Výšinné sídlisko z mladšej doby laténskej, sídlisko púchovskej kultúry zo staršej doby rímskej, slovanské nálezy z 9.-12. storočia, stredoveká pevnôstka. Obec sa spomína od roku 1258 ako Suchan, z roku 1264 ako Suchan, z roku 1285 ako Zuchan, z roku 1323 ako Scudchan, z roku 1359 ako Zuchan, z roku 1773 ako Sucžany, z roku 1808 ako Sučany, maďarsky Szucsány. Patrila Miklovi, synovi Detricha, neskôr hradu Sklabiňa. V roku 1321 je doložený tunajší hrad vo vlastníctve Bitera. Karol Róbert udelil Sučanom mestské výsady, oslobodil ich od prác v župe, od mýta a dal Sučanom trhové právo. Výsady obnovil kráľ Žigmund, no listina údajne zhorela v roku 1424 a Sučany sa stali zemepanským mestom a strediskom panstva Sučany, ktoré od 1541 patrilo Nyáryovcom. Panstvu patrili obce Podhradie, Nolčovo, Krpeľany a Konské. V erbe malo Pannu Máriu. V Sučanoch sa rozvinul obchod, od 15. storočia tu bol soľný sklad a do 19. storočia mýto. V roku 1557 tu bolo 84 domácností, v roku 1715 tu bolo 83 domácností, v roku 1785 obec mala 211 domov a 1290 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 221 domov a 1425 obyvateľov. Zaoberali sa obchodom, klobučníctvom, poľnohospodárstvom. V 18.-19. storočí odchádzali šafraníci najmä do Ruska. V roku 1878 postavili tehelňu. Za I. ČSR pracovali obyvatelia v poľnohospodárstve, pri ČSD, v miestnej tehelni a na píle. Silný vplyv tu mala Mestská organizácia Komunistickej strany Československa založená v roku 1922. Aktívne boli Federatívna robotnícka telovýchovná jednota, SSP (spartakiády). V roku 1928 postavili Robotnícky dom. Časté tu boli štrajky v tehelni, píle, obyvatelia sa zúčastnili na hladových pochodoch v rokoch 1932, 1935 v Martine a na 1. mája vo Vrútkach. V roku 1939 vypuklo proti fašistickému režimu politický štrajk, ktorý bol potlačený zásahom vojska. V máji v roku 1944 založili Revolučný národný výbor. Obyvatelia sa zapojili do partizánskeho hnutia a SNP. Bolo tu sídlo partizánskeho štábu Danilova. V septembri v roku 1944 sa viedli o Sučany boje, v ktorých padlo 52 osôb. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy, Pamätnou medailou SNP. Po oslobodení nastal rozvoj obce, výstavba hydroelektrárne, závodov Drevona, Prefa a modernej tehelne.
Srnie sa spomína od roku 1785 ako osada.
