Tak a je to tu. Pre niekoho obyčajný deň, ako každý iný, pre iných oštara, lebo treba isť o jeden deň viac do práce, pre ďalších KONEČNE možnosť vyplniť si prázdne políčko v geokalendári či získať písmenko Y do abecedného zoznamu nájdených kešiek. A k tomu nám aj groundspeak za účasť na evente v tento zriedkavý deň udelí aj suvenír. Tak vás teda srdečne pozývam na naše stretnutie. Keď som tu robila prvý event k tejto tematike v roku 2016, ešte som netušila, že to niekedy dotiahnem už na jeho tretie pokračovanie :)
Okrem klasického klábosenia o geocacingu sa nám môže pošťastiť vidieť aj krásny západ slnka. To však samozrejme závisí od počasia. Bude zapadať o 17:28, takže zhruba v polovici eventu. Aké bude, to si môžte vopred pozrieť napríklad tu: ventusky.
Rok 2024 je priestupný a vďaka vloženému 29. februáru má celkom 366 dní. Čo rečou supermarketov znamená , že sme získali 24 bonusových hodín pre každého. V tomto roku môžu výnimočne ľudia narodení 29. februára oslavovať svoje narodeniny počas toho pravého dňa. Február je tiež posledným celým mesiacom v období astronomickej zimy. Ďalšou zvláštnosťou februára je fakt, že je najkratším mesiacom v roku a to aj vtedy, keď je o deň dlhší. V rímskom kalendári bol február posledným mesiacom v roku. Práve preto má tento mesiac premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v priestupnom roku jeden deň. Pri prechode z juliánskeho na gregoriánsky kalendár sa tento zavedený postup nemenil. Gregoriánsky kalendár u nás používame od roku 1582 (v Anglicku od roku 1752, v Rusku od roku 1918!) a v ňom sa za priestupný rok považuje taký rok, ktorého letopočet je deliteľný štyrmi a ako si ľahko overíte, 2016 deliteľný štyrmi je. Pozor, aj u priestupných rokov platí, že každé pravidlo má svoje výnimky. Tá sa vzťahuje na roky celých storočí. Z nich len tie sú priestupné, ktorých počet storočí je deliteľný štyrmi. Napr. roky 1600 alebo 2000 priestupné boli (potom až 2400 atď.), pretože 16, 20, 24 sú deliteľné štyrmi, rok 1900 z rovnakého dôvodu priestupným nebol. Priestupný rok sa zaviedol preto, aby občiansky rok čo najlepšie odpovedal roku tropickému. Ten nemá nič spoločného s rovníkovou Afrikou, ale je to doba, za ktorú sa vystriedajú štyri ročné obdobia, rečou hvezdárov je to doba od jedného prechodu Slnka tzv. jarným bodom do druhého prechodu, čo trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,7 sekundy.
Ako vznikol prestupný rok?
Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvý systém údajne zaviedol v roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní rozdelených na desať mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Rok sa začínal marcom a končil decembrom. Dedičstvo systému sa v dnešnom roku prejavuje v názvoch mesiacov. September, hoci je dnes deviatym mesiacom, nesie meno siedmeho mesiaca, náš dvanásty mesiac december má meno desiateho mesiaca. Rovnako je to aj s ďalšími mesiacmi poslednej tretiny roka. Marec, máj a jún nesú zasa meno podľa rímskych bohov.
Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v siedmom storočí pred Kr. pripojil na koniec roka dva ďalšie mesiace január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte deň, aby celkový počet dní 355. Chýbajúce dni roka sa dorátavali v prechodných obdobiach.
Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku 45 pred Kr. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom tri roky mali 365 dní a štvrtý priestupný 366 dní. Tento systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16. storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto období na desať dní.
Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola a bol prijatý pápežom Gregorom XIII. v súlade z inštrukciami Tridentského koncilu (1545-1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovovanie termínu Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582.
Rok v gregoriánskom kalendári je stanovený oveľa presnejšie – má približne 365,2425 dňa. Rozdiel medzi skutočnou a kalendárovou dĺžkou roka je približne pol minúty. Chybu – jeden deň navyše, ktorú produkoval Juliánsky kalendár raz za 128 rokov, vytvára iba raz za 3 300 rokov. Výpočet priestupného roku bol stanovený presnejšie: aby bol rok považovaný za priestupný musí byť deliteľný číslom štyri, pričom však nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však deliteľný číslom 400, je taktiež priestupný.
Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia, kedy spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a pobaltské krajiny.
V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november. Protestantské krajiny pristupovali na nový kalendár oveľa neskôr, napríklad Anglicko ho prijalo až v roku 1752. Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január. Napríklad v Anglicku a v ďalších krajinách bol dovtedy za začiatok roka uznávaný 25. marec. Tento termín vychádza z jarnej rovnodennosti, ktorá bola začiatkom roka už v prvých kalendároch najstarších civilizácií.
Kurióznym spôsobom zavádzali Gregoriánsky kalendár vo Švédsku, kde v roku 1700 začali postupný prechod z Juliánskeho kalendára s plánom synchronizovať sa v roku 1740 s gregoriánskym. Urobili však chyby v rokoch 1704 a 1708 a rozhodli sa radšej pre návrat k Juliánskemu kalendáru. V roku 1712 preto pridali k februáru dva dni navyše, a tak mal tento február 30 dní. Neskôr sa Švédi rozhodli pre prechod na nový kalendár podobným spôsobom ako ostatné národy a v roku 1753 vypustili 11 dní.