Objav vápencovej horniny v roku 1898 v blízkosti Lietavskej Lúčky priniesol do tejto lokality mnohé zmeny. Táto hornina bola vhodná na výrobu portlandského cementu, navyše tu bola k dispozícii lacná pracovná sila a dobudovávala sa železničná trať medzi Žilinou a Rajcom. Majiteľ pozemkov pod dnešnou cementárňou bol žilinský advokát Ján Milec. Do spoločnosti sa pridali aj ďalší investori a banky a v roku 1900 bolo rozhodnuté o začatí stavby cementárne v Lietavskej Lúčke.
Spočiatku boli postavené 4 šachtové pece, 3 grafitové mlyny, baliareň a laboratórium. Koryto Rajčianky bolo presmerované tak, aby bolo možné využiť silu vody prostredníctvom turbíny. Skúšobná prevádzka bola v cementárni bola spustená v roku 1902. Počiatočný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov bol riešený pozvaním cudzincov z Čiech, Nemecka, Poľska a Ukrajiny, ktorí sa tu postupom času usadili a tiež odovzdali svoje skúsenosti ďalším majstrom, ktorých si už cementáreň vychovávala sama. Továreň priniesla do tejto lokality významnú zmenu - zo "zaostalej" osady sa stala priemyselná obec. Práca však bola sama o sebe veľmi ťažká a finančné podmienky robotníkov nepatrili k najlepším. V továrni často pracovali aj deti od 12 rokov. Aj preto táto obec zažila vysťahovaleckú vlnu pred 1. svetovou vojnou a opustilo ju mnoho rodín.
Medzivojnové obdobie bolo v tejto továrni sprevádzané predovšetkým bojom o podmienky pracujúcich. Vznikali tu odbory žiadajúce finančné i sociálne benefity. Možnosti sa však rôznili aj pod vplyvom hospodárskej krízy a poklesu výroby. Výraznejší impulz nastal počas 2. svetovej vojny, kedy došlo k výrazným investíciám do rozširovania závodu, vybudovaniu sociálnych zariadení aj obytnej kolónie rodinných domčekov pre pracovníkov. So začiatkom Slovenského národného povstania však došlo k úplnému prerušeniu výroby, pretože z továrne odišlo do žilinských kasární po zbrane viac ako 200 robotníkov.
Po oslobodení obce bola továreň uvedená opäť do činnosti a obnovila sa pôvodná výroba cementu, ktorá pod rôznymi štátnymi a súkromnými názvami pôsobí do dnes. K areálu cementární nás privedie aj táto keška. Keďže ide o lokalitu pri hlavnej ceste smerom do Rajeckej doliny, odporúčam veľkú nenápadnosť pri odlove, aby keška vydržala čo najdlhšie.