Asi každý bystričan už v živote počul výraz "Za živa v Bystrici, po smrti v nebi". Vedeli ste však, že ľudový slogan existuje už niekoľko storočí? Najstarší písomný doklad populárneho sloganu existuje v lexikóne univerzálnej osobnosti osvietenstva Jána Mateja Korabinského z roku 1786 a odhaduje sa, že jeho pôvod môže siahať až do 16. storočia! Práve preto je uvedený medzi pamätihodnosťami nášho mesta. Toto príslovie tak vzniklo v dobe, kedy bola Banská Bystrica bohatým kráľovským mestom s baníckou tradíciou, a používa sa dodnes.
Možno že Bystrica nemá najkrajšie námestie na svete, ale rozhodne je symbolom mesta, a stojí za pozretie. Či už ste bystričania, alebo turisti, poďte sa prejsť týmto historickým centrom a nechajte sa očariť jeho atmosférou.
Ku keške
Vašou úlohou bude prejsť sa námestím, zastaviť sa na jednotlivých stejdžoch, nájsť na budovách indície, a následne dosadiť do finálnych súradníc. Celá séria má rovnaké indície, listingy sa líšia iba vzorcom finálnych súradníc, takže vám stačí jedna prechádzka mestom a získate indície hneď ku všetkým keškám z tejto minisérie. A aby ste sa aj niečo naučili, tak pridávam aj nejaké zaujímavosti o týchto historických budovách, čo som na internete našiel. Tak poďme na to:
1. stage - Dolná 51 (N 48° 43.938′ E 19° 08.451′)
Nad prostredným vchodom do budovy je dlhší nápis, posledné (štvormiestne) číslo v texte si poznačte ako A.
2. stage - Dolná 49 (N 48° 43.943′ E 19° 08.462′)
Ďalšou zastávkou je Kostol sv. Alžbety. Nad oknami pri hlavnom vstupe sú dve tabuľky. Tabuľka nad ľavým oknom udáva rok výstavby, ten si poznačte ako B, tabuľka vpravo zase rok rekonštrukcie, ten si poznačte ako C.
Na konci Dolnej ulice je neveľký kostol sv. Alžbety, ktorý patrí medzi najstaršie objekty mesta. Postavili ho v 14. storočí ako súčasť mestskej nemocnice. Barokový vzhľad získal po prestavbe v roku 1750. Posledná prestavba zanechala neogotické prvky. V interiéri je vzácna gotická klenba a oltárny obraz sv. Alžbety od tajovského rodáka Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej rádiotelegrafie.
3. stage - Dolná 47 (N 48° 43.950′ E 19° 08.479′)
Na tejto adrese nájdete pamätnú tabuľu venovanú Marejovi Belovi. Ako hodnotu D si poznačte, v ktorom roku v tomto dome Matej Bel býval. Na fasáde tejto istej budovy nájdete aj ďalšiu indíciu - hneď nad ľavým vchodom (pod nápisom Tattoo) nájdete ďalší rok, ktorý si poznačte ako E.
Pôvodne mestská nemocnica (špitál) pre chorých a paralyzovaných baníkov. Spolu s kostolom svätej Alžbety sú spomínané už v 14. storočí. Neskôr sa z areálu stal kláštor Milosrdných sestier. Rekonštrukcie v 20. storočí zmenili stav budov, veľké časti sú zbúrané. V dome počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici býval tiež Matej Bel.
4. stage - Dolná 25 (N 48° 44.007′ E 19° 08.551′)
Tu môže vidieť vchod do jednej z mnohých bystrických pasáží. Na vrchole vstupného oblúku uvidíte ďalší rok, poznačte si ho ako F.
5. stage - Dolná 21 (N 48° 44.021′ E 19° 08.568′)
Nad vchodovým oblúkom nájdete ďalší rok - poznačte si ho ako G.
6. stage - Dolná 28 (N 48° 44.029′ E 19° 08.565′)
Vo vrchnej časti fasády medzi oknami nájdete ďalší nápis, rok (štvormiestne číslo) si zapíšte ako H.
7. stage - Dolná 13 (N 48° 44.042′ E 19° 08.599′)
Nad vstupom do pasáže si poznačte rok ako indíciu I.
