Univerzitné zlato / University's gold EarthCache

Univerzitné zlato / University's gold

Zlato sa tu nenachádza, ale tento unikátny žltý travertín, ktorý zdobí budovu rektorátu Univerzity Komenského, sa naozaj môže nazvať zlatom. Travertín je druh horniny, ktorá vzniká zrážaním vápenca z minerálneho prameňa, najčastejšie teplého sladkovodného prameňa. Táto hornina sa tvorí z vápenatých usadenín, ktoré zostávajú na povrchu zeme po odparení vody. Silne žltkastý travertín na budove rektorátu pochádza z Bešeňovej, kde sa nachádza travertínová kopa. Tématike travertínu sa venujem aj v jednej z mojich EarthCaches o travertínovej kope Sivá brada (GCAD097).

There is no gold in this place, but this unique yellow travertine that adorns the building of the Rector's Office of Comenius University can indeed be called gold. Travertine is a type of rock that is formed by the precipitation of limestone from a mineral spring, most often a warm freshwater spring. This rock is formed from calcareous deposits that remain on the surface of the ground after water has evaporated. The strongly yellowish travertine on the building of the Rector's Office comes from Beseňová, where there is a travertine mound. I discuss the travertine also in one of my EarthCaches about the Sivá brada travertine mound (link in Slovak part of the text).

Bešeňovská travertínová kopa / Travertine mound in Bešeňová

Vznik travertínu v Bešeňovej / Travertine formation in Bešeňová

Ako som už vyššie spomínal, travertín vzniká vyzrážaním a sedimentáciou minerálneho prameňa, poďme si to podrobnejšie popísať. 

Minerálna voda prechádzajúca cez vápencové vrstvy v zemi rozpúšťa uhličitan vápenatý (CaCO3) obsiahnutý vo vápenci. Voda bohatá na minerály následne vyviera na povrch. Neskôr sa voda začne odparovať, dochádza k zníženiu tlaku oxidu uhličitého (CO2) obsiahnutého vo vode. To má za následok, že uhličitan vápenatý sa stáva menej rozpustným a začína sa zrážať ako pevný materiál. Postupné vrstvenie a usadzovanie sa tohto materiálu vedie k vytvoreniu travertínu. Bubliny oxidu uhličitého vytvárajú charakteristickú pórovitú štruktúru. Spravidla platí, že čím dlhšie sa travertín usádza, tým je pevnejší a trvácnejší. Vďaka zlúčeninám železa v minerálnom prameni je Bešeňovský travertín pestrofarebný. Rozdielny obsah železa vo vode sa prejavuje aj na povrchu striedaním bielych, červených, žltých a oranžových vrstiev. V zime je obsah železa vyšší a povrchové vrstvy sú červenšie, v suchom lete, keď sa do vody nedostáva toľko prímesí s presakujúcou povrchovou vodou, je kaskáda svetlejšia.

Bešeňovský travertín sa kedysi aj ťažil, vďaka čomu môžeme vidieť jeho využitie na budove rektorátu. Vinou hydrologických vrtov v oblasti Bešeňovej vyschli tamojšie pramene, ktoré pomáhali tvorbe travertínových kôp. Neskôr kvôli zachovaniu tohto unikátneho miesta sa zastavila aj ťažba a kameňolom ostal opustený. Dnes je toto miesto vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. V dnešnej dobe ho môžeme vidieť napríklad aj v Ženeve na Paláci národov.

As I mentioned before, travertine is formed by precipitation and sedimentation of a mineral spring, let's describe it in more detail.

Mineral water passing through the limestone layers in the ground dissolves the calcium carbonate (CaCO3) contained in the limestone. The mineral-rich water then bubbles to the surface. Later, as the water begins to evaporate, the pressure of the carbon dioxide (CO2) contained in the water is reduced. This results in the calcium carbonate becoming less soluble and beginning to precipitate as a solid material. The gradual layering and settling of this material leads to the formation of travertine. The carbon dioxide bubbles form a characteristic porous structure. As a rule, the longer the travertine settles, the stronger and more durable it becomes. Thanks to the iron compounds in the mineral spring, the travertine from Bešeňová is colourful. The different iron content of the water is also reflected on the surface by the alternation of white, red, yellow and orange layers. In winter, the iron content is higher and the surface layers are redder; in dry summer, when the water does not receive as many impurities with seeping surface water, the cascade is lighter.

