Obec Rankovce

VŠEOBECNÉ ÚDAJE O OBCI

Rankovce ležia v severnej časti Olšavskej doliny, pod úpätím Slanských vrchov a nachádzajú sa vo vzdialenosti 28 km severovýchodne od Košíc. Z hlavnej cestnej komunikácie Košice – Michalovce – Ukrajina sa sem dostanete odbočkou z Bidoviec. Jej katastrálne územie zaberá rozlohu 1500 ha a rozkladá v nadmorskej výške od 366 – 400 m. Susedí s obcami Boliarov, Mudrovce, Bačkovík, Herľany a Banské a je charakteru potočnej poľnohospodárskej dediny. Má 676 obyvateľov slovenskej národnosti. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1332-1335.

DEJINY OBCE RANKOVCE

Najstaršie stopy po ľudskom osídlení v katastri obce sa našli v archeologickej lokalite Nad Rankovskými skalami, kde sa nachádza nálezisko valov z obdobia paleolitu a neolitická obsidiánová industria. V lokalite Háj – Lesná poľana boli odkryté stopy po osídlení z doby halštatskej.

Súčasné osídlenie vzniklo na pôvodne rozsiahlej zemi stredovekého feudálneho panstva Svinica na prelome 13/14. storočia, no pri deľbe majetkov Svinice v roku 1276 sa ešte nespomína. Prvá písomná zmienka je zachytená v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1335, pričom je zaznamenané aj meno vtedajšieho farára Andreja. To znamená, že tu už v tých časoch bol kostol aj fara. Život obce úzko súvisel s panstvom Svinica, ktorého súčasťou bola až do konca 17. storočia a až v priebehu 18. storočia bola rozdelená medzi 8 zemepánských rodín. Prvým písomne doloženým vlastníkom bol Ethuruch z rodu Aba, ktorého jednoznačná príslušnosť, k niektorej z jeho vetiev je sporná. Dostupné literárne pramene najčastejšie uvádzajú, že pohádzal z tarjanskej vetvy. Po smrti Ethuruha, časť svinických majetkov prešla so súhlasom kráľa Ladislava IV. Kumánskeho na jeho manželku a dcéru, no už v roku 1280 ich získal Peter (Petheuch), syn Petra (Petrusa) Ethuruchovho brata. Ján, syn Petra zo Svinice, bol posledným mužským potomkom rodu zomrel niekedy okolo roku 1351- 1355. Majetky pripadli na kráľa a v roku 1384 ich kráľovná Alžbeta darovala päťkostolskému biskupovi Valentínovi, ktorý ich pre spory vymenil s kráľom Žigmundom za iné. Kráľ Žigmund ich v roku 1390 daroval Mikulášovi z Perína a tomuto rodu patrili do roku 1567, kedy zomiera posledný mužský potom – Gabriel. Po ňom získala majetky jeho sestra Alžbeta vydatá za Františka Drugetha z Humenného, ktorému majetok potvrdil kráľ aj donáciou. Následne ich František Drugeth začlenil do príslušenstva hradu Trebišov, kde sa uvádzajú aj pri súpise v roku 1601. K viacerým zmenám vo vlastníctve dochádza počas začiatočných etáp stavovských povstaní a vojen. Drugethovci ich strácajú v polovici 17. storočia. Zaujímavosťou je, že obec Herľany vznikla koncom 15. storočia na zemi Svinica a jej kataster bol neskôr vyčlenený z katastra obce Rankovce. V staršej literatúre Uhorska (Abaujtorna es varmegye, Magyer könyv-szemle 1881, Lexikon 1851) i v bežnom styku obyvateľstva Olšavskej doliny bol pre Herľany až do polovice 20. storočia zaužívaný názov Rank-herlányi fürdö, Ran – füred, Rankfürdo – Rankovské kúpele. V archívnom dokumente z roku 1793, ktorý je latinským zápisom o šetrení k rozdeleniu majetku po grófke Barbore Barczayovej (toho času vlastníčke Svinice) sa majetok v Herľanoch uvádza tiež, ako „Pozemky a pramene v Rankovských kúpeľov“. Následne sa vlastníkmi časti pozemkov stala spoločnosť Štátné kúpele Herľany, ktorá vlastnila pozemok a dom aj priamo v obci Rankovce. V rámci pozemkovej reformy (komasácie) uskutočnenej v roku 1868 boli vyčlenené polia, les a pastviny cirkvi, učiteľovi a rankovskej mládeži. Vtedy si zakúpili pôdu aj niektoré rodiny z obce (i zo susedných dedín) a hospodárili na nej ako samostatní roľníci.

