HUBY
(lat. Fungi, staršie Mycetalia, vlastné huby/pravé huby - Eumycota, nesprávne Mycophyta)
sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.
Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr na živočíchy,
lebo podobne ako ony závisia od vytvárania biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy
a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami,
bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka,
jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica . Huby sa dokážu rozmnožovať nepohlavne,
napríklad rozpadom stielky alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc),
ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské.
Niektoré jednobunkové huby (kvasinky) sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
Početnosť
Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria
tzv. nižšie huby, ktoré sa dajú pozorovať len pod mikroskopom. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími
plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.
Hubárstvo
Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva etnomykológia.
Hubárstvo je najrozšírenejšia záľuba dospelých[chýba zdroj].
Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek.
Je dôležité, aby neskúsení hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú.
Otravu hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačka. Čím je jed nebezpečnejší,
tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť až po 20-tich hodinách.
Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré, nahnité alebo zaparené huby,
preto je dôležitá aj ich doprava a skladovanie.
Zdoj: Wikipedia