Vodná plocha dvoch rašelinísk pri obci Ivančiná. Celková plocha 5 ha. Najčastejšie lovená ryba je kapor. Krásna vodná plocha vznikla v minulosti pri ťažbe rašeliny.
Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí, tzv. rašeliniskách. Na Zemi sa nachádzajú asi 4 bilióny m3 rašeliny, ktoré pokrývajú približne 2% zemského povrchu (asi 3 milióny km2) a obsahujú asi 8 miliárd terajoulov energie.
Rašelina je prírodný organogénny sediment, ktorý obsahuje minimálne 50% spáliteľných látok v sušine. Vznikajú rašelinením (ulmifikáciou), t. j. nedokonalým rozkladom odumretých rašelinotvorných rastlín vo vlhkom prostredí, obyčajne pod vodou za nedostatočného prístupu kyslíka. Obsahujú prímes minerálnych látok. Rašeliny dostávajú pomenovanie podľa prevládajúcich rastlín, z ktorých sa rašelina tvorila (ostricová, machová, jelšová, brezová atď.).
Vzhľadom na nadmorskú výšku sa rozoznávajú dva typy rašelinísk - vrchovisková a slatinná. Podľa štruktúry možno rozlíšiť niekoľko typov rašeliny: vláknité, hubovité a drevité. Z praktického hľadiska sa delí na čistú (obsah nespáliteľných látok a popola je nižší ako 15%) a zemitú (obsah nespáliteľných látok vyšší ako 15 %).
V miernom pásme vznikajú rašeliniská prevažne od konca pleistocénu po súčasnosť. Za vhodných podmienok sa rašelina v priebehu niekoľkých miliónov rokov zmení na hnedé uhlie.
Rašelina má všestranné použitie. V minulosti ale i v súčasnosti sa využíva ako palivo. V súčasnej dobe sa väčšina vyťaženej rašeliny spotrebuje v poľnohospodárstve a lesníctve na výrobu kompostov a hnojív. Využíva sa i v chemickom priemysle.