ZBOJNÍCKA JASKYŇA
Na Kurčínskej Magure som bol niekoľkokrát – chodili sme tu na čučoriedky
so sestrami a švagrom z Andrejovky (švagor tu chodil chytať ryby). Bol som
aj na evente XL Túlavé topánky Kurčínska Magura 4. 8. 2018 (Simon Cooper),
kde kamarát Rizmani, zo Žiliny, pri tej príležitosti založil na vrchole kešku a ja
som sľúbil FroggyBear – Reviewerovi (bol s nami na TT), že budem chodiť na
kontroly. Minulého roku (2022) som bol na biku skontrolovať krabku. Toho roku
(2023) s Klubom prešovských turistov, vedúci bol Ing. Ján Ducár – jaskyniar.
Takže on nám na vrchole ukázal túto jaskynku o ktorej som vôbec nevedel.
Turistický chodník ide cca 80 m nižšie.
V jaskyni
Zbojnícka jaskyňa v Kurčínskej Magure
Vo vonkajšom flyšovom pásme magurského paleogénu Ľubovnianskej
vrchoviny je niekoľko malých nekrasových jaskýň, viazaných na gravitačné
svahové deformácie – zosuvy blokového typu. Z jaskýň je doteraz naj-
významnejšia Zbojnícka jaskyňa, nachádzajúca sa v masíve Kurčínskej
Magury (893) v najseverovýchodnejšej časti Ľubovnianskej vrchoviny.
Zbojnícka jaskyňa katastrálne patrí k obci Orlov. Okolie jaskyne má
miestny názov Dubňanka alebo Dubný kameň.
Jaskynný otvor leží tesne pod Kótou 882, ktorá sa v teréne prejavuje
ako asi 2,5 – 3 m vysoký pieskovcový kopček, vystupujúci nenápadne
v zmiešanom bukovo-ihličnatom lesnom poraste. Za otvorom rozmerov
1,45 x 2,3 m začína sa jaskyňa väčším priestorom – sienkou so značne
porušeným, asi 3,5 m vysokým stropom. Schodiskovité dno jaskyne sa
od otvoru po niekoľkých metroch vyrovnáva a na krátkom úseku
prechádza na koniec vstupnej siene už vodorovne. Na konci vstupnej
časti sa jaskyňa rozvetvuje na tri pomerne úzke chodbičky.
Nápis na skale vedľa vchodu do jaskyne
Zbojnícka jaskyňa patrí svojou genézou k puklinovo-trhlinovému typu nekrasových (pseudokrasových) jaskýň. Podzemné priestory vznikli roztváraním zovretých veľmi strmých puklín (71 – 90°), prestupujúcich masívne sivohnedasté paleogénne pieskovce magurského príkrovu čerchovskej jednotky (pieskovce magurského typu), ktoré sú najmohutnejšie vyvinutým spodno-strednoeocénnym paleogénnym členom ílovcovo-pieskovcového komplexu (A. Matějka a kol., 1963) flyšového pásma.
Nápis na skale a vchod do jaskyne
Pomalým gravitačným sklzávaním pieskovcového súvrstvia (v dôsledku
tektonického porušenia ide o pieskovcové bloky) po plastickejšom ílovcovom
podloží sa pukliny postupne roztvárali, až vznikli rozmernejšie, speleologicky
prístupné podzemné priestory charakteru členitejšej jaskyne. Proces roztvárania
puklín nie je ukončený, prebieha aktívne ešte i dnes a má vcelku dlhodobý
charakter. V svahových deformáciách blokového typu sa týmto spôsobom
často vytvárajú jaskyne a jaskynné systémy (J. Pašek – J. Malgot – B. Košťák,
In: M. Matula, 1979), charakteristické aj pre iné flyšové pohoria Slovenska.
Zbojnícku jaskyňu preskúmali roku 1967 členovia Jaskyniarskeho klubu v Spišskej
Belej J. a V. Fudaly, J. Miko, V. Vadovský a autor príspevku pri jednej zo svojich
speleologických výprav.
Počas II. svetovej vojny sa v jaskyni ukrývali partizáni. Medzi staršími obyvateľmi
blízkej Legnavy sa traduje zaujímavá legenda o 12 zbojníkoch, ktorí v jaskyni sídlili
dlhé roky, každý vo svojej obývacej miestnosti. Po nociach sa zbojníci vydávali na
zboj do neďalekého Poľska a Haliče. Tunajším obyvateľom neubližovali.
V povedomí občanov Legnavy je Zbojnícka jaskyňa známa 250 – 300 rokov.
Stanislav Pavlarčík: Zbojnícka jaskyňa v Kurčínskej Magure (krátene)
Keška je ukrytá oproti vchodu do jaskyne pod skalou – viď fotohint.