Cukrovar vo Vlčkovciach patril v Trnavskom kraji k mladším a menším. Nachádzal sa v obci Vlčkovce (v minulosti Farkašín), len pár kilometrov od Trnavy. Je menej známy, hoci jeho dva komíny sú viditeľné v širokom okolí a spolu s vežou kostola od Michala Milana Harminca prestavujú špecifickú siluetu obce Vlčkovce. Cukrovar al zaujímavú históriu. Kým jeho starších a väčších bratov zakladali a vlastnili grófi a baróni, vlčkovský cukrovar založil veľkostatkár Jozef Slezák ako roľnícky cukrovar v čase rozmachu cukrovarníctva, čo nemá na území Slovenska obdobu a podobné roľnícke cukrovary sa nachádzajú až v Čechách. V čase svojej slávy zamestnával ľudí zo širšieho okolia Vlčkoviec, najmä susedných Križovian nad Dudváhom a Opoja. Okolo cukrovaru sa sústredil aj kultúrny život obcí čo podnietilo ich rozvoj, čo predstavuje lokálnu hodnotu. Zaujímavý je rovnako aj po architektonickej a urbanistickej stránke.
Cukrovar založil v roku 1925 veľkostatkár Jozef Slezák starší ako Slovenský roľnícky cukrovar, účastnícka spoločnosť Farkašín1 a založil ho takpovediac „na truc“ voči trnavskému cukrovaru Stummerovcov. V rámci oživenia hospodárstva obcí v okolí Trnavy v čase krízy v polovici 20. rokoch navštívil Slezák vedenie trnavského cukrovaru s tým, že zabezpečí zvoz cukrovej repy z pol tucta okolitých obcí. Po tom, ako dostal zo strany vedenia trnavského cukrovaru nevýhodnú ponuku, rozhodol sa postaviť vlastný cukrovar, ktorý vznikol v období vrcholiaceho rozmachu cukrovarníctva v Československu. V rovnakom období vznikli aj ďalšie dva cukrovary v Nitre a v Bratislave v rámci chemického podniku Dynamit Nobel, A.G.2 Cukrovar vo Vlčkovciach možno zaradiť medzi najmladšie cukrovary na Slovensku, lebo neskôr bol založený už iba cukrovar v Nitre a až za socializmu cukrovary v Rimavskej Sobote a Dunajskej Strede.
Stavebný vývin cukrovaru Cukrovar ako architektonický celok vznikol viacmenej naraz, ale aj tak ho možno rozdeliť na niekoľko vývojových etáp. Prvou bola výstavba v roku 1925, kedy bol cukrovar dokončený a funkčný, no po hneď prvej kampani bol rekonštruovaný a rozšírený, čo možno považovať za druhú etapu. Ďalšie stavebné úpravy a zásahy sa udiali až neskôr v 40. rokoch 20. stororčia a týkali sa skôr okolitých budov a pridružených prevádzok ako samotnej výrobnej budovy.
Cukrovarské komíny dodnes predstavujú výraznú dominantu.
Sú umiestnené pri pravom rohu juhovýchodnej
fasády kotolne. Pôvodne bol však postavený iba jeden
komín. Projekt vypracoval v júni 1925 diplomovaný inžinier
a staviteľ továrenských komínov A. Schulz zo Sučian.
Táto drobná firma spadala pod Schulzovské parotelehne,
úč. spol. Na komíne je dodnes tabuľka s menom realizátora.
Komín mal odvádzať spaliny z dvoch a neskôr
z troch kombinovaných cylindrových trubkových kotlov
po 260 m2 výhrevnej plochy. Podľa projektu8 konštrukcia
komína pozostáva z troch častí. Podzemných základov
hlbokých 3 m, ktoré tvorí betónová doska o priemere
9 m a hrúbky 1,2 m a ďalej z výmurovky z tehál. Nad
zemou sa nachádza 8 m vysoký kruhový podstavec, vymurovaný
z ostropálených tehál, ktorý pokračuje do samotného
telesa komínu, stĺpu, vysokého 47 m. Projektová
dokumentácia popisuje aj 138 kusov stúpacích želiez,
ktorými sa dalo vyšplhať do vrchola komína. Oba komíny
sú vysoké 55 m s hornou svetlosťou 1,7 m. Existuje viacero
fotografií areálu cukrovaru z vrchola komína.
Počas II. svetovej vojny bol jeden z komínov prestrelený
a pri dobrých svetelných podmienkach je vo vrchole komína
viditeľná diera po guľke, ktorou preniká svetlo.