Dalšie kešky zo série Zabudnuté opevnenia:
GC6DH65 Mačací zámok
GC5XPJ7 Hrádok Branč-Arkuš
GC9TV21 Hrad v Hlohovci
Táto keška uprostred ničoho vás zavedie na málo známe miesto na sútoku Čerešňového a Kompanovského potoka, kde kedysi stával stredoveký hrádok. Hrádok už síce neexistuje, ale stopy po ňom sú stále jasne badateľné v teréne. Toto miesto je na mapách zaznačené len výnimočne a tak sem nevedie žiadny chodník. Cestu si budete musieť nájsť sami.
Pozostatky hrádku z v lesnom poraste
V roku 1964 bol severne od Velčíc, hlboko v horách, na osrohu na ohybom Čerešňového potoka objavený opevnený útvar. Opevnená plocha má oblžnikový pôdorys otvorený na východ, kde bol prístup chránený strmým svahom. Lokalita je známa ako Čerešňové, Velčický hrad alebo len ako Hrádok. Prieskumné aktivity tu vykonali v roku 1970 A. Habovštiak a neskôr v roku 1982 K. Füryová. V roku 2003-2005 prebehlo opätovné zameranie a tiež základný povrchový a geofyzikálny prieskum pod vedením M. Ruttkaya a J. Tirpáka. Cieľom bolo spresniť dovtedy známe informacie o lokalite. Dnes zalesnený hrádok je opevnený nízkym valom a priekopou. Pozostatky štvoruholníkovej veže sú výborne viditeľná aj na lidarovom zobrazení. Celá konfigurácia objektu ukazuje na panské sidlo - hrad/hrádok z vrcholného stredoveku.
Hrádok teda pochádza z 13.–15. storočia a ide zrejme o opevnený zemepanský dvorec. Pravdepodobne súvisel s neďalekou zaniknutou osadou Kľačany, ale jeho úloha mohla byť hypoteticky spojená aj s kontrolou nad ryžovaním zlata v priľahlom potoku. Nachádza sa na ťažko dostupnom mieste v lese na severovýchodnom úpätí Svinca nad Čerešňovým potokom. Z opevnenia areálu hrádku s rozmermi asi 56 x 115 m je dnes viditeľný hlavne val s priekopou.
Vo východnej vyvýšenej časti areálu sa zachovali zvyšky kamenných základov veže typu motte obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi 6,5 x 7,3 m, ktorá stála na čiastočne umele navŕšenom kopci nad potokom. Vo vrstve deštrukcie okolo zvyškov obytnej veže sa nachádzali úlomky tehiel, opracovaných kameňov, množstvo železných klincov a ojedinele aj črepy stredovekej keramiky z 13. - 15. storočia. V opevnenom areáli sa nachádzajú aj zvyšky ďalších stavieb. Ide pravdepodobne o obytné a hospodárske objekty, ktoré sa javia ako priehlbiny a vyvýšeniny kruhového a obdĺžnikového pôdorysu so zvyškami podmuroviek.
Pohľad od Čerešňového potoka
Vo vzdialenosti asi 60 m juhovýchodným smerom od hrádku sa zachovali zvyšky zemnej hrádze, spájajúce staré brehy potoka v dĺžke 38 m. Je veľmi pravdepodobné, že išlo o stredoveký rybník, no nemožno vylúčiť ani možnosť, že sa nádrž využívala na technické účely - napr. pre neďaleký mlyn. Dva vodné mlyny sú totiž zakreslené na hornom toku Čerešňového potoka na 1. vojenskom mapovani z konca 18. storočia. V západnom svahu terasy oproti hrádzi je 8x11 m veľký zásek, hlboký 3 m, so šikmo sa zvažujúcimi stenami a rovným dnom - ide pravdepodobne o lom. Ďalšou zaujímavosťou je množstvo umelých vyhĺbenín do svahu pri potoku v úseku medzi hrádkom a horárňou Klačany na severe. Je možné, že ide o pozostatky objektov spojených s ryžovaním zlata, alebo o ťažobné jamy na piesok pre neďalekú zaniknutú skláreň.
Pohľad z južnej strany