Žilinská tepláreň bola a aj v dnešnej dobe je podnikom s výrazným vplyvom na život v meste Žilina. Rozvíjajúci sa miestny priemysel v 50. rokoch so sebou priniesol potrebu centralizovanej výroby tepla, nakoľko lokálne kotolne v jednotlivých podnikoch a domácnostiach začínajúcich sídlisk spôsobovali výrazné znečistenie svojho okolia a znepríjemnenie života obyvateľov. Tepláreň bola po úvodných rokoch projektovania (1955-1961) postavená v troch etapách.
V rokoch 1964 až 1969 bola vybudovaná prvá časť s dvoma kotlami o výkonoch 75 ton vodnej pary za hodinu. Tento výkon bol využívaný nielen na dodávku tepla do najväčších podnikov v okolí (celulózky, Avie či súkenky), ale s využitím protitlakovej turbíny s generátorom o výkone 12 megawattov aj na výrobu elektrickej energie. Od svojho počiatku teda žilinská tepláreň plnila nielen účel výroby tepla, ale tiež elektriny - čo vysvetľuje aj jej vtedajšie zaradenie pod národný podnik Stredoslovenské energetické závody. Ako palivo využívali hnedouhoľný prach. V teplárni bola tiež postavená najvyššia stavba na území mesta - komín o výške 120 metrov. Na tepelný zdroj boli pripojené nielen podniky, ale tiež sídliská Hliny VI. a VIII.
Druhá etapa výstavby počas rokov 1970 až 1981 sa rozbehla v nadväznosti na potrebu zvýšiť výrobnú kapacitu. Prakticky bol zopakovaný pôvodný projekt - teda boli postavené ďalšie dva kotly s turbínou a kapacita sa zdvojnásobila. V tomto období teplárne pripájali na zdroj pary sídlisko Vlčince a prechádzali na výrobu s kombinovaným spaľovaním uhlia aj zemného plynu, s možnosťou prevádzky iba na plynovom základe.
Posledná etapa zameraná na maximalizáciu kapacít priniesla niekoľko zásadných zmien: okrem parovodov začali teplárne budovať aj horúcovody určené pre dodávky teplej vody na sídlisko Vlčince, dobudované boli nielen ďalšie dva kotly pôvodných parametrov, ale tiež ďalší s dvojnásobným výkonom a v areáli pribudol aj ďalší komín o výške 192 metrov, ktorý je do dnešnej doby najvyššou stavbou v meste Žilina. Došlo tiež k vybudovaniu odkaliska v Rosine, ktoré adrenalínuchtiví kešeri dôverne poznajú z kešiek Popolčekové jazierko I / II. Celkovo teda tepláreň vyrábala 600 ton teplej pary alebo vody za hodinu a 49 megawattov elektrickej energie.
V novodobej histórii tepláreň prechádzala rôznymi formami vlastníctva a zamerala sa primárne na modernizáciu a rekonštrukciu. V roku 2009 ako prvá tepláreň na Slovensku spustila odsírovacie zariadenie, čím sa stala najekologickejšou v krajine. Aj v čase publikovania tejto kešky prechádzajú mnohé lokality v meste výmenou parovodov za horúcovody, ktoré majú priniesť menšie tepelné straty a skvalitnenie dodávok tepla na sídliská a do podnikov.
Keška vás privedie k areálu teplárne, konkrétne neďaleko elektrickej rozvodne, z ktorej je tepláreň napojená na elektrizačnú sústavu. Keška je na (verím) bezpečnom mieste, pre jej odlov nie je potrebné nič rozoberať ani sa pohybovať v bezprostredne rizikovom prostredí. Hoci je po väčšinu času na nenápadnom mieste, pre jej výdrž určite aj ďalší kešeri ocenia nenápadnosť pri odlove a jej navrátenie na správne miesto.