Hradisko Dubodiel
Na severozápadnom okraji obce Dubodiel, na strmej a husto zalesnenej skale, rozprestierajú sa zvyšky opevnenia. Toto hradisko, hrádok či kedysi možno hrad, sa nespomína v historických prameňoch a je o ňom dostupných len mimimum informácií. Podľa všetkého tu v minulosti stála pevnosť alebo dokonca strážny hrad chrániaci komunikáciu medzi Topoľčianskym hradom a Trenčínom, a starú stredovekú cestu vedúcu cez Považský Inovec na Hrad Beckov.
Možná podoba hradu, pohľad zo severozápadnej strany
Územie obce bolo osídlené už v praveku, čo potvrdzujú nálezy z čias neolitu. Vznik opevnenia na kopci je možné datovať približne do 12. až 13. storočia, keď tu zrejme stála strážna veža, ku ktorej neskôr pribudli ďalšie objekty a prvky fortifikácie. V roku 1396 pripadli okolité pozemky rodu Beznákov, ale samotná obec Dubodiel sa prvý krát spomína až v roku 1439. Relikty hrádku sú tak zrejme staršie než súčasná obec. O význame lokality svedčí to, že 26. augusta 1963 bola vyhlásená za národnú kultúru pamiatku. Doteraz tu však neprebehol žiadny archeologický výskum, ktorý by objasnil a bližšie určil vek hrádku, jeho podobu, účel a príčinu zániku. Začiatkom 20. storočia sa tu podľa zachovaných informácií z rozprávania starých obyvateľov obce nachádzali ešte zvyšky kamenných múrov, tie však miestni rozobrali a použili pri stavbe hospodárskych budov. Dielo skazy potom zavŕšili dva kameňolomy, ťažba v ktorých z podstatnej časti zničila južnú a juhovýchodnú časť hradného kopca. Počas ťažby kameňa došlo k zníženiu kopca v porovnaní so stavom pred začiatkom ťažby, takže sa stratili takmer všetky stopy zaniknutého hradiska. Dá sa totiž predpokladať, že na plošine hradného kopca stáli hospodárske a obytné budovy, z ktorých po skončení ťažby nič neostalo.
Reliéfna mapa a reliéfna mapa so zachovanými pozostatkami opevnenia, na južnej a juhovýchodnej strane (dole) je vidieť výrazný zásah do hradného kopca
Napriek nezodpovednému prístupu k tejto historickej lokalite je na severnej strane hradného kopca možné stále badať zvyšky priekop a valov s povalenou masou kameňa. Zrejme sa jedná o fragmenty hradného opevnenia, z ktorého sa po rozobraní miestnymi obyvateľmi tiež veľa nezachovalo. Priekopa s valom sa tiahne v oblúku západo-východným smerom a pri pozornom pohľade sa dajú na vrchole valu objaviť kamene so zvyškami malty. Zhruba uprostred na severnej strane je val prerušený, tu sa mohla nachádzať vstupná brána, a kúsok od nej je dobre vidieť priehlbinu štvorcového pôdorysu, možný pozostatok bašty, veže alebo iného fortifikačného prvku. Val je jasne vidieť na reliéfnej mape, jeho dĺžka dosahuje takmer 80 metrov, čo vedie k domienke, že vzhľadom na veľkosť a členitosť pevnosti tu stál plnohodnotný (strážny) hrad. Za spomínanou priehlbinou vo vnútri areálu sa nachádza ďalšia priehlbina podlhovastého tvaru, môže sa jednať o pozostatky podpivničenej budovy. Tu leží aj najvýraznejší zachovaný kus kamenného múru, ktorý môže byť zvyškom spomínanej budovy alebo sa skotúľal z horného hradu. V západnej časti opevnenie smeruje v pravom uhle hore do svahu paralelne s priekopou. V najvyššom bode je priekopa prehradená ostatkami kamenných múrov. Mohla tu stáť budova spájajúca horný hrad s vonkajším opevnením. Za ňou sa nachádza plošina, na ktorej mohla zrejme stála ďalšia veža alebo iná stavba. Vplyvom ťažby je však už horný hrad nenávratne zničený a my len môžeme hádať, akú podobu skutočne mal.
Keška je obyčajná PETka, ktorá pri zakladaní obsahovala logbook a ceruzku. Vzhľadom na hustotu porastu nalietavých drevín odporúčam návštevu lokality od neskorej jesene do skorej jari, teda mimo vegetačného obdobia. Z hrebeňa kopca, ktorý je čiastočne nezarastený, sa do okolia ponúkajú vcelku pekné výhľady.
Zdroje: https://www.facebook.com/bunkrehrady, https://krasaslovenska.sk/2023/03/hradisko-dubodiel/