The travertine from Bešeňová was also once mined, which is why we can see its use on the building of the Rector's Office. Due to hydrological drilling in the area of Bešeňová, the local springs that helped the formation of the travertine crusts have dried up. Later, in order to preserve this unique place, mining was stopped and the quarry was abandoned. Today, the site has been declared a protected landscape area. Nowadays it can also be seen, for example, in Geneva at the Palais des Nations. Nowadays it can also be seen, for example, in Geneva at the Palais des Nations.

Zlatá Právnická fakulta / Golden Law faculty

Štruktúra a vlastnosti / Structure and characteristics

Travertín sa vyznačuje svojou jedinečnou a rozmanitou štruktúrou. Hlavným charakteristickým znakom travertínu je jeho vrstevnatá štruktúra, kde každá vrstva predstavuje postupné ukladanie minerálov v rôznych obdobiach. Tieto vrstvy sa môžu líšiť farbou a textúrou. Okrem vrstevnatosti je travertín tiež známy svojou pórovitosťou. V jeho štruktúre nájdeme množstvo malých dutín a pórov, ktorých vznik je popísaný vyššie. Travertín má zvyčajne zrnitú alebo nepravidelnú textúru v dôsledku kryštalizácie vápenatých minerálov, ako sú kalcit alebo aragonit, ktoré sú rôzne formy uhličitanu vápenatého.
Okrem týchto hlavných minerálov môže obsahovať aj ďalšie, ako napríklad kremeň alebo železnaté zlúčeniny, ktoré travertínu dodávajú rôzne farebné odtiene. Čistý travertín tvorený výhradne kalcitom (uhličitan vápenatý) má má zvyčajne svetlú, krémovú alebo bielu farbu. Prítomnosť železa a mangánu vo travertíne spôsobuje červené, hnedé alebo žlté sfarbenie. Železnaté zlúčeniny, napr. hematit, môžu travertínu dodávať červenohnedý odtieň, zatiaľ čo limonit poskytuje žltú až hnedú farbu. Prvky železa môžeme pozorovať aj na Bešeňovskom travertíne na budove, kde môžeme vidieť jednotlivé vrstvy, ktoré vznikli rôznym zložením vody z prameňa.
Zaujímavosťou travertínu je aj to, že v ňom môžeme nájsť fosílie. Na povrchu travertínu sa objavujú pravidelné alebo nepravidelné vzory, ktoré vznikajú v rôznych fázach rastu a pri rôznych podmienkach sedimentácie.

Travertine is characterised by its unique and varied structure. The main characteristic feature of travertine is its layered structure, where each layer represents the successive deposition of minerals at different times. These layers can vary in colour and texture. In addition to its layering, travertine is also known for its porosity. In its structure we find many small cavities and pores, the formation of which is described above. Travertine usually has a granular or irregular texture due to the crystallisation of calcareous minerals such as calcite or aragonite, which are different forms of calcium carbonate.
In addition to these main minerals, it may also contain other minerals, such as quartz or iron compounds, which give travertine different colour shades. Pure travertine composed entirely of calcite (calcium carbonate) is usually light, creamy or white in colour. The presence of iron and manganese in travertine causes a red, brown or yellow colour. Ferrous compounds, such as hematite, can give travertine a reddish-brown hue, while limonite gives a yellow to brown colour.
Another interesting feature of travertine is that fossils can be found in it. Regular or irregular patterns often appear on the surface of travertine, which are formed at different stages of growth and under different conditions of sedimentation.

Štruktúra travertínu na fakulte / Structure of travertine on faculty's building

Zdroje/Sources:
https://geologyscience.com/rocks/sedimentary-rocks/non-clastic-sedimentary-rock/travertine/?amp
http://geopaleo.fns.uniba.sk/aubrecht/publication/Misik-publikacie/3-Ostatne/Misik-ost59.pdf
Prvá fotografia pochádza z wikipedie, zvyšné fotografie sú vytvorené autorom kešky.