Z hľadisko územno-správneho začlenia obec bola najseverneších osídlením Abovskej župy a susedila s obcami Kecerovského panstva, patriaceho do Šarišskej župy.

Z významnejších historických udalosti podľa obecnej kroniky odvolávajúcej sa aj na cirkevné kroniky a písomnosti) je možné spomenúť nasledovné udalosti:

1620 – výstavba prvého kamenného kostola
1820 – veľký požiar v obci
1831 – epidémia cholery (v rámci rankovskej evanjelickej farnosti - 9 obcí, zomrelo 101 ľudí)
1834 – zemetrasenie, po ktorom sa v rankovskom lese stratilo niekoľko prameňov
1841 – rozsiahly požiar, pri ktorom zhorelo pol dediny, kostol a fara. V kostolnej veži sa roztavil zvon. Údajne ho založili horiace včely, ktoré vyleteli z horiacich úľov na šindľovú strechu kostola.
1841 – 1846 neúrodné roky a hlad, ľudia kŕmili dobytok slamou zo striech
1846 – veľká bieda, drahota a nákazlivé choroby, čomu v rankovskej evanjelickej farnosti podľahlo 116 ľudí
1910 - zriadenie nového obecného cintorína (pri starom)
1914 – 6. 8. vypukla I. svetová vojna, v rámci mobilizácií narukovalo z obce 45 mužov, z vojny sa nevrátili 8 muži a to: Michal Lukačik, Ján Hreško, Ján Šoffa, Juraj Mičko, Ondrej Vojtko, Ján Šoffa, Ján Brotko, Juraj Fliťar. K obetiam vojny pripadli ďalší, ktorí zomreli po vojne na následky zranení a chorôb. Počas vojny ľudia trpeli nedostatkom potravín v dôsledku rekvirácií vykonávaných zo strany štátu. Rekvirovalo sa pre mestá a front a to predovšetkým hospodárske zvieratá, poľnohospodárske produkty, krmivo, vlna, priadza a uhlia. Pre nedostatok, predražovanie a kriminalitu bol zavedený lístkový prídelový systém na potraviny, ako ryža, cukor, múka ale aj na základné potreby, ako bol petrolej, nite, tabak a iné. Roľníci svoje zásoby ukrývali.
1925 – zriadená autobusové doprava z Košíc do Herlian. Do roku 1925 premávala 3 krát v týždni omnibusová doprava ťahaná koňmi. Obyvatelia Rankoviec dochádzali do Rankoviec k autobusu peši.
1918 – rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie, vznik Československej republiky.

V novej republike bol nedostatok potravín, za peniaze sa nedalo nič kúpiť, pretože stratili hodnotu. V obci vznikla samospráva a to 11 členný obecný výbor a starosta. Do roku 1915 bol starostom Andrej Šoffa, od roku 1916 – 1918 – Juraj Sceranka, 1918 – 1922 Andrej Mičko, 1922-1924 Ján Jenčár, 1924-1925 Ján Haško, 1925-1929 Ján Šoffa, 1930-1938 Ján Haško, 1938-1944 – Andrej Jenčár. Obecným sluhom a bubeníkom bol Juraj Galdun. V Herľanoch bol zriadený Obvodný notársky úrad, Poštový úrad a Četnícka stanica, okresné úrady boli v Košiciach. Obvodný lekár a lekáreň boli zriadené v Bidovciach, pôrodná asistentka (babica) bývala v obci.
1939 - samostatný Slovenský štát, obec bola začlenená k okresu Vranov n/Topľou – vypuknutie II. svetovej vojny, mobilizácia mužov do spojeneckých vojsk
1940 – založenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Rankovciach
1941 - obec začlenené do okresu Trebišov
1944 – Slovenské národné povstanie.

