Javor horský (iné názvy: javor klen, klen; lat. Acer pseudoplatanus) je kvitnúca rastlina z čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae). Je to veľký opadavý a širokolistý strom, tolerantný voči vetru a pobrežnému prostrediu. Ide o horskú drevinu. Je pôvodom zo Strednej Európy a Západnej Ázie, od Francúzska na východ do Ukrajiny, severného Turecka a na Kaukaz a južne z hôr severného Španielska a Talianska.
Ľahko sa rozmnožuje zo semien a bol introdukovaný na Britské ostrovy v 16. storočí, kde je teraz naturalizovaný, rovnako ako aj v ďalších častiach Európy, Severnej Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu, kde sa môže stať inváznym druhom.
Môže rásť do výšky asi 40 m. Konáre tvoria širokú a zaoblenú korunu. Mladá kôra je sivá a hladká, keď je staršia, odlupujú sa z nej nepravidelné šupiny. Listy rastú na dlhých červených stopkách, sú veľké a dlhé, s piatimi veľkými vyrastajúcimi lalokmi a hrubými zúbkami. Kvety sú zelenožltej farby a visia v súkvetiach nazývaných metlina (panicula). Produkujú veľké množstvo peľu a nektáru, ktoré sú príťažlivé pre hmyz. Okrídlené semená alebo dvojnažky (diachenium), sa tvoria v pároch. Keď sú zrelé, tak sa vo vetre vrtia k zemi. Padajú od októbra a počas zimy. Nasledujúcu jar voľne klíčia.
Vo svojom pôvodnom ekosystéme je javor horský spojený s viacerými bezstavovcami a hubami, ktoré však nie sú vždy prítomné v oblastiach, do ktorých bol zavedený. Občas sa vyskytuje v mestských oblastiach ako okrasný strom. Vyrába tvrdé, krémovo biele husté drevo, ktoré sa používa na výrobu hudobných nástrojov, nábytku, v stolárstve, na drevené podlahy a kuchynské náradie. Je tiež dobrý ako palivové drevo. Jarná miazga sa používa na výrobu cukru a výrobu alkoholických a nealkoholických nápojov. Včely vyrábajú z nektáru javorový med.
Opis
Púčik v zimnom období, jeden stredný a dva postranné. Javor horský je veľký a statný strom so širokými listami. V dospelosti dosahuje výšku 35 – 40 m a obvod kmeňa 1,5 m. Vetvy tvoria širokú a klenutú korunu. Kôra mladých stromov je hladká a sivá, ale s vekom sa stáva hrubšia a šupí sa, pričom vystavuje svetlú hnedo-ružovú vnútornú kôru.
Púčiky sa vytvárajú v protiľahlých pároch, vajcovité (približne oválneho tvaru) a špicaté, pričom šupinky (modifikované listy, ktoré obklopujú a chránia púčik) sú zelené, okrúhle s tmavohnedým okrajom a s tmavohnedou špičkou 0,5 – 1 cm. Keď listy opadajú, nechávajú stopky v mieste vyrastania jazvu v tvare podkovy. Listy sú protiľahlé, veľké, dlhé 10 až 25 cm a široké, v tvare ruky s piatimi (až siedmimi) špicatými lalokmi, ktoré sú hrubo ozubené alebo zúbkované. Majú kožovitú štruktúru s hustými žilami vyčnievajúcimi na spodnej strane. Majú tmavozelenú farbu s bledšou spodnou stranou. Niektoré kultivary majú fialové alebo žltkasté listy. Listová stopka alebo petiolus je dlhá 5 až 15 cm, často červená bez palistov alebo listových štruktúr na základni.
Jednopohlavné (alebo obojpohlavné) žltozelené kvety sa vytvárajú po listoch na začiatku leta, v máji (Slovensko) alebo júni (Britské ostrovy) na voľných metlinách (panicula) dlhých 10 až 20 cm s asi 60 až 100 kvetmi na každej stopke. Strom vytvára plody vo veku 20 až 40 rokov;(iný zdroj 10 až 20), optimálne vo veku 40 až 100 rokov. Plody sú dvojkrídlové semená, dvojnažky, pričom semená majú priemer 5 až 10 mm, každé s krídelkom dĺžky 20 až 40 mm, ktoré sa vyvinuli ako predĺženie steny semena. Krídla sú spojené približne v pravom uhle a líšia sa od krídel A. platanoides a A. campestre, ktoré majú krídla takmer opačné, a aj od krídel z A. saccharum, ktorý ich má takmer paralelné. Keď padajú, krídlo zachytáva vietor a otáčaním spomaľuje klesanie, čo umožňuje vetru, aby ich zaniesol ďalej od materského stromu. Väčšinou neďaleko, ale bol zaznamenaný rekord zanesenia 4 km od materského stromu. Semená dozrievajú na jeseň približne štyri mesiace po opelení.
Javor horský je tetraploid (každá bunka má štyri súbory chromozómov, 2n=52), zatiaľ čo A. campestre a A. platanoides sú diploidné (s 2 sadami chromozómov, 2n=26).
Botanika
Javor produkuje svoje kvety v závesných rozvetvených zoskupeniach známych ako metlina, ktoré obsahujú rôzne druhy kvetov. Väčšina z nich je morfologicky obojpohlavná, so samčími aj samičími orgánmi, ale fungujú tak, akoby boli jednopohlavné. Niektoré sú morfologicky aj funkčne samčie, iné morfologicky obojpohlavné, ale fungujú ako samčie a ďalšie sú morfologicky jednopohlavné, ale fungujú ako samičie. Všetky druhy kvetov môžu produkovať peľ, ale peľ z funkčne samičích kvetov nie je klíčivý. Všetky kvety produkujú nektár, funkčne samičie kvety ho produkujú vo väčšom množstve a s vyšším obsahom cukru.
Rozšírenie
Javor je pôvodný v Strednej a Východnej Európe a v Západnej Ázii. Jeho prirodzené rozšírenie zahŕňa Albánsko, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česko, Slovensko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, južné Rusko, Švajčiarsko a bývalú Juhosláviu. O údajnom o výskyte vo východnom Turecku sa zistilo, že ide o A. heldreichii subsp. trautvetteri. Na Britské ostrovy bol introdukovaný v období vlády Tudorovcov v 1500 a prvýkrát bol zaznamenaný vo voľnej prírode v roku 1632 v Kente. Dátum introdukcie do Írska je neznámy, ale najstarší exemplár v Írsku sa nachádza v grófstve Cavan a pochádza zo sedemnásteho storočia. Do Švédska bol zavedený približne v roku 1770 so semenami získanými z Holandska.
Na území Slovenska
Na Slovensku ide o významnú súčasť sutinových lesov. Rastie ako prímes v ostatných lesoch, napr. smrekových, bukových atď. a to hlavne tam, kde je veľký podiel kameňa. Pôvodné zastúpenie na Slovensku bolo 1,35 %, jeho súčasné zastúpenie v slovenský lesoch je 1,829 % a predstavuje 35 361 ha. Jeho výškové minimum na Slovensku je v Malých Karpatoch, horná hranica je podobná ako u buka (má ale časté výškové extrémy, napr. aj do 1 560 m n. m.) Nie je ohrozenou drevinou, má historicky stabilný výskyt.
Zaujímavé exempláre
Ide o 180-ročný javor horský v obci Drietoma. V roku 2008 sa stal stromom roka na Slovensku. Má výšku 22 m a obvod kmeňa 5,9 metra.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Javor_horsk%C3%BD