Obec Sady nad Torysou vznikla v roku 1964 spojením dvoch obcí Zdoba a Byster.
HISTÓRIA OBCE ZDOBA
Prvú písomnú zmienku o obci poznáme z roku 1335, presne z opisu chotára Krásnej nad Hornádom. Tu sa spomína cesta, ktorá do Krásnej vedie zo Zdoby. V roku 1337 sa vykona súpis majetkov Benediktínskeho opátsva v Krásnej a medzi nimi sa spomína aj Zdoba. Zdoba priamo hraničila s mestom Košice, pretože Košická Nová ves v tom čase ešte neexistovala. Územím dnešnej Košickej Novej vsi prechádzala spomínaná cesta.
Zdoba taktiež priamo susedila s Krásnou nad Hornádom a dozaista patrila k základném majetku opátstva, avšak sa nezachovali dokumenty z 12. a 13. storočia, ktoré by opísali, ako opátstvo tento majetok nadobudlo. Prvá písomná zmienka o obci, ktorá sa zachovala, teda pochádza z čias, kedy už Zdoba bola rozvinutá dedina. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že história Zdoby dozaista siaha do 12. storočia. Opátstvo v Krásnej naviac získalo aj dedinu Hrašovík, ktorá sa nachádza severne od Zdoby, takže o Zdobu neboli ani žiadne spory so susedmi.
Portálny súpis Abaujskej stlice z roku 1427 udáva, že v Zdobe bolo 17 port, čiže usadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň päť obyvateľov, v Zdobe žilo minimálne 85 ľudí. Potom však dedina prešla úpadkom, pretože portálny súpis z roku 1553 udáva, že v Zdobe sa nachádzali ibe dve porty.
Súpis domov Abaujskej stlice z roku 1598 udáva, že v Zdobe sa nachádzalo 10 domov, ktoré však už nepatrili krásňanskému opátstvu, ale ostrihomskej kapitule. Inventár a urbár krásňanského opátstva z roku 1608 udáva, že v Zdobe sa nachádzajú 4 domy s celými sesiami, 4 domy s polovičnými sesiami a 4 domy prázdne.
Desiatkový súpis z roku 1565 udáva, že v Zdobe žije 11 sedliakov a jeden želiar. Ich mená sú nemeckého, maďarského a neistého pôvodu, prípadne sú nečitateľné. V posledných dvoch storočiach stredoveku teda v dobe došlo k pretrhnutiu kontinuity slovenského obyvateľstva a podobne ako v Košických Olšanoch a v Bysteri aj tu došlo k výraznejšiemu usadeniu nemeckého obyvateľstva. Aj v roku 1565 sa tu vyskytujú nemecké mená, aj keď v tom čase bol do týchto oblastí výrazný prílev maďarského obyvateľstva, ktoré utekali na sever pred Turkami.
Na prelome 17. a 18. storočia sa Zdoba takmer úplne vyľudnila. Súpis poddaných z roku 1715 udáva, že tu žili len dvaja poddaní, v roku 1720 dokonca len jeden poddaný. Poznámka v súpise z roku 1715 uvádza, že v obci sa nachádzajú opustené a spustnuté domy.
Po roku 1720 sa do obce sťahovalo nové, prevažne slovenské gréckokatolícke obyvateľstvo. Konskripcia cirkví a farárov z roku 1746 udáva, že v Zdobe sa rozpráva slovensky a maďarsky, pričom prevláda slovenčina. Podľa vierovyznania vyzerala skladba obyvateľstva takto: 10 rím. katolíkov, 30 gr. katolíkov, 2 luteráni, 3 kalvíni a 5 detí. V roku 1746 mala teda obec 50 obyvateľov a jedného gréckokatolíckeho farára, ktorý kázal v tunajšom drevenom kostlíku.
Lexikón z roku 1773 udáva, že v Zdobe sa rozpráva prevažne po slovensky. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa tu k slovenskej národnosti hlásilo 96,9 percent obyvateľov.
S keškou, prosím, narábajte opatrne! Veľa šťastia pri hľadaní!