8. stage - Dolná 8 (N 48° 44.065′ E 19° 08.613′)
Nad vchodom do galérie nájdete ďalší nápis. Na jeho konci je štvormiestny rok - to je indícia J.
Významný je Bethlenov dom zo 14. storočia. Na vstupnom portáli je latinský nápis BENEDICTIO DOMINI DIVITES FACIT, čo v preklade znamená – Požehnanie Pánovo robí ľudí bohatými. Tu v roku 1620 uhorský snem zvolil sedmohradské knieža Gabriela Bethlena za uhorského kráľa.
9. stage - Námestie SNP 12 (N 48° 44.092′ E 19° 08.632′)
Aj tu nájdete priamo rok ako štvormiestne číslo, tak si ho poznačte ako K.
10. stage - Námestie SNP 16 (N 48° 44.120′ E 19° 08.666′)
Nad vchodom je opäť nápis, no rok nájdete pod nápisom (ale stále nad vchodom). Poznačte si ho ako L.
Benického dom zaujme otvorenou arkádovou loggiou so šiestimi oblúkmi na kamenných stĺpoch ovinutých viničom, ktorú dal postaviť Tomáš Benický. Riešenie renesančnej výzdoby spolu s otvorenou loggiou do námestia nemá obdobu na Slovensku. Začiatkom 15. storočia stáli samostatne na dvoch parcelách gotické meštianske domy obrátené štítmi do námestia. Od 17. storočia je majiteľom domu Tomáš Benický z Mičinej. V tomto roku došlo k veľkým úpravám. Renesančnou prestavbou priestory medzi domami boli zastavané a vznikol tak jeden dom. Dom je sieťového typu, na prízemí sieťová. Na prvom poschodí možno vidieť bohato zdobené klenby so znakmi sŕdc, palmiet a iných nádherných ornamentov. Ďalší majiteľ domu – Ladislav Szentiványi ho kúpil v roku 1792 a doplnil fasádu domu o svoj erb, pri ktorom stoja baníci v dobovom odeve. Nielen vonkajší vzhľad domu, ale aj jeho vnútorné reprezentačné priestory boli dôstojným miestom na privítanie hostí prvého panského bálu v Banskej Bystrici, ktorý bol práve v Benického dome v roku 1799.
11. stage - Námestie SNP 19 (N 48° 44.137′ E 19° 08.696′)
Tu nájdete Biskupský palác. Na jeho fasáde môžete nájsť viacero pamätných tabúľ. Vás bude zaujímať tá priamo nad hlavným vchodom. Tentokrát je rok v texte zapísaný rímskymi číslami, poradíte si s tým? Ak áno, zapíšte si ho ako M.
Biskupský palác - reprezentačná barokovo-klasicistická biskupská rezidencia s centrálnym nádvorím, ktorá bola po veľkom požiari v roku 1761 zrenovovaná prvým banskobystrickým biskupom Františkom Berchtoldom. Slúžil ako sídlo biskupa a neskôr prvého predsedu Matice Slovenskej Štefana Moysesa. V súčasnosti opäť slúži ako sídlo biskupa. Panovníčka Mária Terézia dala podnet na to, aby sa v Banskej Bystrici vytvoril úrad, ktorý by zabezpečoval chod cirkvi. Takto vznikla banskobystrická diecéza. V povedomí Banskobystričanov zostáva jedinečným už spomínaný biskup Štefan Moyses, šiesty biskup banskobystrickej diecézy, v 50. a 60. rokoch 19. storočia pre Slovákov najvýznamnejší biskup v Uhorsku. S veľkým obdivom a úctou ho vnímali pre jeho počiny tak katolícki, ako aj evanjelickí veriaci.
12. stage - Námestie SNP 22 (N 48° 44.157′ E 19° 08.739′)
Nad úzkym dvojvchodom do reštaurácie nájdete ďalší nápis, ktorý opäť ukrýva rok zapísaný rímskymi číslami. Poznačte si ho ako N.
