SK: listing 
cache 
V dnešný deň, 22. januára, sa presne pred 100 rokmi narodil J. Em. Ján Chryzostom kardinál Korec (* 22. január 1924, Bošany – † 24. október 2015, Nitra). Bol slovenský rímskokatolícky duchovný, kardinál a diecézny biskup nitrianskej diecézy.
Životopis
V roku 1939 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Kňazskú vysviacku prijal tajne 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného. Dňa 24. augusta 1951, ho ako 27-ročného biskup Pavol Hnilica vysvätil v Bratislave v byte na Vilovej 7 na biskupa (tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež Pius XII. pre komunistické krajiny). Od biskupského svätenia používa rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. Chrysostomos znamená Zlatoústy a označuje osobu s darom výrečnosti.
V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Túto činnosť vykonával tajne, pretože nemal od komunistického režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť.
V roku 1958 sa o neho začala zaujímať štátna bezpečnosť. Zatkli ho a 11. marca 1960 bol odsúdený za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v Prahe na Pankráci, Ruzyni, vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. Z väzenia bol prepustený v roku 1968. Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku 1984 pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Naposledy ako 57-ročný pracoval ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke.
Popri tom však neustával vo svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu štátnej moci. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na Slovensku. Oficiálne biskupské insígnie dostal v roku 1969, 18 rokov po vysvätení za biskupa, na audiencii u pápeža Pavla VI.
V roku 1990 sa stal rektorom bratislavského seminára. 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sídelného biskupa do Nitry. Krátko na to, 28. júna 1991, ho menoval za kardinála a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme.
Nikdy nevolil pápeža, pretože pri voľbe Jána Pavla II. v roku 1978 ešte nebol členom konkláve a pri voľbe Benedikta XVI. v roku 2005 už mal viac ako 80 rokov.
V roku 1999 v súlade s Kódexom cirkevného práva, podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk pápeža, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu nitrianskej diecézy. 9. júna 2005 Svätá stolica oznámila, že pápež Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu.
Zomrel 24. októbra 2015 vo veku 91 rokov a je pochovaný je v dolnej lodi Baziliky sv. Emeráma na Nitrianskom hrade, ako si to sám želal. So zosnulým emeritným biskupom sa prišlo rozlúčiť dvadsaťšesť biskupov, vrátane troch kardinálov, stovky kňazov a rehoľníkov a tisícky veriacich. Medzi nimi aj apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana, kardináli Jozef Tomko, Stanisław Dziwisz a Joachim Meisner, biskupi a zástupcovia biskupských konferencií z okolitých krajín. Prítomní boli aj traja najvyšší slovenskí ústavní činitelia – prezident SR Andrej Kiska, predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini a predseda vlády SR Robert Fico.
Svoju vieru nikdy nezaprel a patril k najväčším morálnym autoritám Slovenska.
Kritika
Časť verejnosti mu vytýkala, že prejavoval pozitívny postoj voči Jozefovi Tisovi a prvej Slovenskej republike. Poukazujú napríklad na to, že v roku 1990 odhalil Jozefovi Tisovi pamätnú tabuľu v Bánovciach nad Bebravou alebo 18. apríla 1997 pri príležitosti 50. výročia Tisovej popravy odslúžil v Nitre zádušnú omšu. Je tiež známy jeho výrok o tom, že Jozef Tiso po celú existenciu štátu nepodpísal jediný trest smrti, alebo iné vyjadrenie, že mu nie sú známe žiadne dôkazy o Tisovej vine. V auguste 1997 sa verejne zastal exilového historika Milana Stanislava Ďuricu v súvislosti s jeho kontroverznou knihou Dejiny Slovenska a Slovákov, ktorá obhajuje viacerých politikov z obdobia prvej Slovenskej republiky, ako aj vojnovú republiku samotnú.
Bol verejným obdivovateľom dvoch slovenských premiérov - Vladimíra Mečiara a Roberta Fica. Obidvom nejedenkrát pomohol. Vladimír Mečiar ho pravidelne navštevoval v Nitre, on zase na oplátku prispieval do provládneho denníka Slovenská republika. Ficovi poslúžil naposledy pri prezidentských voľbách v roku 2014. Fotografie s chorým kardinálom však verejnosť nepresvedčili. Fico prehral.
Ocenenia
Za pevné postoje a nezlomnú vieru mu boli udelené viaceré ocenenia a čestné doktoráty. Jeho celoživotnú prácu ocenili aj na zahraničných univerzitách, a to na katolíckej Univerzite Notre Dame du Lac v South Bende (1986), Univerzite Svätého srdca v Bridgeporte (1992) a na Katolíckej univerzite vo Washingtone (1993). Ďalšie čestné doktoráty mu boli udelené na poľskej Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského (2003) a britskej Univerzite Liverpool hope (2014).
Na Slovensku získal Ján Chryzostom Korec čestný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (1998) a v roku 2004 obdržal Zlatú knihu univerzity ako najvyššie udeľované ocenenie, ďalšie čestné doktoráty mu udelili na Trnavskej univerzite (2004) a Katolíckej univerzite (2009).
V roku 1993 získal francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie II. stupňa, v roku 1995 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 1999 štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy.
Roku 1994 sa stal čestným občanom mesta Nitra.
100. výročie narodenia v roku 2024
Pri tejto príležitosti vydala Národná banka Slovenska striebornú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 10 eur. Nájdeme na nej latinský nápis UT OMNES UNUM SINT (Aby všetci jedno boli), osobné heslo kardinála, ktoré má aj vo svojom erbe.
Slovenská pošta pripravila príležitostné pečiatky a poštovú známku z emisného radu Osobnosti s portrétom kardinálov Jozefa Tomka (1924 – 2022) a Jána Chryzostoma Korca (1924 – 2015).
Kardinál Korec býval v rokoch 1974-1990 v byte na Vilovej 7 a tajne tu vysvätil okolo 120 kňazov, z toho 24 Saleziánov. Včera tu bola nad vchodom slávnostne odhalená pamätná tabuľa.
Cache nájdeš pri vchode, kde Korec býval. Krabičku otvoríš stlačením v strede vrchnáku a zatvoríš stlačením po bokoch (musí cvaknúť). Žiaden bonus nebude.
gFTF nie je nijako obmedzované.