SK: listing 
cache 
V dnešný deň, 11. marca, sa presne pred 100 rokmi narodil J. Em. Mons. Jozef kardinál Tomko (* 11. marec 1924, Udavské – † 8. august 2022, Rím, Taliansko), ktorý bol slovenský rímskokatolícky kardinál, arcibiskup, náboženský spisovateľ, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Po smrti kardinála Alberta Vanhoyea 29. júla 2021 sa stal najstarším žijúcim členom kolégia kardinálov.
Kňaz
V roku 1943 vstúpil do kňazského seminára a začal študovať teológiu na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. V jeseni 1945 bol poslaný na štúdiá do Ríma. Vtedy ani len netušil, že rodnú dedinu a rodičov bude môcť znovu navštíviť až v roku 1968, teda po 23 rokoch. Za kňaza bol vysvätený v roku 1949 v Ríme.
V roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme (dnes Pápežský slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme), ktorý sa stal najvýznamnejšou cirkevnou, národnou a kultúrnou ustanovizňou Slovákov v Ríme.
Arcibiskup
Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Keďže bolo potrebné prebudovať cirkevnú štruktúru v duchu Druhého vatikánskeho koncilu a uvádzať do života jeho uznesenia, býval v tých časoch veľmi zaneprázdnený.
Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke v Ríme. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Za svoj biskupský znak si s pomocou spolubratov vyvolil zemeguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský kríž na troch vŕškoch a nad ním sú tri ľalie. Pod erbom je jeho motto, inšpirované sv. Pavlom: „Ut Ecclesia aedificetur“, čiže „Aby sa Cirkev vzmáhala“. Tri symboly naznačujú, akú Cirkev chce budovať: katolícku, svetovú (zemeguľa), slovenskú, cyrilometodskú (kríž na trojvrší) a diecéznu, košickú (tri ľalie, z ktorých jedna je zakrytá krížom).
18. októbra 1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi. Inde sa zas prejavovali konzervatívne tendencie a neochota meniť tradičné formy náboženskej úcty a obradov.
Kardinál
Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej z rímskych kongregácií. Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po pápežovi, ktorý má zodpovednosť za Cirkev na celom svete, mal na starosti najväčšiu časť sveta. Ako prefekt absolvoval viac ako sto ciest na misijné územia, z toho až 52 do Afriky. V misiách zriadil 185 nových diecéz a vikariátov, otvoril desiatky nových seminárov, vysvätil 65 biskupov a množstvo kňazov. Misie mu prirástli k srdcu, venoval im najlepšie roky života.
Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii. Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
V niekoľkých prípadoch plnil funkciu pápežského legáta. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v Guadalajare (Mexiko) v októbri roku 2004. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v Bratislave – Petržalke v septembri roku 2005, ktorého vyvrcholenie bolo v areáli Kostola Svätej rodiny. Benedikt XVI. menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý Univerzitný medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od 9. do 13. novembra 2005 v španielskom meste Murcia.
Celkovo bolo v dejinách menovaných takmer 3000 kardinálov. Jednou z najdôležitejších úloh kolégia kardinálov je voľba pápeža z vlastných radov. On sa na konkláve nikdy nezúčastnil. V roku 1978, keď bol zvolený Ján Pavol II., ešte Jozef Tomko nebol kardinálom a počas konkláve v roku 2005, keď sa stal pápežom Benedikt XVI., mal už viac ako 80 rokov, a teda nemohol voliť ani byť zvolený.
Návrat na Slovensko
Hoci žil v Ríme 77 rokov, nikdy neprestal hovoriť spisovne rodnou rečou. Na Slovensko sa vrátil v roku 1989, aby vysvätil nového spišského biskupa Františka Tondru.
Ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov slovanského pápeža často sprevádzal na apoštolských cestách. Aj na pamätnej prvej ceste na Slovensko v apríli 1990, keď pápež vo Vajnoroch prorocky pobozkal slovenskú zem a požehnal vyše dvesto základných kameňov pre nové kostoly.