Ebnerov dom - oproti Radnici. Neskorogotický dom na Nám. SNP č. 22 z prelomu 15. a 16. storočia vznikol spojením dvoch gotických domov, ktorý bol na začiatku 17. storočia renesančne upravený je známy aj ako Ebnerov dom. Má dvojitý portál, nad ktorým vyčnieva renesančný arkier, ktorý je dielom sochára Jána Weinhardta zo Spišských Vlách. Arkier spočíva na troch konzolách s atlantmi, ktoré zo strán podopierajú kanelované stĺpy s podstavcom. Portálové stĺpy sú zdobené toskánskymi hlavicami. Keďže vchod do domu je umiestnený medzi stĺpmi, Banskobystričania volajú tento dom – Medzi dvoma stĺpmi. Stĺpy tvoria sirény: položeny – poloryby. Na čelnej strane sú motívy z rímskych dejín a po bokoch z biblických dejín. V jeho parapete sú figurálne motívy so starozákonnými a antickými námetmi, ktoré sa na Slovensku objavili po prvý raz. Hovorí sa, že v dome Medzi stĺpmi vyplácali baníkov; jedným vchodom vchádzali po výplatu a druhý slúžil ako východ s výplatou. Ale to je iba legenda, lebo baníci dostávali týždennú výplatu na svojom pracovisku. Ebnerovský dom – neskôr viackrát prestavali, ale vzácna renesančná pamiatka sa zachovala.
13. stage - Námestie SNP 1 (N 48° 44.124′ E 19° 08.755′)
Posledný stage vás privedie pred mestskú radnicu. Tu nájdete posledné tri indície. Hneď nad balkónovými dvermi nájdete rok O. Tesne pod strechou (nad nápisom radnica) zase uvidíte nápis označujúci rok renovácie - ten si poznačte ako P. A poslednou indíciou je rok vyskladaný z dlažobných kociek priamo pred vchodom do radnice (spolu s erbom mesta). Ide o rok kedy Bystrica získala mestské privilégia. Tento rok si poznačte ako Q.
Budova Radnice vznikla v 15. storočí spojením dvoch samostatných gotických domov a skoro štvrť tisícročia slúžila ako sídlo mestskej správy. Budova mestského domu bola pôvodne gotická, neskôr renesančne upravená. Fasáda koncom 18. storočí riešená na spôsob barokových stavieb. Zachovali sa v nej viaceré cenné prvky: prekrásny neobarokový luster, pôvodné dvere , vzácne fresky či klenby. Pôvodne obytný dom patril bohatému mešťanovi, neskôr zvolenskému županovi Vítovi Mühlsteinovi. Keď Mühlsteinov rod v roku 1539 vymrel, kráľ Ferdinand I. dal dom mestu, ktoré si tu zriadilo druhú radnicu. Tento dom slúžil vyše dvestopäťdesiat rokov ako radnica. Od roku 1550 mestská rada prevádzkovala v radnici aj pivovar. Mestská piváreň a vináreň fungovala až do veľkého požiaru, ktorý zničil budovu radnice v roku 1761. V zadnom trakte budovy radnice bola v polovici 17. storočia zriadená pekáreň, ku ktorej pribudol v roku 1713 soľný sklad. Po roku 1730 sa do budovy presťahovalo aj mestské väzenie. V prízemnej časti sa roku 1669 spomína lekáreň Hocher – Schleich. Vo dvore radnice bola postavená v rokoch 1840 – 1841 budova Mestského divadla. Bola to drevená stavba s kapacitou 300 sedadiel. Posledné predstavenie sa konalo 8.11.1908, kedy bolo zničené požiarom. Posledná veľká prestavba domu bola v roku 1945. Na fasáde budovy sa nachádzajú štyri bronzové sochy, ktoré realisticky zobrazujú alegórie cností: Múdrosť, Miernosť, Spravodlivosť a Statočnosť. Všetky postavy sú ženské a majú svoje atribúty, tj. Múdrosť – kniha, Miernosť – kvety, Spravodlivosť – váhy, Statočnosť – meč. V súčasnosti tu sídli Informačné centrum mesta Banská Bystrica a budova slúži na reprezentačné účely primátora mesta.
Finál
Kešku hľadajte na súradniciach N 48° 44.((C+D+I+J+P-1)/33) E 019° 08.((A+C+D+F+G+H+J+P-1)/33)