Tabuľa Hungariae

Michal Rožeň sa narodil v zemianskej rodine Rožňovcov v Rožňových Míiticiach okolo roku 1490, rodina Rožňovcov patríla v 15, a 16, storočia medzí významné šľachtické rodiny Trenčianskej stolice, a tak si mohla dovoliť financovať niektorému zo synov štúdiá.

Michal, syn Osvalda z Rožňových Mitíc, získal titul bakalára slobodných umení vo Viedni. V roku 1508 je zapísaný v matrike Viedenskej univerzity ako „Michal Rožen de Mytta nobilis de Ungaria“. Po získaní titulu bakalára študoval aj v Krakove. V rozmedzí rokov 1510 až 1514 pôsobil ako sekretár uhorského primáša a arcibiskupa Tomáša Bakócza, pre ktorého vypracoval podklady k prvej dodnes zachovanej mape Uhorska, a teda aj Slovenska. Podľa posledných historických výskumov a publikovaných štúdií významného slovenského historika kartografie Juraja Žudela, ale aj maďarského historika L. Benderfyho, je Michal Rožeň tajomný Lazarus, autor prvej známej kompletnej mapy Uhorska, a teda zároveň aj Slovenska či Chorvátska.

Tzv. Lazarova mapa sa považuje za základné kartografické dielo, ktoré na nasledujúcich takmer 200 rokov ovplyvnilo mapové zobrazovanie Uhorska a jeho jednotlivých častí. Vroku 2007 zaradilo UNESCO Lazarovu Tabulu Hungariae medzi výnimočné diela patriace do kategórie Pamäť sveta. Tabula Hungariae vyšla tlačou v roku 1528. Michal Rožeň sa na neskoršej príprave mapy do tlače nepodieľal, nakoľko z Ostrihomu odišiel. Vrátil sa do Trenčína a pôsobil v službách Hedvigy Tešínskej, vdovy po Štefanovi Zápoľskom, na Trenčianskom hrade. Podľa levočskej Sperfogelovej kroniky (1516 — 1537) sa aktívne zúčastnil na strane Jána Zápoľského v boji o uhorskú kráľovskú korunu proti Ferdinandovi Habsburskému. Medzitým vstúpil do cisterciánskej rehole a na odporučenie svojej pani Hedvigy Tešínskej, z jej vôle a ako odvďačenie za dobré služby, sa od roku 1518 stal opátom v cisterciánskom kláštore v Spišskom Štiavniku. Na jeseň roka 1542 Michal Rožeň zomrel ako posledný opát cisterciánskeho kláštora Panny Márie v Spišskom Štiavniku.

Pre obec je identifikácia autora najstaršej mapy Uhorska a Slovenska ako Michala Rožňa významné zistenie. Vďaka výskumom archivára Juraja Žudela sa Mitice môžu hrdiť, že sú rodiskom zakladateľa slovenskej i uhorskej kartografie.

Ku keške

Keď bol Michal mladý mal pobehané aj lesy všade na okolo, chodil na skaly, k potokom, prameňom a na rozľahlé lúky nad Miticami. Na svoje výpravy ale nechodil sám – chodil som svojim priateľom Caesarom Ascii (aké zvláštne Talianske meno). Keď boli ešte mladý, rozhodli sa skryť poklad na jednej z mnohých skál nad Miticami – na tej skale sa im páčil hlavne výhľad. Jeho miesto popísali v zašifrovanej správe:

796%(2-') /)7/= 79 2 vz v{pxxt ) rsz rxpwyzp (%:%. 43>36 2% 8)6)2 o 8)2 89 2-) .) 2% 4%6%(9 o >:30 7- 6%(7). .)(23(9',7-9 ')789 % 2)0)> >% 13/6% % 16%>9 %0)&3 /)( 7% 2% 83 2)'-8-7p

(Na vylúštenie budete potrebovať aj jedno číslo. Je to posledné dvojčíslie roku, kedy bola vytlačená Lazarusova mapa.)

Keška je hore na skale (keď stojíš na výhľade - tam sú pozostatky ohniska - tak sa otoč doľava a choď pár metrov rovno, ocitneš sa pár centimetrov nad keškou), - riaď sa hintom a fotohintom.

Happy caching!