Vystúpil na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Vo svojom prejave zdôraznil návrat ku koreňom našej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti.
Počas druhej cesty Jána Pavla II. na Slovensko v roku 1995 sa dôkladne pripravoval na kanonizáciu troch košických mučeníkov, zaujímal sa aj o prípady všetkých slovenských kandidátov, medzi inými Anny Kolesárovej, Michala Buzalku či Titusa Zemana.
15. septembra 2001, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, počas slávnostnej svätej omše posvätil nový kostol Sedembolestnej Panny Márie (teraz Kostol sv. Arnolda Janssena) a Misijný dom Arnolda Janssena na Krupinskej v Petržalke. Novovybudovaný katolícky kostol zasvätený patrónke Slovenska je súčasťou nového Misijného domu, ktorý je sídlom kňazského seminára Spoločnosti Božieho Slova a slúži ako formačné centrum budúcich misionárov. Kardinál Tomko vyjadril radosť, že bratislavská mestská časť Petržalka má ďalší, už tretí nový kostol.
Ocenenia
Vo viacerých krajinách ho poctili čestným doktorátom; Callumet College, Hamond, Indiana (USA); Fu Jen University, Tchaj-pej (Taiwan); Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Teologická fakulta vo Varšave; Universidad de Estado, Buenos Aires (Argentína); Universidad Catolica, Buenos Aires (Argentína) ...
Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. decembra 2001 čestný doktorát udelila Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát. V apríli 2006 mu bol udelený titul Doctor honoris causa Katolíckou univerzitou v Ružomberku.
Obdržal Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne (Luxembourg, 1988); Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky (Bratislava, 1995); Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, Argentína (Buenos Aires, 1999). V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa.
Úmrtie a pohreb
Slúžil siedmim pápežom od Pia XII. až po Františka a stal sa jedným z najznámejších Slovákov vo svete. Kardinál Tomko zomrel 8. augusta 2022 vo veku 98 rokov vo svojom byte v Ríme. Posledná rozlúčka sa uskutočnila 11. augusta 2022 o 11:00 vo vatikánskej bazilike sv. Petra pri oltári katedry.
Na základe jeho osobného priania boli pohrebné obrady a aj jeho ostatky uložené v Dóme svätej Alžbety v Košiciach, kde mal pripravenú hrobku. Zomrel ako najstarší kňaz Košickej arcidiecézy. Kardinálove pozostatky boli 11. augusta 2022 dovezené vládnym špeciálom na bratislavské letisko. Privítali ho predstavitelia vlády a parlamentu, spolupracovala Čestná stráž OS SR a Vojenská hudba Banská Bystrica. Pohrebný obrad sa uskutočnil 16. augusta o 11:00 v Košiciach. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Tomka bol kardinál Dominik Duka OP, emeritný pražský arcibiskup. Pohrebné obrady hudobne doprevádzal zbor a orchester Zboru sv. Cecílie pri Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
Kardinál Jozef Tomko je pochovaný v krypte Dómu svätej Alžbety.
100. výročie narodenia v roku 2024
Pri tejto príležitosti Slovenská pošta pripravila príležitostné pečiatky a poštovú známku z emisného radu Osobnosti s portrétom kardinálov Jozefa Tomka (1924 – 2022) a Jána Chryzostoma Korca (1924 – 2015).
Úloha
Pri vchode do misijného domu je otočná zemeguľa a vedľa nej strieborný nápis, ktorý má A slov, celkovo BC písmen.
Vpravo dole na fasáde misijného domu je nápis, ktorý obsahuje D číslic.
Vo zvonici kostola sa nachádza F zvonov. Obzri si ju radšej z viacerých strán.
final: N 48° 07.AFC' E 017° 05.CBD'
Negatívny atribút je polopravda. Odhákni celú cache a loguj mimo. Vráť ju (a ukry) na pôvodné miesto presne tak, ako si ju našiel.
Tip na objavovanie: Ak si chceš vnútorný areál pozrieť, príď pred alebo po sv. omši a pozri si výjav z mariánskeho zjavenia v mexickom meste Guadalupe.