Na Štedrý deň sa Katarína a Samuel rozhodli stráviť deň trochu inak. Po rokoch strávených v zhone a stresujúcich prípravách sa rozhodli vyraziť do prírody a hľadať poklady – geocachingové schránky skryté po lese. „Dnes hľadáme poklady, ale nie tie obyčajné,“ povedal Samuel so šibalským úsmevom. „Naše vianočné dobrodružstvo bude iné.“
Vyrazili na zadané súradnice, ktoré ich zaviedli k malému lesu za mestom. Stromy boli pokryté snehom a vzduch bol čerstvý a chladný. Katarína sa tešila na tento čas, keď sa mohli odtrhnúť od všedného sveta a len tak byť spolu. A aj keď hľadali geocachingové skrýše, vedela, že tento deň bude o niečom oveľa väčšom.
„Tu to je!“ zvolala Katarína, keď našla malú schránku ukrytú medzi koreňmi starého stromu. Otvorili ju a našli malý darček – malú drevenú ozdobu v tvare srdca s vygravírovaným nápisom: „Najväčší poklad je v našich srdciach.“
„Aký krásny nápis,“ zašepkala Katarína a zrazu si uvedomila, že ten darček, ktorý práve našli, nie je len obyčajný poklad. Bol to symbol niečoho hlbokého, čo si obaja vážili – lásky, ktorú si dávali každý deň, aj keď to nebolo vždy jednoduché.
„V skutočnosti je všetko, čo potrebujeme, tu,“ povedal Samuel a ukázal na ich srdcia. „Láska, spoločné chvíle... to je ten pravý poklad.“
Obaja sa usmiali, objali a na chvíľu sa zastavili, aby si vychutnali krásu okamihu. V ten večer, keď sa vrátili domov, si uvedomili, že tento Vianoce našli poklad, ktorý nezávisí od darčekov či vianočných ozdôb. Ten pravý poklad je v ich srdciach – v láske, ktorú si dávajú každý deň.