PRSKAVKY
patria k najbezpečnejšej pyrotechnike, ktorú sa nebojíme dať do ruky ani deťom. Je to vlastne pušný prach na paličke. Ako prskavky vznikli a načo kedysi slúžili?
Prvopočiatky „živého ohňa“, teda predchodcu prskaviek, siahajú do čias stredoveku. Konštantinopol, dnešný Istanbul, obliehali v roku 678 arabskí bojovníci, ktorých sa bála celá Byzantská ríša. Podľa legendy prišiel vtedy Grék Kallinikos z Hellioposu s nápadom, ako využiť silu ohňa. Vládcovi byzantskej ríše Konštantínovi IV. údajne predal návod na výrobu ohnivej substancie, ktorá zachránila celú ríšu. Odvtedy sa nazýva gréckym ohňom.
Spomínaný návod na výrobu však poznala iba veľmi malá skupina ľudí, a tak sa po čase stratil. Existovalo niekoľko jeho približných popisov, no ani jeden z nich neuvádzal, z čoho presne sa tzv. grécky oheň vyrábal. Pôvodná zbraň ale bola taká silná, že sa vraj dala používať aj pod vodou. Vedci však túto teóriu nedokážu vysvetliť ani dnes, a preto sa radšej prikláňajú k druhej verzii príbehu. Tá hovorí, že Kallinikos pri svojich pokusoch namiešal explozívnu zmes tak, že iba iskrila a prskala, a práve tak údajne vznikla nami dobre známa prskavka.
Objavenie strelného prachu, ktorý je súčasťou prskavky, však siaha ešte do dávnejšej histórie. Podľa najpravdepodobnejšej teórie ho vynašli v Číne približne v 7. až 9. storočí pred naším letopočtom. Aj vtedy sa však využíval len na bojové účely, a tento trend potom pokračoval ešte dlhé stáročia.
Dnešné prskavky, ktorých podstatou je prinášať radosť, vznikli oveľa neskôr, a to v 13. storočí. Vtedy po prvýkrát využil silu a potenciál strelného prachu pre dobré účely Angličan Roger Bacon, ktorý vytvoril zábavnú pyrotechniku. Medzi obyčajných ľudí sa však prskavky rozšírili až koncom 17. storočia. Bolo to vďaka anglickému kráľovi Jakubovi I., no s Vianocami či Silvestrom nemali nič spoločné. Anglickí katolíci neboli spokojní s vládou, a tak chceli 5. novembra 1605 vyhodiť do vzduchu Westminsterský palác, kde zasadal parlament aj kráľ. Spiknutie ale nevyšlo, preto na oslavy víťazstva rozhodol kráľ Jakub I. vyrobiť a rozdať medzi oslavujúci ľud, iskrivé tyčinky – prskavky.
Dnes sa vyrábajú prskavky rôznych farieb, veľkostí, i tvarov (napr. srdiečka, čísel, hviezdičky či stromčeka).
Stretneme sa v piatok 3. 1. 2025 o 17.30 h na parkovisku pri Iuvente a spoločne rozžiarime prskavky.
Výzvou eventu bude vytvorenie prskavkového nápisu 2025.
Teším sa na vás.