Rozvoj výroby so sebou začal prinášať aj potrebu efektívnejšie komunikovať a riadiť distribučné kanály. Na veľké tovary sme tu mali primárne železničnú dopravu (o nej tiež niekedy 😉 ), menšie zásielky a iné formy hodnôt putovali inými cestami o ktoré sa od 50. rokov začalo starať Ministerstvo spojov s regionálnymi správami.
Pod oblasť spojov patrili predovšetkým poštové a telekomunikačné služby, no záber obsluhovaných oblastí bol o niečo širší: starali sa aj o zariadenia a prevádzky rozhlasového i televízneho vysielania a distribúciu dennej tlače. V priebehu rokov sa vyskytovali striedavo aj pokusy o zlúčenie s celým odborom dopravy, ktorý rieši navonok príbuzné záležitosti, komplexnosť problémov jednotlivých odvetví však pri každom podobnom pokuse viedla k skorému rozdeleniu kompetencií.
V Žiline boli spojárske služby reprezentované najmä dvomi strediskami - správou spojov vo vznikajúcej priemyselnej oblasti a poštovým a telekomunikačným centrom vybudovanom na okraji vznikajúceho sídliska Vlčince. Obe inštitúcie ťažili aj z prítomnosti vysokej školy dopravného zamerania, na ktorej vznikla fakulta venujúca sa spojom už v roku 1961.
Táto keška vás opäť prevedie lokalitami, kde (verím, že) ľahko zistíte potrebné údaje, ktoré vám odhalia umiestenie finálnej kešky.
🏳️A Areál na dnešnej Bytčickej ulici pre svoju výhodnú pozíciu v blízkosti hlavných ciest i železničnej dopravy slúžil už od 50. rokov Krajskej správe spojov (a jej neskorším pomenovaniam) nielen ako riadiace ale aj distribučné centrum. Napriek tomu, že prechádzal postupnou transformáciou a rôznymi riadiacimi zmenami, zachoval si svoje pôvodné poslanie až do dnes a stále slúži nielen ako poštové centrum ale aj colný úrad pre cezhraničnú distribúciu. Pre zistenie hodnoty A bude potrebné sa pozrieť na značenie pri hlavnej bráne a poznačiť si dvojmiestne číslo vo vyššom červenom kruhu.
🏳️B Dnešná Žilinská univerzita, ktorá istú dobu niesla názov aj Vysoká škola dopravy a spojov, pôsobila v priebehu ostatných desiatok rokov v rôznych lokalitách v meste (a aj mimo neho). Stále tu však prebieha príprava odborníkov v oblasti spojov, na Fakulte prevádzky, ekonomiky dopravy a spojov, ku ktorej vás privedie tento stage. Na budove sa nachádza veľký nápis s názvom fakulty, pod ktorým sa o niečo nižšie vľavo nachádzajú písmená identifikujúce budovu. Hodnota B pre túto kešku bude predstavovať ich jednociferný počet.
🏳️C Známa budova pošty na sídlisku Vlčince bola navrhnutá na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Tento päťpodlažný objekt so štvorcovým pôdorisom tvoril oceľový skelet so skrutkovanými spojmi, čo je aj na dnešnú dobu netradičné riešenie. V strede budovy sa nachádzalo átrium. Budova ako taká však bola navrhnutá pre špecifické telekomuniačné technológie, takže jednotlivé podlažia mali rôznu výšku, ktorej rozdiely sa pohybovali v rozsahu 0,5 až 1,6 metra. V rokoch 2017 - 2019 prešla táto budova prestavbou na kancelárske a obchodné priestory, z pôvodného riešenia zostal zachovaný len oceľový skelet. Budovu si môžete pozrieť aj z blízka, počas otváracích hodín je dostupné aj átrium ktorého prehliadku odporúčam, pre získanie neznámej hodnoty C však bude postačovať, ak z vonku na súradniciach spočítate počet písmen na svetelnom štíte pod slovenským znakom.
Po zistení potrebných premenných A, B & C dosadíte jednociferné čísla do nasledujúceho vzorca a zostáva už len odloviť kešku:
N 49° 1(B).(A-B)(C)(B+C)
E 18° 4(C).(B+B)(B-1)(A-B-C)
Na mieste sa opäť očakáva nenápadnosť, keška sa dá odloviť aj tak, aby okoloidúci netušili nejakú zákernú činnosť. Samozrejme vráťte na miesto a maskujte tak, aby nepriťahovala zbytočné pohľady.