Čas plynie, sekunda po sekunde, minúta po minúte, hodina po hodine, deň po dni, mesiac po mesiaci, rok po roku.
Pamatám, ako mi otec rozprával, ako úžasne je v horách, ako ho dedko, môj pradedko, ktorého som nikdy nepoznal vodil po horách.
Práve Inovec sa stal jeho srdcovkou, keď sem ho vodil dedko každú chvíľu. Ako jemu vštepillásku k turistike, lásku k horám, tak aj mne otec túto lásku k horám ukazuje. A mňa to chytá.
Keď si došiel sem, si asi v polovici cesty na chatu pod Inovcom. Zastav sa, sadni si a počúvaj to nádherné ticho.
Keď si užiješ tú nádheru prírody, štebot vtákom, bzučanie múch a ticho lesa, potom sa zohni aj pre maličkosť a zapíš sa.
Tátp keška je len akési medzizastavenie cesty na Inovec, aby si si aspoň chvílku oddychol a načerpal energie okolím.