Muži z obce boli koncom vojny začlenení do nemeckých jednotiek pri Medzilaborciach. Po odzbrojovaní slovenských vojakov sa vrátili po skupinkách do obce, až na Štefana Dučaia, ktorý padol do nemeckého zajatia a vrátil sa až po oslobodení. Koncom septembra Nemci obkľučovali dediny v Olšavskej doliny a sťahovali sa do nich. Chlapi z Rankoviec, tak ako z iných dedín odchádzali s batožinami, jedlom a šatstvom do lesov, kde sa schovávali. Partizánska jednotka Čapajev mala stanovište pod Šimonkou a jej členovia prišli do dediny v septembri 1944. Neskôr partizáni prišli do obce so štyrmi dôstojníkmi bývalej slovenskej armády od Medzilaboriec a umiestnili ich v škole. Keď Nemci obsadili obec, ľudia dôstojníkov nezradili. Riaditeľ Juraj Kováč im zaobstaral preukazy totožnosti, civilné šaty a previedol ich cez nemecké hliadky na západ. Obyvatelia spontánne, napriek nemeckým výstrahám a hrozbám podporovali partizánov v horách. Ruskí partizáni prichádzali v jesenných mesiacoch do obce častejšie, najmä večer a v noci a pýtali si potraviny. Ľudia im zozbierali, čo mohli a na vozoch odviezli pod Šimonku. Od 12. novembra 1944 do 18. januára 1945 bola obec obsadená nemeckými vojskami. Začiatkom decembra boli boje v Slanských horách zastavené a Nemci nariadili evakuáciu obyvateľstva. Ľudia sa skrývali v pivniciach a v horách. V posledný decembrový týždeň chceli Nemci odvliecť všetkých chlapov od 16 – 60 rokov, no tí ušli do hôr, kde sa skrývali. Následne nariadili povolanie chlapov na odvod a chceli ich zadeliť do pracovných útvarov. Došli takmer všetci, no Nemci ich pustili domov s tým, že 30. decembra budú odtransportovaní na západ. Dovtedy sa muži znovu poskrývali a v stanovený deň sa nikto k odvodu nehlásil. Nemecké hliadky prehľadali obec a okolie, 11 chlapov, ktorých našli, dali odvliecť nákladnými autami preč. Z nich 7 počas transportu na západ ušli a vrátili sa domov, ostatní až po skončení vojny. 17. januára 1945 z obce odišli poslední Nemci, no pred odchodom podmínovali a do vzduchu vyhodili drevený most. V ten istý deň vošla popoludní do obce hliadka Červenej armády a na druhý deň aj vojsko, ktoré postupovalo ďalej. Pár dní sa zdržali len záložné jednotky, ktoré boli ubytované v rodinách a v škole. Na druhý deň po oslobodení ľudia postavili most, aby urýchlili prechod sovietskych vojsk. Vojnou spôsobené škody na budovách boli značné, najmä v okolí mosta. Počas vojny v koncentračnom tábore Valkensene zomrel Ján Čulko, ktorý ako príslušník československej armády a účastník Slovenského národného povstania bol Nemcami odvlečený. Po ukončení vojny sa život pomaly vracal do normálnych koľají. V novom štátnom usporiadaní Československej republiky bola začlenená do okresu Košice, v roku 1949 do okresu Sečovce, od roku 1960 do okresu Košice, neskôr do okresu Košice-vidiek a Košice-okolie.
1946 - zriadenie Potravného družstva Rankovce a okolie (196 členov a 716 podielov)
1947/1950 – výstavba družstevného obchodu a kultúrneho domu
1949 - elektrifikácie obce
1950/1951 - predlžená autobusová doprava ČSAD z Herlian do Rankoviec
1952 - zriadenie prvého JRD, ktoré sa v roku 1953 rozpadlo
1958 – založenie jednotného roľníckeho družstva
1959 - vybudovanie obecného rozhlasu
1971 - zlúčenie obce Rankovce s obcou Herľany – Žírovce a vytvorenie spoločného MNV
1990 - rozdelenie zlúčených obcí Herľany – Rankovce a vznik samostatného obecného úradu.

Štát: Slovensko
Kraj: Košický kraj
Okres: Košice-okolie
Región: Abov
Nadmorská výška: 359 m n. m.
Rozloha: 14,84 km⊃2; (1 484 ha)
Obyvateľstvo: 988 (31. 12. 2021)
Hustota: 66,58 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 1332