Zvyšky stredovekého kostola sú vždy zahalené rúškom tajomstva tak, ako aj celá priľahlá lokalita, ktorej história siaha až do pravekých čias. Podľa najnovších výskumov ide s najväčšou pravdepodobnosťou o kostol sv. Kríža postavený prvým uhorským mníšskym rádom sv. Pavla prvého pustovníka. Tichá lokalita s obnovenou pamiatkou poskytuje jeden z najkrajších výhľadov na Zemplínsku šíravu i okolitú krajinu južného Zemplína.
Ruiny zaniknutého kostola ležia juhovýchodne od obce Vinné na terase pod vrchom Senderov vo Vihorlatských vrchoch. Samotná terasa sa vypína nad miestnymi vinicami vo výške 231 m.n.m. nad honom označovaným ako Pod Kristom/Krist. Zvyšky sakrálnej stavby objavil viniansky farár Ján Bocskoros, ktorému sa o „kláštore“ v polohe Kalaparka zmienil gróf Antal pri spoločnej poľovačke. Ján Bocskoros túto informáciu podal kňazovi Jurajovi Macákovi, ktorý pôsobil ako externý spolupracovník vysunutého pracoviska Archeologického ústavu SAV v Košiciach. Terénny archeologický výskum prebiehal v rokoch 1974 a 1977 pod vedením archeológa Belu Polla, pri ktorom sa podarilo odkryť zvyšky dovtedy neznámej sakrálnej stavby.
Výskum odhalil menší jednoloďový kostol s pravouhlým presbytériom a sakristiou, postavený z lomového kameňa riadkovou technikou a spájaného vápennou maltou. Kostol bol postavený v jednej stavebnej etape na skalnom podloží, ktoré bolo na niektorých miestach pojaté do obvodových murív a taktiež tvorilo pochôdznu úroveň kostola. Kostol pozostával z lode (5,1-5,33 x 7,15 m), o schodiskový stupeň vyvýšeného pravouhlého presbytéria (3,5 x 3,7 m) a severnej sakristie (2 x 2,9 m). Zvyšky obvodových múrov dosahovali v čase výskumu výšku až 1,9 m. Do kostola sa vstupovalo portálom umiestneným v strede západnej fasády. Z presbytéria viedol úzky vstup do sakristie, ktorého šírka dosahovala len 0,5 m. Belo Polla uvádza aj nález pastofória v južnej stene presbytéria.
Zaujímavosť - ako dieťa som sem chodieval a bolo mi ľúto že základy kostolíka sú veľmi zanedbané. Boli zasypané na niektorých miestach dokonca kompletne zeminou a zarastené burinou a náletmi. Chodieval som sem s lopatou a postupne to tu dával dokopy. Keďže som zrejme nebol sám, postupne sa v obci vytvorila skupinka nadšencov ktorí toto miesto dali dokopy a zakonzervovali základy do súčasnej podoby (tohto som sa už ja nepodieľal, kredit ide obci Vinné).
