrana spočívala vybudovaním redút - zemných bášt, ktoré boli pospájané valmi s priekopami. Na historických mapách je tento systém opevnení označovaný ako šance.
Zbytky reduty sa nachádzajú aj pod kopcom Čupec. Na lidarovej snímke je pekne vidieť aj valy a priekopy, ktoré vybiehali zo susedných rohov a prehradzovali schodnú časť hrebeňa. Toto opevnenie strážilo starú cestu stúpajúcu po hrebeni od Starej Turej k Novej Lhote na Morave.
Zobrazenie reduty pod kopcom Čupec na historickej vojenskej mape a jej lidarové zobrazenie
Reduty boli štvoruhoľníkové vyvýšené zemné opevnenia tvorené valom a priekopou o rozmeroch strán 13m (pod Čupcom) až 30 m. Koruna valu niesla drevenú palisádu z kmeňov a vniknutiu do priekopy zabraňovali šikmo zarazené zašpičatené koly. Vnútri sa v nárožiach nachádzali rampy pre rozmiestnenie diel. Uprostred nádvoria stála zrubová budova pre ubytovanie posádky a uloženie zásob a výzbroje. Tieto opevnenia bránili sprvu najímaní žoldnieri, neskôr polovojenské oddiely zložené z miestnych obyvateľov.
